Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 252/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené prostredníctvom

jeho predsedu Štefana Harabina o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. septembra

2012 doručené vyjadrenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“

alebo „účastník konania“) k sťažnosti a uzneseniu z 10. júla 2012, ktorým bola súčasne

namietaná predpojatosť sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta podľa § 28 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti K.,

s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

práva na spravodlivý súdny proces a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp.

zn. z 12. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -341 z 10. novembra 2011 vedenej pod sp. zn.

.

Sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie

od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie druhému

senátu ústavného súdu, ktorý ju v rozsahu uvedenom v uznesení č. k. -38

z 10. júla 2012 prijal na ďalšie konanie.

Účastník konania vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu

27. septembra 2012 uviedol, že najvyšší súd mohol dovolacie konanie zastaviť len «pre

nedostatok základnej procesnej podmienky, ktorou je dovolací návrh, čiže neobstojí

argumentácia sťažovateľa, ale pre Ústavný súd je to jedno, lebo on je už rozhodnutý, že

sťažnosti vyhovie z akéhokoľvek dôvodu len zrejme preto, že má „vzťah“ k sťažovateľovi, ak

ju opätovne prijal na ďalšie konanie.

... Zaujímavé je preto, že sa vec opätovne dostala k rovnakému sudcovi

spravodajcovi – Sergejovi Kohutovi – a ešte zaujímavejšie je, že druhá sťažnosť - voči

rozhodnutiu krajského súdu – už bola cielene adresovaná na tohto sudcu bez toho, že by

išlo o náhodné prideľovanie v zmysle zákona.

... Túto indíciu preto považujeme za druhý dôvod pre opätovné namietanie sudcu

spravodajcu S. Kohuta – o ktorej musí rozhodnúť iný senát Ústavného súdu - aby nám nebol

vytýkaný tento nedostatok námietky z dôvodu subsidiarity.

... Doterajší postup Ústavného súdu teda vykazuje extrémny nesúlad s akoukoľvek

všeobecnou predstavou o spravodlivom rozhodovaní - čo u sudcu S. Kohuta je zrejme

už notorietou - keď akceptáciou svojvoľnej interpretácie jednoduchého práva sa podieľa

nielen na doterajších prieťahoch v konaní - spôsobuje ich od r. 2009 - ale aj na celkovej

dekonštrukcii celého ako-tak vybudovaného a spravodlivo fungujúceho súdneho systému.»

K tomuto vyhláseniu o predpojatosti sa 30. apríla 2013 vyjadril sudca ústavného súdu

Sergej Kohut. V liste uviedol, že «pri spracovávaní veci na rozhodnutie v uvedenej veci

sťažovateľa... zistil, že voči mojej osobe bola vznesená námietka zaujatosti zo strany

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 27. septembra 2012, keď najmä vo 4. bode

podania uvádza, že „túto indíciu považujeme za druhý dôvod pre opätovné namietanie

sudcu spravodajcu S. Kohuta - o ktorej musí rozhodnúť iný senát Ústavného súdu - aby nám

nebol vytýkaný tento nedostatok námietky z dôvodu subsidiarity“. Na ďalšie invektívy

v tomto podaní voči ústavnému súdu ako takému, ako aj voči predsedníčke ústavného súdu

bola reakcia zo strany predsedníčky tohto súdu.

Tejto námietke zaujatosti voči mojej osobe predchádzali iné dve námietky, o ktorých

bolo rozhodnuté v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, ktorými som nebol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci.

Ani teraz a v tomto štádiu sa v uvedenej veci necítim subjektívne vo veci zaujatý,

preto predkladám vec na ďalší procesný postup na rozhodnutie.».

II.

Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013

až do 28. februára 2014 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Podľa vyjadrenia účastníka konania k sťažnosti má teda predpojatosť označeného

sudcu ústavného súdu vyplývať z toho, že ústavný súd je «už rozhodnutý, že sťažnosti

vyhovie... preto, že má „vzťah“ k sťažovateľovi», ako aj z toho, že vec bola opätovne

pridelená rovnakému sudcovi spravodajcovi a sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu

mala byť „adresovaná na tohto sudcu bez toho, aby išlo o náhodné prideľovanie“, pričom

jeho doterajší postup má vykazovať extrémny nesúlad s predstavou o spravodlivom

rozhodovaní.

Pokiaľ ide o dôvod predpojatosti spočívajúci v doterajšom postupe ústavného súdu,

pri jeho posúdení treba vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“),

podľa ktorej tento prezentovaný dôvod, o ktorý účastník konania opiera spochybnenie

nezaujatosti označeného sudcu ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne

vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu

neprihliada.

Ústavný súd rovnako, ako už vo svojom uznesení č. k. -20

z 11. decembra 2012 uviedol, konštatuje, že tvrdená predpojatosť namietaného sudcu voči

najvyššiemu súdu ako ústavnému orgánu súdnej moci, teda nie predpojatosť vo vzťahu

ku konkrétnemu sudcovi, ktorý v jeho mene rozhoduje ako zákonný sudca a ktorého

rozhodovanie následne posudzuje ústavný súd v tej-ktorej veci, sa javí logicky

neuchopiteľnou, teda vo svojej podstate iracionálnou.

Pokiaľ ide o vzťah označeného sudcu k sťažovateľke (tento dôvod namietanej

predpojatosti možno z obsahu vyjadrenia účastníka konania k sťažnosti vyvodiť), ústavný

súd tento dôvod namietanej predpojatosti posúdil zo subjektívneho aj objektívneho

hľadiska.

Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy, že sudca Sergej Kohut sám

svoju predpojatosť v predmetnej veci nevyhlásil (necíti sa byť vylúčený z prerokovania

a rozhodovania vo veci). V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982), avšak v danom prípade žiaden takýto dôkaz nebol

produkovaný.

Ani z objektívneho hľadiska ústavný súd nepovažuje účastníkom konania

formulované pochybnosti o nepredpojatosti označeného sudcu za spôsobilé odôvodniť

vylúčenie označeného sudcu z konania v sťažovateľkinej veci. Dôvodom na vylúčenie

sudcu totiž nemôžu byť ani okolnosti spočívajúce v jeho postupe v konaní o prejednávanej

veci a ani skutočnosť, že sťažovateľkina vec mu bola opätovne pridelená ako sudcovi

spravodajcovi. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že označenému sudcovi bola daná vec

pridelená v súlade s čl. VI rozvrhu práce a v súlade so zásadou náhodilosti prideľovania

vecí jednotlivým sudcom a so zreteľom na pravidlo rovnomerného zaťaženia sudcov.

Neobstojí ani výhrada, že namietaný sudca koná aj o sťažnosti proti rozsudku

krajského súdu č. k. -341 z 10. novembra 2011 bez toho, aby bola sťažnosť

náhodne pridelená. Sťažovateľka totiž svoju pôvodnú sťažnosť doručenú 30. augusta 2011

doplnila (rozšírila) podaním doručeným 9. januára 2012 aj proti označenému rozsudku

krajského súdu, pričom takto rozšírenú sťažnosť ústavný súd následne prijal na ďalšie

konanie v rozsahu vyplývajúcom z uznesenia ústavného súdu č. k. -38

z 10. júla 2012.

Vychádzajúc z uvedeného záveru III. senát ústavného súdu konštatuje, že ani v tomto

prípade nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa viedli

k vylúčeniu sudcu Sergeja Kohuta z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej

na ústavnom súde pod sp. zn. . Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil,

že sudca ústavného súdu Sergej Kohut nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013