Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 605/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod

spisovými značkami: , , ,

Rvp 11372/2012, , , a ,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaniach vedených pod spisovými značkami: ,

, , , , ,

a , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 11369/2012, , , , ,

Rvp 11374/2012, a s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod spisovými značkami: , , ,

Rvp 11372/2012, , , a ,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými

značkami: , , , , ,

, a (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným

súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu povinnosti

okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených

lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutých konaniach

neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, sťažovateľka podala 25. mája 2011

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného

súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach (ďalej len „sťažnosti

na prieťahy v konaniach z 25. mája 2011“), na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému

súdu nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj ďalšie ňou označené články a dohovoru, a zároveň sa domáha prikázať

okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť

okresnému súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 11373/2012, , a a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty (),

pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného štátneho orgánu (, , ), alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

II.2.1 K namietanému postupu okresného súdu v konaniach vedených pod

spisovými značkami: , , , ,

, a

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého ochrana

základnému právu podľa (a tiež právu podľa dohovoru)

sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach,

v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach súdneho

exekútora o vydanie poverení na vykonanie exekúcií uzneseniami z 13. júla 2012

(sp. zn. ), zo 16. augusta 2012 (sp. zn. ), z 2. júla 2012

(sp. zn. ) a z 22. marca 2012 (sp. zn. a sp. zn. )

tak, že ich zamietol. Ďalej okresný súd rozhodol uzneseniami z 11. júla 2012

(sp. zn. ) a z 22. marca 2012 (sp. zn. ) tak, že konania zastavil

(keď predtým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, resp. o opravu poverenia

zamietol). V čase podania sťažností už teda postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označeného základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti v tejto časti podľa pre zjavnú

neopodstatnenosť.

II.2.2 K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tvrdiac, že okresný súd v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

aj napriek jej sťažnosti na prieťahy v konaní z 25. mája 2011 adresovanej predsedovi

okresného súdu (podanie ktorej však sťažovateľka nepreukázala a ani nemohla, keďže

žiadosť súdneho exekútora bola podaná okresnému súdu až 7. septembra 2011, teda

až po údajnom podaní sťažnosti na prieťahy v tomto konaní z 25. mája 2011) o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol. Na výzvu

ústavného súdu mu predložila sťažnosť z 12. marca 2012 adresovanú predsedovi okresného

súdu, pričom však jej zaslanie nijako nepreukázala.

Sťažovateľka pritom argumentuje okrem iného aj poukazom na znenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku účinného od 1. júna 2010, podľa ktorého súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26

o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa

nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní

od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Keďže podľa názoru sťažovateľky okresný súd nerozhodol v lehote podľa citovaného

ustanovenia Exekučného poriadku, porušil okrem iného jej základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že okresnému súdu bola 7. septembra

2011 predložená žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo 14. júla 2011, ku ktorému bola

pripojená zmluva o úvere (ktorá bola právnym dôvodom vzniku záväzku povinného), ako

aj zmenka. Okresný súd 1. marca 2012 vyzval sťažovateľku na predloženie rozhodcovskej

zmluvy, resp. doložky uzavretej s povinným. Sťažovateľka predložila 5. apríla 2012

okresnému súdu kópiu rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd uznesením z 18. októbra 2012

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia a s poukazom na už citovanú

stabilizovanú judikatúru (, ) konštatuje, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ,

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej

Exekučným poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľka. Okresný súd však nebol

touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,

ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí

rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V citovanom ustanovení je výslovne

uvedené, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)

Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto

výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1. júna 2010) je nutnosť preverenia

prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú

prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. v tomto konkrétnom prípade rozhodcovskej

zmluvy, resp. doložky). Ústavný súd konštatuje, že v danej veci existujú súčasne oba

dôvody, na ktoré sa preto nevzťahuje 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia rozhodnuté. Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora

v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná,

ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti

známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie exekúcií

hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom

na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane

všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom,

ju možno z ústavného hľadiska akceptovať.

Na základe týchto skutočností ústavný súd uzavrel, že namietaný postup okresného

súdu z komplexnejšieho pohľadu nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia základného

práva podľa a práva podľa dohovoru po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dodatkového protokolu, ako aj

a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého

v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného

práva sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru,

k rovnakému záveru dospel, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou

označených základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu

a označených článkov a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti aj v tejto časti odmietol pre

zjavnú neopodstatnenosť podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažností.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012