Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 584/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom R., zastúpených

spoločnosťou Advokátska kancelária B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľka

a advokátka Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2012 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a I. M. (ďalej len

„sťažovateľka v 2. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), obaja bytom R., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní pred okresným súdom

začatým 12. októbra 2001 domáhali vydania bezdôvodného obohatenia v sume 126 000 Sk

s príslušenstvom od H. P. a A. P., v tom čase obaja bytom Š. (ďalej len „odporcovia“).

Sťažovatelia argumentujú v prvom rade poukazom na nález ústavného súdu č. k.

-37 z 21. januára 2010, v ktorom konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v označenom konaní

okresného súdu a prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia tvrdia,

že „napriek uvedenému príkazu ústavného súdu..., Okresný súd Dunajská Streda vo veci...

naďalej nepostupuje bez zbytočných prieťahov a predmetné konanie aj napriek jeho dĺžke

v trvaní 11 rokov nie je do dnešného dňa ani náznakom priblížené ku končenému

rozhodnutiu“. Citovaný názor sťažovatelia skutkovo odôvodňujú tým, že po nadobudnutí

právoplatnosti uvedeného nálezu ústavného súdu okresný súd až 7. decembra 2011

uznesením ustanovil odporcom opatrovníka. Uznesenie okresného súdu sťažovatelia napadli

odvolaním, na základe ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predmetné

uznesenie 30. apríla 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom

zrušenia bolo zistenie odvolacieho súdu, že „prvostupňový súd nedodržal podmienky

ustanovené zákonom pri ustanovovaní opatrovníka osobám na neznámom mieste“.

Následne okresný súd uznesením z 27. júna 2012 ustanovil opatrovníka odporcom v súlade

s právnym názorom odvolacieho súdu.

Pri posudzovaní zložitosti prerokovávanej veci sa sťažovatelia odvolávajú

na právoplatný názor ústavného súdu o absencii skutkovej a právnej zložitosti konania

pred okresným súdom, pričom „jedinou problematickou otázkou bolo presné určenie výšky

finančného nároku sťažovateľov. Túto sťažovatelia navrhli vo vyjadrení zo dňa

07.07.2003... zistiť pomocou znaleckého posudku, pričom tento ich návrh nebol do

dnešného dňa zo strany súdu reflektovaný.“. Podľa názoru sťažovateľov „neprispeli

žiadnym spôsobom k vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Po celý zvyšok konania

sťažovatelia vykonávajú úkony, na ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku oprávnení.“.

V období po náleze ústavného súdu vo veci sp. zn. sa

podľa sťažovateľov konanie okresného súdu „vyznačuje ďalšou nečinnosťou a významnými

procesnými pochybeniami, ktoré si vynútili rozhodnutie odvolacieho orgánu v procesnej

otázke a ktoré tak spolu prispeli k vzniku ďalších 32 mesačných prieťahov...“. Sťažovatelia

popisujú chronológiu ustanovovania opatrovníka odporcom a zdôrazňujú, že po zmene

právnej úpravy, ktorá si vyžiadala zrušenie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka

z 24. novembra 2005, „okresný súd... rozhodol o novom opatrovníkovi prvýkrát

až uznesením zo dňa 7.12.2001 (2 roky a 1 mesiac po účinnosti novely) a po zrušení tohto

uznesenia odvolacím súdom druhýkrát uznesením zo dňa 27.06.2012, teda po 3 rokoch

a 8 mesiacoch od vzniku potreby ustanovenia nového opatrovníka a po 2 rokoch

a 5 mesiacoch od vydania nálezu ústavného súdu, ktorým... prikázal okresnému súdu

postupovať bez zbytočných prieťahov“. K problému neznámeho miesta pobytu odporcov

sťažovatelia uvádzajú, že hoci „na začiatku konania prístup odporcov naozaj sťažoval

priebeh konania, máme zato, že súd už v štádiu pred prvým rozhodnutím ústavného súdu

mal dostatočné prostriedky na to, aby sa s takýmto správaním odporcov náležite

vyporiadal. Pomalú reakciu súdu na zmenu zákonných ustanovení § 29 Občianskeho

súdneho poriadku, preto nemožno pričítať ani na vrub odporcov, nakoľko tým už dávno

pred uvedenou zmenou bol ustanovený opatrovník. Bol to práve okresný súd, ktorý

oneskoreným postupom, ako aj nesprávnym výkladom zákona, spôsobil vo vedenom

konaní... na úkor sťažovateľov ďalšie zbytočné prieťahy.“.

Sťažovatelia žiadajú priznať finančné zadosťučinenie každému v sume 4 000 €,

čo odôvodňujú pretrvávajúcim porušovaním ich označených práv napriek

predchádzajúcemu pozitívnemu nálezu ústavného súdu, ale aj pocitmi „frustrácie

a nemohúcnosti pri dovolávaní sa svojich práv pred slovenskými súdmi“.

V sťažnostnom petite navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom R. a I. M., trvale bytom R.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd priznáva J. M., trvale bytom R. primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 EUR, slovom štyritisíc EUR, ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda

povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M., trvale bytom R. primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 EUR, slovom štyritisíc EUR, ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda

povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M., trvale bytom R. a I. M., trvale

bytom R. trovy právneho zastúpenia vo výške 269,90 EUR na účet právneho zástupcu –

Advokátskej kancelárie B., s. r. o., so sídlom B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd si 24. októbra 2012 vyžiadal spis okresného súdu vo veci sťažovateľov,

ktorý mu bol doručený 16. novembra 2012.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

1. Pre rozhodnutie o časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu ústavný súd odkazuje na § 24

písm. a) , podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietali

porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , nálezom č. k. -37 z 21. januára 2010 tak,

že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo

v predmetnom konaní okresného súdu porušené. Ústavný súd rovnako priznal sťažovateľom

finančné zadosťučinenie. Označený nález nadobudol právoplatnosť 3. februára 2010. Teraz

predbežne prerokúvaná sťažnosť sťažovateľov v časti zameranej na postup okresného súdu

do 3. februára 2010 sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Rovnaký záver platí aj o časti sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 3. februára 2010,

keďže ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,

a tak v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

V časti namietajúcej porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní

sp. zn. v období do 3. februára 2010 tak ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľov ako neprípustnú.

2. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom

okresného súdu v konaní sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu vo veci sp. zn. ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. ).

Na účel posúdenia zvyšnej časti sťažnosti (namietané porušenie označených práv

sťažovateľov v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn.

) si ústavný súd vyžiadal relevantný spis okresného súdu.

2.1 Z obsahu vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že okresný súd v posudzovanom

období 15. februára 2010 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľov proti uzneseniu č. k. -206 z 30. októbra 2009, ktorým bolo zrušené

uznesenie okresného súdu č. k. -115 z 24. novembra 2005 o ustanovení

opatrovníka pre odporcov. Zrušenie pôvodne ustanoveného opatrovníka si vyžiadala zmena

právnej úpravy účinná od 15. októbra 2008.

Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu 25. mája 2010 potvrdil

a spisový materiál vrátil okresnému súdu 11. júna 2010. V závere svojho potvrdzujúceho

uznesenia však upozornil, že „v záujme hospodárnosti konania ( ) a kontinuity

zastúpenia účastníka sa javí byť vhodným v obdobných prípadoch vykonať šetrenie

na zistenie konkrétnej osoby, pôsobiacej v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne

v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke, prípadne u obce, t. j. subjektu, ktorý je vhodný,

aby bol za opatrovníka ustanovený a s opatrovníctvom aj súhlasí a postupovať tak,

že zrušenie predchádzajúceho opatrovníka zároveň spojiť v jednom uznesení

i s ustanovením nového. Takýto postup umožňuje aj zásada, že uznesenie je vykonateľné

jeho doručením uvedená v , preto nie je potrebné vyčkať právoplatnosť

uznesenia už ustanoveného opatrovníka a až následne ustanoviť iného.“.

Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania (jún 2010) okresný

súd uznesením č. k. -250 z 2. decembra 2010 pripustil rozšírenie žalobného

návrhu, ktoré sťažovatelia iniciovali podaním z 5. decembra 2009. V ten istý deň okresný

súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh. Uznesenie

o rozšírení návrhu sa nepodarilo doručiť odporcom na adresu v Českej republike,

ktorú okresný súd zistil z iného súdneho spisu (sp. zn. ).

Sťažovatelia podali 4. januára 2011 odvolanie proti uzneseniu, ktorým boli vyzvaní

na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh.

Okresný súd vyzval 26. januára 2011 dcéru odporcu v 1. rade, aby oznámila miesto

jeho pobytu alebo jeho korešpondenčnú adresu. Výzvu sa na adresu dcéry nepodarilo

doručiť (zásielka vrátená 2. februára 2011).

Okresný súd požiadal 17. marca 2011 Policajné prezídium Českej republiky,

Riaditeľstvo služby cudzineckej polície o oznámenie aktuálnej adresy odporcov, ako aj ich

dcéry. Dožiadaný orgán Českej republiky doručil okresnému súdu 13. apríla 2011

oznámenie, podľa ktorého miesto pobytu odporcov ani ich dcéry nie je známe.

Okresný súd žiadal 7. septembra 2011 o zistenie a oznámenie pobytu odporcov a ich

dcéry Register obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý doručil 22. septembra 2011

odpoveď, podľa ktorej u odporcov, ako aj u ich dcéry je „hlásený pobyt bezdomovca Š.“.

Okresný súd uznesením č. k. -289 zo 7. decembra 2011 ustanovil

odporcom opatrovníka, advokáta JUDr. J. C., „nakoľko sa vykonaným šetrením nepodarilo

zistiť inú vhodnú osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom prípadne inom

prostredí odporcu“.

Sťažovatelia podali 5. januára 2012 proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka

odvolanie, v ktorom argumentovali absenciou akéhokoľvek vzťahu ustanoveného

opatrovníka k odporcom.

Okresný súd predložil 28. februára 2012 spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka.

Krajský súd uznesením č. k. -299 z 30. apríla 2012 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že okresný

súd nepreukázal, že by ustanovený opatrovník „bol z prostredia odporcom blízkeho“. Spis

bol okresnému súdu vrátený 5. júna 2012.

Po doručení uznesenia odvolacieho súdu (jún 2012) okresný súd uznesením

č. k. -301 z 27. júna 2012 ustanovil odporcom za opatrovníka Mgr. P. P.,

vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Galanta.

Okresný súd uznesením č. k. -303 zo 7. novembra 2011 prerušil

predmetné konanie „do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva,

ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. “.

V uvedenom súvisiacom konaní sa Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom

hospodárstva Slovenskej republiky, domáha proti sťažovateľom určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v prospech štátu. Jednou z nehnuteľností je aj byt v Š., ktorého bezplatné

užívanie odporcami v období od 1. augusta 1998 do 1. júna 2003 zakladá podľa

sťažovateľov ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2.2 Ústavný súd pri posudzovaní zisteného chronologického priebehu konania

aj s ohľadom na citovanú stabilnú judikatúru v prvom rade zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy

v žalovanom konaní okresného súdu už boli konštatované vo veci sp. zn. .

Už bolo uvedené, že pri predbežnom prerokúvaní súčasnej sťažnosti nemožno opätovne

rozhodovať o období do právoplatnosti predchádzajúceho nálezu, a preto pri posudzovaní

postupu okresného súdu v označenom konaní po 3. februári 2010 je potrebné opätovne brať

zreteľ na skúmanie všetkých podmienok podľa

(výnimkou je prípustnosť sťažnosti z hľadiska využitia účinných prostriedkov nápravy

podľa , keďže sťažnosť na postup súdu vzhľadom

na skorší pozitívny nález by už vo fáze po 3. februári 2010 nevykazovala potrebnú

účinnosť).

V konaní okresného súdu v posudzovanom období možno vymedziť kratšie časové

úseky vyznačujúce sa nečinnosťou. Ide o obdobie od 11. júna 2010 (vrátenie spisu

z krajského súdu) do 2. decembra 2010 (uznesenie o pripustení rozšírenia žalobného petitu),

ako aj o obdobie od 13. apríla 2011 (doručenie odpovede Polície Českej republiky)

do 7. septembra 2011 (výzva adresovaná Registru obyvateľov Slovenskej republiky

na zistenie a oznámenie pobytu odporcov a ich dcéry). Napokon nečinnosťou sa

vyznačovalo aj obdobie od 27. júna 2012 (uznesenie o ustanovení opatrovníka odporcom)

do 7. novembra 2012 (uznesenie o prerušení konania). Okresný súd sa teda na posudzovanej

dĺžke konania podieľal nečinnosťou v rozsahu 14 mesiacov a v období od 3. februára 2010

sa spis 6 mesiacov nachádzal na krajskom súde z dôvodu opravných prostriedkov

podávaných sťažovateľmi.

V skúmanom období sa okresný súd zameriaval na odstraňovanie dôležitej procesnej

prekážky v konaní spočívajúcej v neznámom mieste pobytu odporcov, a to v intenciách

novej právnej úpravy zastupovania na základe rozhodnutia súdu. Nemožno tiež opomenúť,

že isté predĺženie konania vyvolali aj procesné úkony sťažovateľov (podávanie opravných

prostriedkov proti procesným uzneseniam konajúceho súdu). Pritom podľa stabilného

právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými

predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (m. m. , ).

Z judikatúry ústavného súdu súčasne vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (m. m. ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne

(). V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní po 3. februári 2010

nebol vždy dostatočne aktívny ani efektívny, s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto

konania okresného súdu (odstraňovanie procesnej prekážky, opravné prostriedky

sťažovateľov) zistené nedostatky nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu takú

intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer. Postup okresného súdu,

aj keď sa sťažovateľom nemusel vždy javiť úplne efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, resp. neprimeranú lehotu podľa dohovoru.

Ústavný súd na základe uvedeného sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia namietajú

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -37 z 21. januára 2010, odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

a nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

okresného súdu v období po 3. februári 2010 stále dochádza k zbytočným prieťahom,

predložili ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012