Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 262/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. Š., B., zastúpeného spoločnosťou JUDr. J., s. r. o.,

B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. F. G., pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013

doručená sťažnosť Ing. S. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. júla 2012 podal okresnému súdu návrh

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby „odporca Mestská časť B. zastavil

ako predčasné konanie o odstránení stavby do času vyporiadania sa so sťažovateľom

ohľadne jeho ohlásenej jednoduchej stavby“. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 132/2012-

23 zo 16. júla 2012 rozhodol, že konanie o nariadení predbežného opatrenia zastavuje

z dôvodu nedostatku svojej právomoci. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ 27. júla 2012 odvolanie. Dňa 11. septembra 2012 Krajský súd v Bratislave

uvedené uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu

ďalšieho konania okresný súd viackrát vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu, čo aj

obratom urobil (24. novembra 2012, 11. januára 2013 a 21. februára 2013). Následne

okresný súd uznesením č. k. -70 z 11. marca 2013 rozhodol, že „postupuje

právnu vec vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave“; uvedené

rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 26. marca 2013 a proti nemu

nie je prípustné odvolanie.

Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným

prieťahom, a tým k porušeniu jeho základného práva zaručeného ,

pretože vyriešenie takej jednoduchej veci, akou je nariadenie predbežného opatrenia

v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote, by sa nemalo bezdôvodne predlžovať

nič neriešiacimi úkonmi súdu na 263 dní. Sťažnosť sťažovateľa na zbytočné prieťahy

v predmetnom konaní vyhodnotila predsedníčka okresného súdu (listom domučeným mu

4. februára 2013) ako neodôvodnenú.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 , aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 361,96 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označeného práva vychádza

ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ). Ústavný súd

taktiež vyslovil, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej

moci ešte mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označeného

práva zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty

v jeho veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o jeho porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú podľa , a to bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (, ).

Vychádzajúc z opisu procesných úkonov uvádzaných sťažovateľom ústavný súd

zistil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (3. mája 2013) okresný súd o žiadnom

návrhu sťažovateľa nerozhodoval, pretože uznesením č. k. -70 z 11. marca

2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2013, rozhodol, že „postupuje právnu vec

vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave“.

Na základe uvedenej skutočnosti bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom

na ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní

právnej neistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto bola

sťažnosť odmietnutá podľa ako zjavne neopodstatnená

(podobne napr. , , ). Z tohto dôvodu bolo

bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013