Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 242/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti Mgr. Z. I., Ž., zastúpenej advokátkou Mgr. D. V., S., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Z. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Z. I. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. Z. I. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet advokátky

Mgr. D. V., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 13. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Z. I. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2012, v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„S vyjadrením sudkyne sa stotožňujem, nemám k nemu viac čo dodať, a preto ho

zároveň považujte aj za stanovisko predsedu okresného súdu...

Predmetná právna vec napadla na tunajší súd dňa 31. 01. 1996.

Na prejednanie a rozhodnutie mi bola pridelená s účinnosť od 16. 04. 2003.

Prvé pojednávanie nariadila predchádzajúca zákonná sudkyňa na 05. 02. 1997,

ktoré bolo odročené na neurčito bez uvedenia dôvodu odročenia, v zápisnice je uvedené iba

toľko, že sa nedostavila odporkyňa - sťažovateľka, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť.

Ďalšie pojednávanie nariadila predchádzajúca zákonná sudkyňa až na deň 11. 03.

1999.

Od 05. 02. 1997 do 11. 03. 1999 nebolo vo veci urobené žiadne procesné úkony.

Pojednávanie nariadené na deň 11. 03. 1999 žiadala odročiť odporkyňa -

sťažovateľka z dôvodu, že navrhovateľ má absolvovať nariadenú ochrannú psychiatrickú

liečbu pre zistenú duševnú poruchu.

Z uvedeného dôvodu zákonná sudkyňa odročila pojednávanie nariadené na deň

11. 03. 1999 na neurčito a zároveň bol žiadaný Okresný súd Levice, v akom štádiu sa

nachádza konanie o nariadenie ochranného ústavného psychiatrického liečenia

navrhovateľa.

S účinnosťou od 01. 06. 2000 bol spis pridelený ďalšiemu zákonnému sudcovi, ktorý

prípisom zo dňa 31. 07. 2000 opätovne dopytoval Okresný súd Levice na predmetnú otázku.

Okresný súd Levice svojim prípisom doručeným súdu dňa 10. 08. 2000, oznámil, že

navrhovateľovi bolo dňa 10. 03. 2000 na verejnom zasadnutí nariadené ambulantné

psychiatrické liečenie.

Dňa 31. 08. 2000 zákonný sudca žiadal Okresný súd Levice o oznámenie, či sa

nevedie súdne konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

navrhovateľa. Správa bola negatívna a bola doručená tunajšiemu súdu dňa 13. 09. 2000.

Dňa 15. 02. 2001 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, či nedošlo

k mimosúdnej dohode, PZ prípisom doručeným súdu dňa 12. 03. 2001 oznámila, že žiada

o pokračovanie v konaní.

Od výzvy zo dňa 15. 02. 2001 až do dňa 16. 04. 2003, kedy mi bol spis pridelený,

následne už súd vo veci neurobil žiadny úkon.

Ku dňu 16. 04. 2003 mi pridelených na prejednanie o rozhodnutie 414 civilných vecí,

ktoré napadli na tunajší súd od roku 1989 do roku 2003 a cca 60 poručenských vecí.

Najstaršia právna vec, ktorá mi bola pridelená napadla na tunajší súd 30. 12. 1989,

následne sa jednalo o nápad rokov 1990, 1991, 1992, 1994, 1995, 1996 až 2003, teda z

uvedeného je zrejmé, že mi bolo pridelených množstvo vecí starších ako označená právna

vec a jednotlivé právne veci som prejednávala a prejednávam výlučne podľa zákonného

poradia vakom napadli bez akéhokoľvek nezákonného uprednostňovania alebo obchádzania

zákonného poradia.

Vo veci pojednávanie som nariadila na deň 04. 05. 2006, je mi zrejmé, že od

pridelenia veci teda od 16. 04. 2003 do 04. 05. 2006 uplynula značná doba, avšak tak ako

som uviedla, pri počte pridelených vecí, pri plnom nápade C agendy a pri zvyškovej agende

poručenskej, ktorú som prejednávala po dobu jedného roka popri C agende a pri zachovaní

zákonného poradia nápadu jednotlivých vecí, pri stanovenom počte troch pojednávacích

dní so zohľadnením, že som po nástupe do funkcie musela získavať praktické skúsenosti s

výkonom funkcie sudcu postupne, nebolo v mojich objektívnych možnostiach konať inak.

Pojednávanie nariadené na deň 04. 05. 2006 bolo odročené za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania, následne boli posudzované majetkové pomery účastníkov za

účelom zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania a po vykonaní potrebných

úkonov, bolo uznesením zo dňa 10. 07. 2006 teda bezodkladne nariadené vo veci znalecké

dokazovanie. Znalkyňa predložila dňa 17. 10. 2006. Znalecký posudok bol zaslaný

účastníkom na vyjadrenie.

Následne bolo vo veci konané vo veci priebežne podľa objektívnych možností , boli

nariaďované ďalšie pojednávania, komunikácia s účastníkmi konania bola a je zložitá,

svoje návrhy na dokazovanie, nové skutkové tvrdenia a dôkazy predkladajú

nekoncentrovane, nie sú schopní prispievať k tomu, aby sa dosiahol účel konania tak ako im

to ukladá ust.

Navrhovateľ zmenil právneho zástupcu, nakoľko pôvodná právna zástupkyňa

prestala komunikovať s ním ako i so súdom.

Zložitosť veci si vyžiadala aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie,

pričom muselo dôjsť k zmene k osobe znalca. V dôsledku plynutia času bolo nutné

aktualizovať pôvodne určenú hodnotu rodinného domu, po jej aktualizácii bolo na deň

04. 09. 2012 nariadené pojednávanie, na ktorom by malo dôjsť k vydaniu rozhodnutia vo

veci samej.

Záverom konštatujem, že na dĺžku konania podľa môjho názoru má vplyv pracovná

preťaženosť, zložitosť veci právna a skutková, ktorá si vyžiadala dve znalecké dokazovania,

ako i dôvody na strane účastníkov, či už zdravotného charakteru na strane navrhovateľa,

ako i vo forme sťaženej komunikácie s oboma procesnými stranami, nevynímajúc pôvodnú

právnu zástupkyňu navrhovateľa.“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd, preto ich považoval

za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci a jeho význam pre sťažovateľku.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o sporové konanie, ktoré

nie je právne zložité (obdobne napr. , a ),

pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov. Ústavný súd

preto neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že išlo o právne zložitú vec. Pokiaľ ide

o skutkovú zložitosť predmetného sporu, ústavný súd konštatuje, že prípadná skutková

zložitosť veci, ako to uviedol okresný súd (teda nutnosť nariadenia znaleckého

dokazovania), nemôže ospravedlniť doterajšiu dobu tohto konania bez právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

2. Ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľky je toho názoru, že sťažovateľka

podstatnou mierou neprispela ku vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní tak,

ako na to poukázal okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, a uvádzané skutočnosti,

ktoré neboli ani bližšie konkretizované, nemali výrazný vplyv na doterajší priebeh konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd predovšetkým zastáva názor, že napadnuté konanie, ktoré nebolo

právoplatne skončené ani po viac ako 16 rokoch od jeho začatia, nie je potrebné osobitne

vyhodnocovať a uvádzať prípadne jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu

(m. m. ), pretože v okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je

z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná. Procesné úkony

okresného súdu boli spočiatku iba sporadické (prvé relevantné pojednávanie sa uskutočnilo

až po vyše 10 rokoch od začatia konania 4. mája 2006), a hoci neskôr okresný súd nariadil v

rokoch 2007 až 2008 až päť pojednávaní, okresný súd dosiaľ vo veci právoplatne

nerozhodol.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 (obdobne napr. , a ).

Pri posudzovaní sťažnosti sa ústavný súd vysporiadal aj s vyjadrením okresného

súdu, ktorý prípadné prieťahy v konaní odôvodnil neprimeraným vysokým nápadom, resp.

pracovnou preťaženosťou zákonnej sudkyne. Vyjadrenie okresného súdu v tomto smere

ústavný súd neakceptoval, pretože už viackrát uviedol (napr. , ,

), že nadmerné množstvo vecí (vysoký nápad), v ktorých sa musí zabezpečiť

súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom

prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. , ).

Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . ods. 2 okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 30 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval

priznanie sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľka trovy konania

vyčíslila sumou 921,46 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume

269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia (nie ako to požadovala v sťažnosti), a to za dva

úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti –

vykonané v roku 2012) v sume po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 € (bod 4

výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012