Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 217/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. A., B., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2009

doručená sťažnosť M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. A. A.,

B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ (navrhovateľ)

sa návrhom doručeným okresnému súdu 31. júla 2001 domáhal proti odporcovi uloženia

povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 29 ods. 8 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov. Okresný súd rozsudkom č. k. -95 z 25. apríla

2003 návrh zamietol a zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -196 zo 7. septembra 2004 prvostupňový rozsudok zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože „súd prvého stupňa... nevykonal dostatočné

dokazovanie v potrebnom rozsahu a pre svoje závery si nezadovážil dostatočné skutkové

podklady a z toho dôvodu dospel i k predčasným záverom“. Podaním z 5. februára 2007

sťažovateľ rozšíril návrh o odporcu v 2. rade s odôvodnením, že v priebehu konania na neho

odporca nehnuteľnosť previedol. Následne okresný súd rozsudkom č. k. -272

z 11. júna 2009 návrh zamietol, odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal

a sťažovateľa zaviazal uhradiť náhradu trov konania odporcovi v 2. rade. Proti uvedenému

rozhodnutiu prvostupňového súdu podal sťažovateľ 22. júla 2009 odvolanie.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v predmetnej veci zapríčinil prieťahy

v konaní, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava I v konaní o uloženie

povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, sp. zn. -272, porušila

právo M. B... upravené v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava I konal vo

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. -272 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. B... finančné

zadosťučinenie 3 350 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť M. B. do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 245,70 EUR... na účet

advokátskej kancelárie Mgr. A. A...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (24. júla 2009) okresný súd rozsudkom č. k. -272 z 11. júna

2009 návrh sťažovateľa zamietol. Ústavný súd zistil, že na základe odvolania sťažovateľa

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 20. apríla 2011 prvostupňový rozsudok

potvrdil.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Ústavný súd preto

v súlade so svojou judikatúrou (, , ) poskytuje

ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažovateľ neodôvodnil, prečo nevyužil zákonnú možnosť podať sťažnosť orgánu

verejnej moci, a konal tak až po rozhodnutí okresného súdu.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola ústavnému súdu doručená 24. júla 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci 11. júna

2009 rozhodol. Ústavný súd zo sťažnosti (č. l. 3) taktiež zistil, že táto sťažnosť, ako aj

odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu boli podané v ten istý deň, teda

22. júla 2009. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v čase

podania tejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť

priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením

rozsudku a jeho doručením účastníkom konania okresný súd vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie

úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, preto bolo treba

vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu

bola sťažnosť odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr.

, , ).

V prípade, ak by všeobecný súd nedoručil svoje rozhodnutie v primeranej dobe,

môže sťažovateľ tento postup namietnuť novou sťažnosťou.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2011