Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 80/01
PDF · 134.67 KB
No categories available
II. ÚS 80/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2001 predbežne prerokoval podanie Pravej slovenskej národnej strany, zastúpenej JUDr. K.
G., komerčným právnikom so sídlom v Ž., ktorým žiada vysloviť porušenie čl. 1, čl. 2 ods.
2, čl. 12 ods. 1, 2 v spojení s čl. 30 a 29 a čl. 69, ako aj čl. 46 a 48 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn.
6 Sž 185/01 a zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra
2001, sp. zn. 6 Sž 185/01, a takto
r o z h o d o l :
1. Podanie Pravej slovenskej národnej strany v časti, v ktorej žiada :
a) vysloviť porušenie čl. 29 a 30 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, čl. 48 a čl. 1 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž 185/01, p r i j í m a na ďalšie
konanie,
b) vysloviť porušenie čl. 46 a čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky, o d m i e t a z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
2. Pozastavuje účinky uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra
2001, sp. zn. 6 Sž 185/01, ktorým sa nariadil odklad výkonu rozhodnutia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 203/2-2001/07372 z 2. októbra 2001 do právoplatného
skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra
2001 doručené podanie Pravej slovenskej národnej strany, zastúpenej JUDr. K. G.,
komerčným právnikom so sídlom v Ž., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým navrhovateľ žiada
zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6
Sž 185/01, ktorým nariadil odklad výkonu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 203/2-2001/07372 z 2. októbra 2001 až do rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci samej.
Navrhovateľ pritom vychádzal z toho, že „zámery odporcu v napadnutom rozhodnutí
nie sú správne (sú protiprávne i protiústavné), pretože:
1) podľa doterajšej teórie i praxe (môže byť nedokonalá, ale je zatiaľ platná), na žalobu
je aktívne legitimovaný len ten, kto bol účastníkom správneho konania (o registrácii
strany), ust. paragrafu 250 ods. 2 O. s. p. ako lex specialis, vo vzťahu k paragrafu 247
ods. 1 O. s. p. zužuje účastenstvo len na tie prípady, v ktorých bolo konané aj
v správnom konaní ako s účastníkom konania (arg. „nebolo konané, hoci konané
malo byť“), takže ak zo SNS ako s „účastníkom“ malo byť konané, potom to musel
stanoviť právny predpis, keď v pôvodnom konaní o registráciu politickej strany -
navrhovateľky - nebola účastníkom konania, a to sa zreteľne nestalo.
2) Najvyšším súdom SR v doterajšom konaní, je aj zreteľná (a teda ničím
neodôvodnená) favorizácia SNS oproti PSNS, alebo aj pre SNS hľadá argumenty aj
mimo zákon - napr. pre aktívnu legitimáciu či odklad vykonateľnosti rozhodnutia
a pod. - pre navrhovateľku to už neplatí, keď s ňou ako s účastníčkou konania tento
súdny proces vôbec nevedie, hoci zreteľnejšie zasiahol do jej práv, než Ministerstvo
vnútra SR do „práv“ SNS a naviac v otázke odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o jej
registrácii zjavne porušil zákon (viď nižšie),
3) Za vykonateľné nemožno totiž považovať akékoľvek rozhodnutia správneho orgánu
(viď m. Mazanec: Správni soudnictví, Linde 1996, str. 183 a pod.), lebo
„vykonateľnosťou rozhodnutia“ treba rozumieť exekučnú „prevediteľnosť“ či
exekvovateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto odklad vykonateľnosti je pojmove
vylúčený v celom rade prípadov správneho súdnictva, ako napr. v statusových
rozhodnutiach a pod., medzi ktoré možno zahrnúť aj rozhodnutie o registrácii
navrhovateľky na Ministerstve vnútra SR, ako novej politickej strany v našom
právnom prostredí (území SR).
4) SNS a jej prisluhovateľovi - predsedovi senátu Najvyššieho súdu SR - však ide len
o to, aby navrhovateľke absolútne zamedzili pôsobeniu právnych dôsledkov
vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, s cieľom vylúčiť ju z volieb do VÚC
a tým aj manipulovania volieb v prospech seba, či iných politických strán a hnutí, pre
ktoré sa takouto nezákonnou a neústavnou cestou otvára širší priestor, než
predpokladá zákon a Ústava SR.“.
Navrhovateľ sa nazdáva, že napadnutým rozhodnutím bola porušená ústava v týchto
ustanoveniach:
„- čl. 1 v tom, že SR už nie je právnym štátom, keď neuznáva a nedodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, lebo orgán (súd) ich nerešpektoval, keď vydal také
rozhodnutie pár dní pred voľbami,
- čl.2 ods. 2, keď súd nekonal na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon (napr. O. s. p. a pod.),
- čl. 12 ods. 1, 2 v spojení s čl. 30 a 29 a čl. 69, keď členov a sympatizantov P SNS poškodil
ako voličov i volených (doslova ich vylúčil z volieb),
- čl. 46 a 48, keď súd navrhovateľku zbavil fair procesu, a to možnosti zúčastniť sa začatého
súdneho konania (aj keď ešte neskončeného) a jeho pokračovania
- keď medzi porušenými označenými ústavnými právami členov i sympatizantov P SNS
a nezákonným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR je zreteľná príčinná súvislosť.“.
II.
Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa podľa § 26 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ako naliehavé a predbežne ho prerokoval mimo poradia, v akom došlo,
čím vyhovel žiadosti navrhovateľa jeho „sťažnosť“ prednostne prerokovať.
Navrhovateľ označil podanie ako „návrh (podnet) na začatie konania so žiadosťou
o predmetné prerokovanie sporu podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR“.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posúdil podanie navrhovateľa podľa jeho
obsahu a uzavrel, že na konanie o ňom je príslušný podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 a príslušnými článkami ústavy, ktoré
upravujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v rozsahu a spôsobom,
ktorý bol ústavne dovolený a konštatne judikovaný do 1. júla 2001.
1. Ústavný súd prijal podanie navrhovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej
namieta porušenie čl.29 a 30 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 ústavy, a čl. 48 ústavy, ďalej čl. 1
a čl. 2 ods. 2 ústavy, avšak len v spojení s článkami, ktorými sa namieta porušenie
základných práv a slobôd a v ktorej žiada zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
Podanie navrhovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 69 ústavy, ústavný súd
odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, nakoľko čl.69 ústavy neupravuje základné
práva a slobody, ktoré mali byť namietaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky porušené.
Čo sa týka porušenia čl. 46 ústavy, navrhovateľ svojím podaním namieta nezákonný
a neústavný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak nepreukázal vo svojom
podaní, že mu toto právo na súdnu ochranu bolo znemožnené. Namietaný postup súdu
navrhovateľom nie je preto v príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tak, ako to požaduje navrhovateľ. Z tohto dôvodu ústavný súd
podanie navrhovateľa v tejto časti odmietol taktiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. Pri predbežnom prerokovaní podania ústavný súd v súvislosti so žiadosťou
navrhovateľa prerokovať vec prednostne posúdil vec ako naliehavú a vzhľadom na túto
skutočnosť tiež skúmal, či táto naliehavosť nezakladá dôvod na aplikáciu § 55 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd uzavrel, že nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, a to
s vyhlásenými voľbami do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001) a vzhľadom
na závažnosť právnych a s nimi spojených politických a ekonomických dopadov v súvislosti
s blížiacimi sa voľbami primerane použiť § 55 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
prijatia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade výkonu rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ústavný súd dospel k záveru, že boli splnené
materiálne podmienky pre primerané použitie § 55 ods. 2 zákona o ústavnom súde (termín
konania volieb, registrácia politickej strany a jej príprava na tieto voľby) a je v záujme
zabezpečenia nerušeného priebehu vyhlásených volieb a účasti na nich všetkých subjektov,
ktoré boli riadne zaregistrované, aby sa pozastavili účinky napadnutého uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento postup ústavného súdu na poskytnutie
ochrany ústavnosti pozastavením účinkov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podľa § 55 ods. 2 zákona o ústavnom súde je v súlade s ustanovenou právomocou
ústavného súdu vo veci konať podľa čl. 124 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a príslušnými
článkami ústavy, ktorými sa upravujú základné práva a slobody fyzických osôb
a právnických osôb.
Výrok v bode 2. tohto uznesenia znamená, že dňom rozhodnutia ústavného súdu
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž
185/01 stráca účinky na právne vzťahy, ktorých sa dotkol, a to do času nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.