Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 585/2012
PDF · 154.34 KB
No categories available
III. ÚS 585/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť S. K., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
U. s. r. o., Z., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. M. U., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 99/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
prostredníctvom telefaxu 3. októbra 2012 doručená sťažnosť S. K., S. (ďalej len
„sťažovateľ“), doplnená písomným podaním doručeným 4. októbra 2012, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 99/2008 o zaplatenie sumy 210 000 Sk.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal
13. decembra 2007 návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia už uvedenej sumy z titulu pôžičky.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že „podaním zo dňa 28. 03. 2008 zobral svoj návrh na vydanie
platobného rozkazu v časti istiny v sume 70.000,-Sk späť a v tejto časti som žiadal konanie
zastaviť. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 02.04.2008, č.k. 11Ro/44/2007-18 konanie
v časti o zaplatenie sumy 70.000,- Sk zastavil. Po čiastočnom späťvzatí návrhu ma Okresný
súd výzvou zo dňa 16.06.2008, č.k. 11 Ro44/07-21 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 26.796,00 Sk. Nakoľko súdny poplatok v uloženej lehote zaplatený nebol,
uznesením zo dňa 01.10.2008, č.k. 13C 99/2008-24 súd pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastavil. Voči tomuto uzneseniu som podal dňa 23.10.2008 odvolanie, na základe ktorého
Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 10.11.2008 zrušil uznesenie o zastavení konania
a v konaní ďalej pokračoval.“. Sťažovateľ tiež uviedol, že okresný súd dvakrát vykonal
pojednávanie, a to 27. apríla 2009 a 18. júna 2009, a uznesením z 18. júna 2009 vyzval
sťažovateľa na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, keďže žalovaný
v konaní popieral pravosť svojho podpisu na zmluve o pôžičke. Sťažovateľ v ďalšej časti
svojej sťažnosti opisuje problémy, ktoré nastali v súvislosti s nariadeným znaleckým
dokazovaním, keď okresný súd v predmetnej veci ustanovil celkom štyroch súdnych
znalcov a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo až po uplynutí viac ako 34 mesiacov.
Znalecký posudok, ktorý bol pre rozhodnutie veci kľúčovým, bol právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručený 30. mája 2012.
Okresný súd, ako uvádza sám sťažovateľ, po doručení znaleckého posudku stranám
v konaní spolu s výzvou na zaujatie stanoviska k znaleckému posudku určil termín
pojednávania vo veci na 29. október 2012.
Sťažovateľ tiež uviedol, že podal 23. septembra 2011 predsedníčke okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej namietal neprimeranú dĺžku konania. Predsedníčka
okresného súdu v odpovedi zo 6. októbra 2011 na sťažnosť sťažovateľa reagovala tak, že
sťažnosť uznala za dôvodnú s tým, že zákonného sudcu vo veci upozornila na povinnosť
konať vo veci plynulo.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že napadnuté konanie okresného súdu nemožno
považovať za právne zložité, a pretože „prvostupňový súd právoplatne nerozhodol moju vec
ani po dobu takmer piatich rokov“, považuje napadnuté „konanie súdu za neúčinné
a poznačené zbytočnými prieťahmi“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom po č. k. 13C 99/2008 svojim konaním
porušil Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čí. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Zvolen, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
4.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Zvolen je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
323,48 EUR na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie U. s.r.o., so sídlom Z.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 99/2008,
ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom.
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte
nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný
súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.
II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho
odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,
Pokiaľ ide o časť konania od podania návrhu do zrušenia uznesenia o zastavení
konania z 10. novembra 2008, ústavný súd konštatuje, že sám sťažovateľ svojou
nečinnosťou prispel k predĺženiu napadnutého konania v uvedenom období, pretože
nezaplatil súdny poplatok, hoci bol splatný podaním návrhu. Z opísaného priebehu konania
samotným sťažovateľom tiež vyplýva, že okresný súd vo svojom postupe v predmetnej veci
nebol nečinný, v krátkom časovom odstupe následne nariadil a vykonal dve pojednávania,
z ktorých vyplynula jednoznačná potreba vykonania znaleckého dokazovania, ktorá bola
kľúčová pre rozhodnutie vo veci. Sám sťažovateľ uviedol, že okresný súd mal ťažkosti
so zaobstaraním znaleckého posudku, čo vyplýva aj z toho, že pre účely jeho vypracovania
musel ustanoviť celkom štyroch znalcov. Po vypracovaní znaleckého posudku bol tento
doručovaný účastníkom (sťažovateľovmu právnemu zástupcovi bol doručený 30. mája
2012), ktorí mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný
súd určil termín pojednávania vo veci na 29. október 2012. Podľa zistení ústavného súdu
okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 29. októbra 2012 rozhodol rozsudkom
v predmetnej veci, teda po približne troch týždňoch od doručenia sťažnosti sťažovateľa
ústavnému súdu.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a v nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd
konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci z jeho pohľadu
javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho
aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Účinnosť sťažnosti sťažovateľa
na prieťahy v konaní dokazuje priebeh napadnutého konania v období nasledujúcom
po odpovedi na sťažnosť sťažovateľa, keď okresný súd ustanovil v poradí štvrtého znalca,
ktorý vypracoval a doručil znalecký posudok okresnému súdu v priebehu mája 2012, a tiež
zistenie, že okresný súd vo veci rozhodol na najbližšom nariadenom pojednávaní.
Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania
sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní prispelo
k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším neefektívnym postupom
okresného súdu, čo z pohľadu ústavného súdu znamená, že sťažnosť nie je z tohto dôvodu
opodstatnená.
Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup
okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však
s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla
znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. novembra 2012