Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 317/2010
PDF · 143.89 KB
No categories available
III. ÚS 317/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. C., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., H., pre
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Revúca v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. C. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2010
doručená sťažnosť E. C., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Č.,
H., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C
59/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 C 633/99 a Okresným súdom
Rimavská Sobota pod sp. zn. RA 1 C 741/99).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Podaným návrhom zo dňa 17. 8. 1999 sa navrhovateľka E. C. domáha proti
odporcom v rade 1) G., výrobné družstvo v likvidácii, so sídlom S., v rade 2) V., výrobné
družstvo, so sídlom L., v rade 3) G. výrobné družstvo so sídlom S., zaplatenia 559,32 €.
Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Revúca doručený dňa 23. 8. 1999 a konanie
bolo vedené pod sp. zn. 1 C 633/99.
Dňa 11. 10. 1999 bol návrh vrátený na opravu pretože odporca G. – výrobné
družstvo invalidov v S. bolo dňom 3. 8. 1999 zrušené.
Podaním zo dňa 12. 10. 1999 navrhovateľka svoj návrh upravila a žalovanej sumy sa
na Okresnom súde v Revúcej domáhala proti odporcom: 1) G. v. d. S., 2) G., v. d. S., 3) V.,
v. d. L., 4) G., v. d. S. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 1 C 741/99. Po zrušení Okresného
súdu Revúca bolo konanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote vedené pod sp. zn. RA 1C
741/99.
Dňa 25. 1. 2000 bolo navrhovateľke doručené vyjadrenie odporcu G., v. d. S. a
výzva. Na základe výzvy navrhovateľka dňa 31. 1. 2000 súdu oznámila, že na návrhu voči
žalovanému pod bodom 2) G., v. d. S. netrvá a súhlasí, aby voči tomuto účastníkovi okresný
súd konanie zastavil a voči ostatným žalovaným na návrhu v celom rozsahu trvá.
Dňa 24. 5. 2000 bola navrhovateľke doručená ďalšia výzva aby oznámila, či neberie
späť žalobu aj voči žalovaným G., v. d. S. a V., v. d. L. Na výzvu súdu navrhovateľka
podaním zo dňa 26. 5. 2000 oznámila, že na podanom návrhu aj voči odporcom 1) a 2) trvá.
Okresným súdom Revúca bolo na deň 24. 10. 2000 nariadené pojednávanie.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Z dôvodu nekonania súdu navrhovateľka Okresný súd v Revúcej podaním zo dňa 7.
5. 2001 požiadala o možnosť nariadenia termínu pojednávania. Pojednávanie vo veci
nariadené nebolo. Podaním zo dňa 10. 8. 2005 navrhovateľka Okresný súd v Rimavskej
Sobote opätovne požiadala o možnosť nariadenia pojednávania vo veci. Okresným súdom
v Rimavskej Sobote bolo pojednávanie nariadené až na deň 19. 9. 2006, ktoré bolo
upovedomením o odročení pojednávania odročené na deň 5. 10. 2006.
Oznámením zo dňa 1. 12. 2006 súd oznámil, že na odporcu V. L. bol uznesením KS v
Banskej Bystrici vyhlásený konkurz a preto sa toto konanie v čase vyhlásenia konkurzu zo
zákona prerušuje.
Uznesením Okresného súdu Revúca 5 C 59/08 súd rozhodol o zastavení konania
v časti voči odporcovi 2). Proti uzneseniu podal odvolanie odporca 1). Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 80/2009 zo dňa 27. 4. 2009 bolo uznesenie
okresného súdu potvrdené.
V priebehu roku 2001 až 2006 súd vo veci nekonal a nebol vykonaný žiaden procesný
úkon.
Z dôvodu, že súd napriek mojim žiadostiam vo veci pojednávanie nenariadil dňa
26. 8. 2009 som predsedovi Okresného súdu Revúca zaslala sťažnosť na prieťahy v konaní
a opätovnú žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a rozhodnutie vo veci.
Dňa 12. 10. 2009 mi bolo doručené vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 26. 8. 2009
v ktorom predseda Okresného súdu v Revúcej skonštatoval, že po preverení predmetného
spisu môže konštatovať, že zákonný sudca Okresného súdu Revúca sa náležite venuje práci
a postupne študuje spisy, čo je predpokladom pre kvalitné a zákonné rozhodnutie a nezistil
teda nečinnosť sudcu a ani také konanie, ktoré možno považovať za zavinené prieťahy
v konaní.
S konštatovaním predsedu Okresného súdu v Revúcej som nesúhlasila a preto som
dňa 19. 11. 2009 predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici zaslala žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Predseda Krajského súdu v odpovedi na žiadosť uvádza,
že je nepochybné že v predmetnej veci vznikli dlhodobé prieťahy spôsobené nečinnosťou
súdov najmä v rozmedzí rokov 2001 až 2006 kedy nebol vo veci uskutočnený žiadny
procesný úkon a čiastočné prieťahy v konaní boli zistené aj po 1. 1. 2008 kedy bol spis
z Okresného súdu Rimavská Sobota postúpený Okresnému súdu Revúca a vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti bola žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podaná
opodstatnene, nakoľko sťažnosť zo dňa 26. 8. 2009 predseda Krajského súdu v Banskej
Bystrici považuje za dôvodnú.
Okresným súdom bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 22. 12. 2009 a súd
vo veci rozhodol tak, že odporcovia v rade 1 – 3 sú povinní zaplatiť navrhovateľke mzdu
vo výške 246,33 € netto spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 10. 7. 1999
do zaplatenia ako aj náhradu mzdy vo výške 312,99 € brutto spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17,6 % ročne od 10. 7. 1999 do zaplatenia a zároveň bola odporcom uložená
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Revúcej podal odvolanie odporca v rade 1) a do
dnešného dňa nebolo o mojom návrhu z roku 1999 právoplatne rozhodnuté.“
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal tento nález:
„Základné právo E. C., trvalé bytom R. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Revúca v konaní o zaplatenie 559,32 € vedenom pod sp. zn. 5C59/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 59/2008 prikazuje sa
konať bez zbytočných prieťahov.
E. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €, slovom
štyritisíc eur, ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť sťažovateľke do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.
Okresný súd Revúca je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
advokátovi JUDr. J. Č., H. vo výške 303,31 do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008. Toto konanie začalo na okresnom súde na základe návrhu
sťažovateľky 18. októbra 1999. Pôvodne bolo vedené na tomto súde pod sp. zn. 1 C 633/99
a na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA 1 C 741/99.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 59/2008
zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 22. decembra 2009. Teda
okresný súd, ktorému mal ústavný súd na základe návrhu sťažovateľky prikázať konať,
vo veci už rozhodol pred podaním sťažnosti. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu bolo
napadnuté odvolaním, bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý
rozsudkom z 25. mája 2010 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Rozsudok sa
15. júla 2010, teda v čase rozhodovania ústavného súdu o podanej sťažnosti, stal
právoplatným a vykonateľným.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Ústavný súd preto
v súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) poskytuje
ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď
k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008 bola
ústavnému súdu doručená 25. marca 2010, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne
rozhodol. V čase podania sťažnosti teda okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať,
nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľky,
pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný
súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej
neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol
vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec,
v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto
podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu bola sťažnosť odmietnutá z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010