Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 18/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. S. B., T., pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 7

Em/1/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. V. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že 17. apríla 2012 podal

sťažovateľ okresnému súdu návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia o styku otca

(sťažovateľa) s maloletým dieťaťom, a to právoplatného a vykonateľného uznesenia

okresného súdu č. k. -20 z 10. januára 2012 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. -147 z 24. februára 2012; vec je vedená

pod sp. zn. . Okresný súd uznesením zo 14. septembra 2012 návrh sťažovateľa

zamietol, pretože sťažovateľ nepreukázal, že matka maloletého nerešpektuje právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie súdu, pričom poukázal na prebiehajúce znalecké dokazovanie

v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. . Proti tomuto rozhodnutiu podal

sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 4. októbra 2012. V rovnaký deň

bola okresnému súdu doručená aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenom

pod sp. zn. podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd následne zaslal odvolanie

sťažovateľa na vyjadrenie matke maloletého dieťaťa a kolíznemu opatrovníkovi.

Sťažovateľ považuje za neprípustné, aby relatívne jednoduché konanie, ktoré

predstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, trvalo takmer sedem

mesiacov, pričom v súčasnej dobe vôbec nie je zrejmé, kedy bude právoplatné skončené.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že okresný súd v napadnutom konaní riadne nekoná

a spôsobuje zbytočné prieťahy, čím porušuje princípy právneho štátu. Sťažovateľ sa

dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty spôsobujúcej nedobrovoľné odlúčenie

od vlastného dieťaťa, čo ťaživo vplýva na jeho psychiku a zdravotný stav. Bez efektívneho,

rýchleho a zákonného výkonu rozhodnutia sa sťažovateľ nemôže domôcť reálneho

uplatnenia svojich práv, o ktorých ochranu sa snažil práve prostredníctvom súdu.

Neúmerným predlžovaním samotného výkonu rozhodnutia sa vytráca zmysel ochrany práv,

ktoré sťažovateľovi, ale aj jeho maloletému dieťaťu poskytuje právny poriadok Slovenskej

republiky. Okresný súd v tomto konaní od počiatku postupuje veľmi neefektívne

a zdĺhavo, jeho úkony sú len formálne, a nie také, ktoré by mohli viesť k rýchlejšiemu

prerokovaniu veci.

Podľa názoru sťažovateľa v konaní o výkon rozhodnutia sa neskúma vecná správnosť

titulu výkonu rozhodnutia. Okresný súd nesprávne zameral svoju pozornosť na preskúmanie

vecnej správnosti titulu výkonu rozhodnutia, hoci na to nebol oprávnený. Rozhodnutie

okresného súdu zo 14. septembra 2012 považuje sťažovateľ za riadne neodôvodnené

a arbitrárne a je toho názoru, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné práva podľa čl. 46

ods. 1 a a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému

súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 353,50 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv vychádza

ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte

mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (6. novembra 2012) okresný súd uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2012 návrh sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal

sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 4. októbra 2012, a v rovnaký

deň bola okresnému súdu doručená aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v predmetnom konaní. Dňa 7. novembra 2012 okresný súd zaslal vec odvolaciemu súdu

pre účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd dospel k záveru, že v čase podania tejto sťažnosti okresný súd už nebol

oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebeh konania na krajskom súde, a teda ani

porušiť označené práva sťažovateľa, pretože rozhodnutím o návrhu sťažovateľa a jeho

doručením účastníkom konania vykonal všetky zákonom predpokladané úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony okresného súdu smerovali

k predloženiu veci odvolaciemu súdu. Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec

posudzovať so zreteľom na ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného

súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu, a preto bola sťažnosť v tejto časti odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená (podobne napr. ,

, , ).

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže založiť porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle prvej vety , ale neznamená spravidla odmietnutie

spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1

(). K porušeniu tohto základného práva zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní by však mohlo dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v takomto konaní

v dôsledku zbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti

poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ochrany ktorých sa

domáha ().

O taký prípad však v preskúmavanej veci nejde, preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto

časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že princíp subsidiarity zakotvený

v znamená, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú (, , ).

Ústavný súd teda nemá právomoc preskúmať uznesenie okresného súdu

zo 14. septembra 2012, ktoré sťažovateľ považuje za riadne neodôvodnené a arbitrárne

a porušujúce jeho právo na spravodlivý proces, pretože vysporiadať sa s odvolacími

námietkami sťažovateľa, resp. s prípadnými vadami prvostupňového konania, bude úlohou

odvolacieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2013