Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 268/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. JUDr. P. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom

dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. P. P. trovy právneho

zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. P. P. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 1. októbra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 3678/2007 doručeným ústavnému

súdu faxom 17. októbra 2007 a poštou 24. októbra 2007 predložila k sťažnosti vyjadrenie,

v ktorom okrem iného uviedla:

„Vašu výzvu vrátane uznesenia -11 zo dňa 01. 10. 2007 a sťažnosti

sťažovateľa zo dňa 16. 08. 2007, predsedníčka krajského súdu dňa 10. 10. 2007 postúpila

na vyjadrenie predsedníčke senátu 3 Co, ktorá k veci predložila spis sp. zn. 3 Co

314/2006...

Vec bola predložená v dôsledku podaného odvolania odporcu, doručeného dňa

30. 05. 2006, krajskému súdu na rozhodnutie dňa 07. 07. 2006.

Z obsahu vyjadrenia predsedníčky senátu zo dňa 20. 06. 2007 je zrejmé, že na jej

pokyn zo dňa 20. 12. 2006 bol vyšším súdnym úradníkom urobený dňa 04. 06. 2007 prvotný

úkon podľa ustanovenia - ...

Dňa 17. 05. 2007 bola krajskému súdu doručená sťažnosť navrhovateľa, ktorú

krajský súd vybavil odpoveďou zo dňa 18. 06. 2007. Z obsahu predmetnej odpovede je

zrejmé, že vo veci došlo k objektívnym, nie však k zbytočným prieťahom, spôsobeným

krajským súdom v tomto súdnom konaní (viď príloha č. l. 132).

Krajský súd iné návrhy na ďalšie dokazovanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky

nepredkladá.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 30. októbra 2007 sa právna zástupkyňa

sťažovateľa vyjadrila k stanovisku krajského súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Podanie krajského súdu z 16. 10. 2007 neobsahuje žiadne rozumné a prijateľné

vysvetlenie dôvodov dlhodobej nečinnosti súdu. K vyjadreniu Krajského súdu v Bratislave

sťažovateľ poznamenáva, že ušlo pozornosti tohto súdu, že v súčasnosti sťažovateľova vec

vedená pred všeobecným súdom na prvom stupni Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.

a nie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Pre sťažovateľa zostáva

záhadou aký prvotný úkon bol urobený vyšším súdnym úradníkom dňa 04. 06. 2007 podľa

ust. vzhľadom k tomu, že odvolanie odporcu k dnešnému dňu nebolo

doručené právnej zástupkyni sťažovateľa.

Sťažovateľ naďalej zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní sú dôsledkom ústavne

neospravedlniteľnej nečinnosti odvolacieho súdu pričom sťažovateľ sa žiadnym spôsobom na

zbytočných prieťahoch nepodieľa.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho spisového materiálu ústavný súd zistil

nasledovný priebeh a stav konania vedeného krajským súdom:

Dňa 7. júla 2006 bol krajskému súdu predložený spis Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. spolu s opravným prostriedkom podaným

30. mája 2006 žalovanými v prvom a druhom rade proti uzneseniu okresného súdu

z 20. apríla 2006, ktorým bolo pripustené pristúpenie M. do konania ako žalovaného

v 3. rade, o ktorom krajský súd 28. septembra 2007 rozhodol tak, že uznesenie okresného

súdu potvrdil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou: „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,

a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom posudzovaného konania vedeného

krajským súdom bolo rozhodovanie o odvolaní žalovaného v prvom a druhom rade proti

procesnému uzneseniu prvostupňového súdu. Takéto konanie nie je možné hodnotiť ako

právne a ani skutkovo zložité (obdobne ). Navyše sťažovateľ k vyjadreniu

k odvolaniu žalovaných uviedol zákonné dôvody, podľa ktorých malo byť odmietnuté

[ ]. Preto zložitosť veci nemohla mať žiadny vplyv na doterajšiu

dĺžku tohto konania.

2. Ďalším kritériom pri vyhodnocovaní, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania.

Ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne

zohľadnená v jeho neprospech pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, sťažovateľ sa prerokovania veci aktívne domáhal

a podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní (podanie sťažovateľa adresované

krajskému súdu zo 6. februára 2007 a 14. mája 2007).

3. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v posudzovanom konaní, prihliadal ústavný

súd na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v posudzovanej veci od predloženia

veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní (7. júla 2006) do rozhodnutia o odvolaní

(28. septembra 2007) trvalo takmer 15 mesiacov. Dobu odvolacieho konania (o procesnej

otázke) vzhľadom na predmet (na prvostupňovom súde ide konanie o ochrane osobnosti)

a jeho význam pre sťažovateľa však považuje ústavný súd v danom prípade za neprimerane

dlhú a vyznačujúcu sa nečinnosťou bez toho, aby postupu krajského súdu bránila akákoľvek

zákonná prekážka.

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd neakceptoval obranu krajského súdu, že

„... vo veci došlo k objektívnym, nie však zbytočným prieťahom spôsobeným krajským

súdom v tomto súdnom konaní ...“.

Ústavný súd konštatuje, že namietaným postupom krajského súdu v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

Pred rozhodnutím ústavného súdu týmto nálezom krajský súd o odvolaní sťažovateľa

rozhodol uznesením sp. zn. z 28. septembra 2007. Vzhľadom na to sa tá časť

návrhu sťažovateľa, v ktorej žiadal, aby krajskému súdu bolo prikázané vo veci vedenej

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, stala bezpredmetnou a ústavný

súd už o nej nerozhodoval.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodňuje okrem iného „pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý

vyplýva zo situácie, keď má faktický a právny záujem na ochrane svojej osobnosti.

Sťažovateľ je doslova bezradný vo vzťahu k nečinnosti odvolacieho súdu, pretože všetky

dostupné prostriedky, ktorými upozorňoval na nečinnosť súdu bezúspešne vyčerpal“.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a berúc do úvahy skutočnosť, že predmetom sporu na prvostupňovom súde je

konanie týkajúce sa osobného statusu sťažovateľa, ako aj to, že o odvolaní bolo

do rozhodnutia ústavného súdu už rozhodnuté, ústavný súd považoval priznanie sumy

20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde. Sťažovateľom požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd považuje v okolnostiach prípadu za neprimeranú. Preto jeho žiadosti nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T. P.,

uplatnených v podaní z 23. októbra 2007 v sume 9 444 Sk.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a s § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 2 970 Sk, t. j. spolu 5 940 Sk, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 178 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 296 Sk. Trovy právneho

zastúpenia boli priznané v celkovej sume 6 296 Sk.

Podanie právnej zástupkyne z 23. októbra 2007 doručené ústavnému súdu

30. októbra 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia

ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto

odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2007