Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 607/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené

prostredníctvom jeho predsedu Š. H. o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej

republiky J. H., S. K. a L. M. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky J. H., S. K. a L. M. n i e s ú

v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. septembra

2012 doručené vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“

alebo „účastník konania“) vyjadrené prostredníctvom jeho predsedu Š. H., ktorým namieta

predpojatosť sudcov ústavného súdu J. H., S. K. a L. M. podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na spravodlivý súdny proces

a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -341 z 10. novembra 2011, vedenej pod sp. zn. .

Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie

od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu, ktorý ju v rozsahu

uvedenom v uznesení č. k. -38 z 10. júla 2012 prijal na ďalšie konanie.

1. Účastník konania v rámci uplatnenej námietky predpojatosti okrem iného uviedol

dôvody vylúčenia sudcu J. H.:

«... zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde je protiprávnym stavom. Žiadny

sudca nemôže obliekať sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný

čin - a to bez ohľadu na to, že evidentne bolo jeho odsúdenie zahladené...,

Odmietavý postoj a kritiku JUDr. H. s požiadavkou, aby sa vzdal funkcie sudcu

vyjadril JUDr. Š. H., predseda Najvyššieho súdu verejne (viackrát bol publikovaný

v rôznych médiách, vrátane výrokov, ako napr. „Pán H. by so svojím odpisom nemohol

riadiť ani križovatku, je to neuveriteľná kariéra, že z odsúdeného, dokonca za trestný čin

neplatenia dane, je dnes sudca najvýznamnejšieho orgánu súdnej moci...“.

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. H. a vytvoril si vo vzťahu k JUDr. Š. H.

odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je nepriateľský, až neprajný. Takýto vzťah

ho však diskvalifikuje z účasti na predmetnom konaní a rozhodovaní vzhľadom na jeho

pomer k Najvyššiemu súdu ako k účastníkovi konania a k osobe JUDr. Š. H., ako k osobe

zástupcu účastníka konania.»

2. Vo vzťahu ku všetkým trom sudcom druhého senátu prezentoval účastník konania

tieto dôvody ich vylúčenia z rozhodovania v predmetnej veci:

„Ďalším dôvodom vznesenia námietky predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu

J. H., S. K. a L. M. vzhľadom na ich pomer (zjavne nepriateľský vzťah) k Najvyššiemu súdu

ako k účastníkovi konania a k jeho (štatutárnemu) zástupcovi je strata ich odbornej

spôsobilosti na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu, jej prejavom je svojvoľné rozhodnutie

o zodpovednosti Najvyššieho súdu za zbytočné prieťahy v konaní a o porušení práva

účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod sp. zn. -125, keď v náleze

z 8. decembra 2011 senát Ústavného súdu v zložení J. H., S. K. a L. M. zjavne v rozpore

so zákonom rozhodol, že Najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v súvislosti s právom sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie

o zákonnosti väzby...

Zo zberného spisu vzťahujúceho sa k trestnej veci sp. zn. vyplýva, že

zo strany príslušného Najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti

s právom sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby a že rozhodovanie

o sťažovateľovej žiadosti bolo rýchle a že rozhodnutie bolo písomne vyhotovené

a expedované v lehote ustanovenej zákonom...

V rozpore so zistenými skutočnosťami druhý senát Najvyššieho súdu rozhodol, že

nielen špecializovaný trestný súd, ale aj Najvyšší súd porušili

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v súvislosti s právom sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. O to

paradoxnejšíe vyznieva odôvodnenie nálezu Ústavného súdu sp. zn. -125

k namietanému porušeniu a dohovoru a zodpovednosti

Najvyššieho súdu za údajne pomalé rozhodnutie o zákonnosti väzby...“

Navrhovateľ v ďalšej časti podania podrobne rozoberá chronológiu postupu

konajúcich súdov v konaní o väzbe a predkladá analýzu a výklad príslušných zákonov

týkajúcich sa tejto súdnej agendy a v závere uvádza:

«Najvyšší súd rešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu, nemôže však akceptovať také

svojvoľné a nezákonné rozhodnutie, akým je nález Ústavného súdu sp. zn.

z 8. decembra 2011 najmä bod 2. výroku (str. 3) a jeho „odôvodnenie“ (str. 22 a 23), keďže

k údajnému nesprávnemu úradnému postupu (nevykonaniu úkonu v zákonom ustanovenej

lehote), ktorý mal spôsobiť, tak ako to tvrdí druhý senát Ústavného súdu, prieťahy v konaní

v skutočnosti nedošlo...

Cieľom inštitútu vylúčenia sudcu je zabezpečenie realizácie práva účastníkov

konania na spravodlivé súdne konanie a na subjektívne a objektívne nestranný súd.

Okolnosti uvedené vo vzťahu k sudcom Ústavného súdu J. H., S. K. a L. M. odôvodňujú

vznik pochybností nielen o ich nepredpojatosti voči Najvyššiemu súdu ako účastníkovi

konania a voči Š. H. ako zástupcovi účastníka konania, ale aj o ich odbornej spôsobilosti

vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu. Stará zásada rímskeho práva iura novit euria

hovorí, že súd pozná právo. Poznajú ho ale aj členovia druhého senátu Ústavného súdu?...

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto navrhuje vylúčiť sudcov Ústavného súdu

Slovenskej republiky J. H., S. K. a L. M. z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci

vedenej pred Ústavným súdom pod sp. zn. z dôvodu ich predpojatosti voči

Najvyššiemu súdu ako účastníkovi konania a voči Š. H. ako zástupcovi účastníka tohto

konania.»

3. K vyhláseniu o predpojatosti sa listami z 12. októbra 2012 vyjadrili sudcovia

ústavného súdu L. M., J. H. a S. K., v ktorých okrem iného uviedli, že podstata námietok

predpojatosti vo vzťahu k ich osobám spočíva v spôsobe ich rozhodovania vo veci vedenej

ústavným súdom pod sp. zn. , pričom poukázali na obsah ustanovenia § 14

ods. 3 (aplikovateľného v konaní pred ústavným súdom

na základe ustanovenia ), podľa ktorého dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V závere vyjadrenia teda uzavreli, že ako

dôvody na ich vylúčenie účastník konania uviedol spôsob ich rozhodovania v inej veci,

preto tieto námietky predpojatosti treba považovať za nedôvodné. Súčasne vyhlásili, že sa

v predmetnej veci účastníka konania necítia byť predpojatí ani pre pomer k veci, ani

pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.

Sudca JUDr. J. H. navyše k námietke týkajúcej sa iba jeho osoby uviedol, že

námietky týkajúce sa jeho zotrvania vo funkcii sudcu ústavného súdu sú irelevantné, pretože

jeho mandát nebol žiadnym postupom príslušných orgánov štátu dotknutý, vie sa vyrovnať

aj s prehnane tvrdou kritikou a tiež, že predseda najvyššieho súdu nie je účastníkom

konania.

II.

1. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

2. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

3. Sudcovia ústavného súdu L. M., J. H. a S. K. vo svojich vyjadreniach uviedli, že

námietku predpojatosti uplatnenú účastníkom konania považujú za nedôvodnú a že vo veci

vedenej pod sp. zn. sú pripravení rozhodovať objektívne a nestranne.

4. Účastník konania námietku zaujatosti vo vzťahu k osobám všetkých troch

označených sudcov ústavného súdu odôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe ich

rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. a v prípade

sudcu JUDr. J. H. aj z dôvodov týkajúcich sa vzťahu predsedu najvyššieho súdu k nemu.

5. Čo sa týka prvej námietky, pri jej posúdení treba vychádzať z právnej úpravy

obsiahnutej v („Dôvodom na vylúčenie sudcu

nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkom konania prezentované

dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu,

jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd

pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada.

Navyše, formulovaná námietka predpojatosti uvedených sudcov voči najvyššiemu

súdu ako ústavnému orgánu súdnej moci, teda nie predpojatosti vo vzťahu ku konkrétnemu

sudcovi, ktorý v jeho mene rozhoduje ako zákonný sudca a ktorého rozhodovanie následne

posudzuje ústavný súd v tej-ktorej veci, sa javí logicky neuchopiteľnou, teda vo svojej

podstate iracionálnou.

6. Obsah námietok vznesených iba voči sudcovi J. H. je prezentáciou osobných

postojov predsedu najvyššieho súdu k jeho osobe. Ústavný súd už v rovnakých súvislostiach

viackrát zaujal stanovisko, že nemôžu obstáť námietky predpojatosti vznesené predsedom

najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu

k osobe predsedu najvyššieho súdu, pretože osoba predsedu najvyššieho súdu nie je

účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom

senátu, ktorý v danom konaní rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré

potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov ústavného súdu

vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu. V takýchto prípadoch ústavný súd

nepripustil námietky predpojatosti podobného charakteru (napr. ,

, , ).

7. Vychádzajúc z uvedeného záverov III. senát ústavného súdu konštatuje, že nezistil

také skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia

ústavného súdu J. H., S. K. a L. M. nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012