Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 156/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti J. D., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Chovancom,

Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

121/2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 € (slovom

tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť J. D. trovy konania v sume 340,90

€ (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta

JUDr. Milana Chovanca, Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha

Tvrdého 17, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 zo 4. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. ,

doručeným ústavnému súdu 9. apríla 2014 predložila k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom

okrem iného uviedla:

„V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , žalobcu: J. D...

proti žalovanému: S. a. s... v konaní o ochranu osobnosti, uvádzame:

- skutková a právna zložitosť sporu:

V prejednávanej veci sa žalobca návrhom doručeným súdu dňa 19. 12. 2008 domáha

ochrany osobnosti. Ide o skutkovo a právne zložitú vec. Vo veci bolo potrebné oboznamovať

sa s rozhodnutiami súdov v súvisiacich konaniach, a to vo veciach občianskoprávnych ako

aj trestnoprávnych ako aj vykonať výsluchy viacerých svedkov. Vo veci samej súd rozhodol

rozsudkom zo dňa 21. 3. 2011 pod č. k. -217, teda v primeranej lehote a bez

zbytočných prieťahov s poukazom na právnu a skutkovú zložitosť veci. Uznesením zo dňa

19. 4. 2012 pod č. k. -306 Krajský súd v Prešove predmetný rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

- prekážky postupu súdu podľa a nasl. :

Žiadne.

- prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:

Na deň 28. 9. 2009 bolo určené pojednávanie na Okresnom súde Prešov, ktoré žiadal

sťažovateľ odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu. Z uvedeného

dôvodu bolo toto pojednávanie odročené na deň 9. 11. 2009 (č. 1. 84). Pojednávanie dňa

14. 11. 2012 bolo odročené na neurčito z dôvodu rokovania účastníkov o uzavretí

mimosúdnej dohody.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 25. 2. 2013 (č. 1. 337) žalobca vzniesol

námietku zaujatosti zákonného sudcu k jeho osobe a k prejednávanej veci, o ktorej bolo

rozhodnuté Krajským súdom v Prešove dňa 5. 4. 2013 pod č. k. -372,

ktorým rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený. Písomným podaním doručeným súdu

dňa 3. 10. 2013 (č. 1. 403) žalobca vzniesol ďalšiu námietku zaujatosti nového zákonného

sudcu k jeho osobe a k prejednávanej veci ako aj všetkých sudcov Okresného súdu Prešov,

o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom... dňa 14. 11. 2013 pod č. k. -450,

ktorým rozhodol že zákonný sudca nie je vylúčený.

- prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

Neboli zistené.

- iné skutočnosti:

Pojednávanie určené na deň 15. 11. 2010 sa neuskutočnilo z dôvodu, že budova

Okresného súdu... bola do 12.12 hod. evakuovaná z dôvodu nahlásenia bomby v budove

súdu (č. 1. 174).“

Súčasťou tohto vyjadrenia bola nasledujúca chronológia úkonov okresného súdu:

„19. 12. 2008 podaný návrh

02. 02. 2009 výzva na zaplatenie SP

18. 02. 2009 žiadosť o oslobodenie od platenie SP

25. 03. 2009 uznesenie - priznanie oslobodenia nad sumu 500 Eur

21. 04. 2009 podanie - úhrada SP

21. 04. 2009 uznesenie - postup podľa

12. 06. 2009 vyjadrenie žalovaného k návrhu

24. 06. 2009 vytýčený termín pojednávania 28. 09. 2009

28. 09. 2009 pojednávanie - neúčasť účastníkov, odročené na 09. 11. 2009

09. 11. 2009 pojednávanie - odročené neurčito

26. 11. 2009 referát sudcu - pripojenie spisov - rozsudkov

18. 06. 2010 referát sudcu - návrhy na doplnenie dokazovania

18. 06. 2010 zapožičaný spis na žiadosť KS PO, následne vrátený 22. 06. 2010

01. 07. 2010 vytýčený termín pojednávania 04. 10. 2010

04. 10. 2010 pojednávanie odročené na 15. 11. 2010

05. 10. 2010 návrh na výsluch svedkov

28. 10. 2010 volaní svedkovia na pojednávanie

15. 11. 2010 pojednávanie sa nekonalo, budova súdu bola evakuovaná - nahlásená bomba

vytýčený termín pojednávania 24. 01. 2011

24. 01. 2011 pojednávanie odročené na 28. 02. 2011

28. 02. 2011 pojednávanie odročené na 21. 03. 2011

21. 03. 2011 pojednávanie - vyhlásený rozsudok vo veci samej

05. 04. 2011 odvolanie žalobcu voči rozsudku

07. 04. 2011 odvolanie žalovaného voči rozsudku

08. 04. 2011 doručované odvolaní na vyjadrenie

27. 04. 2011 referát VSU výzvy na zaplatenie SP za odvolania

01. 06. 2011 predkladacia správa pre KS PO

03. 11. 2011 podanie žalobcu

23. 03. 2012 vytýčenie pojednávania na KS PO dňa 19. 04. 2012

19. 04. 2012 pojednávanie - vyhlásený rozsudok na KS PO

16. 05. 2012 doručený spis OS PO s uznesením KS PO o zrušený rozsudku vo veci samej

29. 05. 2012 doručené uznesenie účastníkom

23. 07. 2012 vytýčený termín pojednávania 15. 10. 2012

15. 10. 2012 podanie žalobcu - úprava žalobného návrhu a predloženie lis. dôkazov 15. 10.

2012 pojednávanie odročené na deň 14. 11. 2012

14. 11. 2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom mimosúdneho riešenie veci

05. 02. 2013 - vytýčený termín pojednávania na deň 18. 03. 2013

25. 02. 2013 vznesenie námietky zaujatosti sudcu k osobe navrhovateľa a prejednávanej

veci

04. 03. 2013 zrušený termín z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti

28. 03. 2013 odoslaný spis KS PO na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti

03. 04. 2013 zmena zákonného sudcu z JUDr. Babinovej na JUDr. Juskovú v zmysle

rozvrhu práce dodatok č. 5

11. 04. 2013 doručený spis OS PO s uznesením KS PO - JUDr. Jusková nie je vylúčená

z prejednania a rozhodovania veci

16. 04. 2013 doručené uznesenie účastníkom 14. 05. 2013 podanie žalobcu

08. 07. 2013 uznesenie o pripustení zmeny návrhu žalobcu

16. 08. 2013 podanie žalobcu

02. 10. 2013 zmena zákonného sudcu z JUDr. Juskovej na JUDr. Sikorjaka v zmysle

rozvrhu práce dodatkom č. 13 -

03. 10. 2013 podanie žalobcu vznesenie námietky zaujatosti voči JUDr. Juskovej aj

ostatným sudcom

14. 10. 2013 zmena zákonného sudcu z JUDr. Sikorjaka na Mgr. Koleka v zmysle opatrenia

predsedníčky sudu vzhľadom na zaujatosť JUDr. Sikorjaka

07. 11. 2013 predloženie spisu KS PO na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti voči

všetkým sudcom

23. 12. 2013 doručené spis OS PO s uznesením KS PO - Mgr. Kolek nie je vylúčený

z prejednania a rozhodovania veci

02. 01. 2014 doručované uznesenie účastníkom

24. 02. 2014 výzva účastníkom na návrhy na doplnenie dokazovania 10. 03. 2014 podanie

žalobcu.“

Obdobne procesné úkony okresného súdu ústavný súd zistil aj z predloženého

spisového materiálu, a považoval ich preto za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom posudzovaného konania pred okresným

súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na ochranu osobnosti. Takéto konanie nie je možné

hodnotiť ako právne zložité, pretože tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej praxe

všeobecných súdov (obdobne , , ), hoci

skutkovú zložitosť veci, ako to uviedol okresný súd, je možné v danom prípade čiastočne

akceptovať. Povahe prejednávanej veci (ochrana osobnosti) však mal okresný súd venovať

zvýšenú pozornosť.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľa ako jeho

účastníka na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. V prvom prípade išlo o odročenie

prvého pojednávania 28. septembra 2009 na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa.

V žiadosti ospravedlnil aj neúčasť samotného sťažovateľa (splnomocnenie na jeho

zastupovanie z 5. augusta 2009 predložil jeho právny zástupca okresnému súdu

až 25. septembra 2009) z dôvodu kolízie s iným pojednávaním (nedoložil však o tom

okresnému súdu žiadny relevantný dôkaz). Obdobne právny zástupca sťažovateľa vôbec

nereagoval na výzvu okresného súdu z 27. januára 2010 (č. l. 149) na predloženie návrhov

na doplnenie dokazovania, ktorú prevzal 8. februára 2010.

Ďalším negatívnym momentom v postupe konania pričítateľným na vrub

sťažovateľovi, aj keď opätovne zapríčineným objektívnymi okolnosťami, bolo odročenie

pojednávania určeného na 14. november 2012 na základe návrhov účastníkov z dôvodu

poskytnutia priestoru na ich rokovanie pre prípadné uzavretie mimosúdnej dohody. Takisto

bolo odročené pojednávanie určené na 18. marec 2013, keďže sťažovateľ (25. februára

2013) proti zákonnému sudcovi okresného súdu vzniesol námietky zaujatosti (neskôr

aj 3. októbra 2013), ktoré sa však ukázali ako nedôvodné (krajský súd jeho námietkam

nevyhovel 5. apríla 2013, ako aj 14. novembra 2013 a rozhodol, že zákonní sudcovia nie sú

z konania vylúčení). K predĺženiu posudzovaného konania prispelo napokon aj to,

že sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom musel

rozhodovať Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal

na odvolacom súde viac ako 11 mesiacov (od 8. júna 2011 do 16. mája 2012).

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník

konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ).

Tieto skutočnosti preto ústavný súd zohľadnil aj pri rozhodovaní o finančnom

zadosťučinení.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 5 rokov (na okresnom súde bolo

začaté v decembri 2008) je neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to

vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní (prvé sa uskutočnilo

9. novembra 2009, druhé 4. októbra 2010, ďalšie 24. januára 2011 a 28. februára 2011)

a následne vo veci samej rozhodol rozsudkom 21. marca 2011, pričom ústavný súd nezistil

v konaní väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje

na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva

predovšetkým z toho, že krajský súd uznesením sp. zn. z 19. apríla 2012

zrušil prvostupňový rozsudok okresného súdu z 21. marca 2011 v napadnutej časti a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa ustanovenia a ,

teda aj pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav a vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie so záväznými právnymi pokynmi ďalšieho postupu.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ,

), a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku

konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci

samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Výsledok konania v takomto prípade má osobitný význam pre sťažovateľa, pretože

sa priamo dotýka jeho osobného statusu. Tieto spory sú aj z tohto dôvodu ústavným súdom

posudzované prísnejšie.

Ústavný súd konštatuje, že namietaným postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

6 000 €, ktoré odôvodňuje aj obsiahlymi dôvodmi uvedenými v závere sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy aj správanie

sťažovateľa a neefektívnu činnosť okresného súdu považoval ústavný súd priznanie sumy

1 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Milanom

Chovancom. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 340,90 €, ktoré

bližšie špecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou

vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,82 €. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 340,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014