Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (318)IV. ÚS 605/2012
PDF · 227.88 KB
No categories available
IV. ÚS 605/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod
spisovými značkami: Rvp 11369/2012, Rvp 11370/2012, Rvp 11371/2012,
Rvp 11372/2012, Rvp 11373/2012, Rvp 11374/2012, Rvp 11375/2012 a Rvp 11376/2012,
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaniach vedených pod spisovými značkami: 6 Er/437/2011,
6 Er/737/2011, 6 Er/453/2011, 8 Er/256/2011, 8 Er/537/2011, 8 Er/19/2011, 8 Er/179/2011
a 11 Er/884/2011, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 11369/2012, Rvp 11370/2012, Rvp 11371/2012, Rvp 11372/2012, Rvp 11373/2012,
Rvp 11374/2012, Rvp 11375/2012 a Rvp 11376/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11369/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú
neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod spisovými značkami: Rvp 11369/2012, Rvp 11370/2012, Rvp 11371/2012,
Rvp 11372/2012, Rvp 11373/2012, Rvp 11374/2012, Rvp 11375/2012 a Rvp 11376/2012,
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými
značkami: 6 Er/437/2011, 6 Er/737/2011, 6 Er/453/2011, 8 Er/256/2011, 8 Er/537/2011,
8 Er/19/2011, 8 Er/179/2011 a 11 Er/884/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným
súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu povinnosti
okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených
lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej
názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie,
resp. rozhodnutie v týchto veciach.
Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach
neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, sťažovateľka podala 25. mája 2011
v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného
súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach (ďalej len „sťažnosti
na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011“), na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému
súdu nedostala žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou
označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,
ako aj ďalšie ňou označené články ústavy a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať
okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť
okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 11369/2012, Rvp 11370/2012, Rvp 11371/2012, Rvp 11372/2012,
Rvp 11373/2012, Rvp 11374/2012, Rvp 11375/2012 a Rvp 11376/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98),
pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).
II.2.1 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod
spisovými značkami: 6 Er/437/2011, 6 Er/737/2011, 6 Er/453/2011, 8 Er/256/2011,
8 Er/537/2011, 8 Er/19/2011 a 8 Er/179/2011
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu
doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach,
v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach súdneho
exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií uzneseniami z 13. júla 2012
(sp. zn. 6 Er 437/2011), zo 16. augusta 2012 (sp. zn. 6 Er 737/2011), z 2. júla 2012
(sp. zn. 6 Er 453/2011) a z 22. marca 2012 (sp. zn. 8 Er 256/2011 a sp. zn. 8 Er 179/2011)
tak, že ich zamietol. Ďalej okresný súd rozhodol uzneseniami z 11. júla 2012
(sp. zn. 8 Er 537/2011) a z 22. marca 2012 (sp. zn. 8 Er 19/2011) tak, že konania zastavil
(keď predtým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, resp. o opravu poverenia
zamietol). V čase podania sťažností už teda postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označeného základného
práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú
neopodstatnenosť.
II.2.2 K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tvrdiac, že okresný súd v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 884/2011 ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
aj napriek jej sťažnosti na prieťahy v konaní z 25. mája 2011 adresovanej predsedovi
okresného súdu (podanie ktorej však sťažovateľka nepreukázala a ani nemohla, keďže
žiadosť súdneho exekútora bola podaná okresnému súdu až 7. septembra 2011, teda
až po údajnom podaní sťažnosti na prieťahy v tomto konaní z 25. mája 2011) o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol. Na výzvu
ústavného súdu mu predložila sťažnosť z 12. marca 2012 adresovanú predsedovi okresného
súdu, pričom však jej zaslanie nijako nepreukázala.
Sťažovateľka pritom argumentuje okrem iného aj poukazom na znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 1. júna 2010, podľa ktorého súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Keďže podľa názoru sťažovateľky okresný súd nerozhodol v lehote podľa citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, porušil okrem iného jej základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že okresnému súdu bola 7. septembra
2011 predložená žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo 14. júla 2011, ku ktorému bola
pripojená zmluva o úvere (ktorá bola právnym dôvodom vzniku záväzku povinného), ako
aj zmenka. Okresný súd 1. marca 2012 vyzval sťažovateľku na predloženie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky uzavretej s povinným. Sťažovateľka predložila 5. apríla 2012
okresnému súdu kópiu rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd uznesením z 18. októbra 2012
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia a s poukazom na už citovanú
stabilizovanú judikatúru (I. ÚS 63/00, I. ÚS 86/02) konštatuje, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02,
II. ÚS 57/01). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že
ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej
Exekučným poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľka. Okresný súd však nebol
touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní od
doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V citovanom ustanovení je výslovne
uvedené, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto
výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010) je nutnosť preverenia
prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú
prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. v tomto konkrétnom prípade rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky). Ústavný súd konštatuje, že v danej veci existujú súčasne oba
dôvody, na ktoré sa preto nevzťahuje 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
V čase rozhodovania pred ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia rozhodnuté. Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora
v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná,
ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie exekúcií
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom,
ju možno z ústavného hľadiska akceptovať.
Na základe týchto skutočností ústavný súd uzavrel, že namietaný postup okresného
súdu z komplexnejšieho pohľadu nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého
v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
k rovnakému záveru dospel, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou
označených základných práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového protokolu
a označených článkov ústavy a dohovoru.
Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti odmietol pre
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažností.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2012