Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2001 predbežne prerokoval podanie Pravej slovenskej národnej strany, zastúpenej JUDr. K.

G., komerčným právnikom so sídlom v Ž., ktorým žiada vysloviť porušenie čl. 1, čl. 2 ods.

2, , 2 v spojení s a 29 a , ako aj a 48 Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn.

a zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra

2001, sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Podanie Pravej slovenskej národnej strany v časti, v ktorej žiada :

a) vysloviť porušenie čl. 29 a 30 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, čl. 48 a čl. 1 a čl. 2 ods. 2

a zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. , p r i j í m a na ďalšie

konanie,

b) vysloviť porušenie a , o d m i e t a z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pozastavuje účinky uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra

2001, sp. zn. , ktorým sa nariadil odklad výkonu rozhodnutia Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky č. 203/2-2001/07372 z 2. októbra 2001 do právoplatného

skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra

2001 doručené podanie Pravej slovenskej národnej strany, zastúpenej JUDr. K. G.,

komerčným právnikom so sídlom v Ž., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým navrhovateľ žiada

zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6

Sž 185/01, ktorým nariadil odklad výkonu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. 203/2-2001/07372 z 2. októbra 2001 až do rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci samej.

Navrhovateľ pritom vychádzal z toho, že „zámery odporcu v napadnutom rozhodnutí

nie sú správne (sú protiprávne i protiústavné), pretože:

1) podľa doterajšej teórie i praxe (môže byť nedokonalá, ale je zatiaľ platná), na žalobu

je aktívne legitimovaný len ten, kto bol účastníkom správneho konania (o registrácii

strany), ust. paragrafu 250 ods. 2 ako lex specialis, vo vzťahu k paragrafu 247

ods. 1 zužuje účastenstvo len na tie prípady, v ktorých bolo konané aj

v správnom konaní ako s účastníkom konania (arg. „nebolo konané, hoci konané

malo byť“), takže ak zo SNS ako s „účastníkom“ malo byť konané, potom to musel

stanoviť právny predpis, keď v pôvodnom konaní o registráciu politickej strany -

navrhovateľky - nebola účastníkom konania, a to sa zreteľne nestalo.

2) Najvyšším súdom SR v doterajšom konaní, je aj zreteľná (a teda ničím

neodôvodnená) favorizácia SNS oproti PSNS, alebo aj pre SNS hľadá argumenty aj

mimo zákon - napr. pre aktívnu legitimáciu či odklad vykonateľnosti rozhodnutia

a pod. - pre navrhovateľku to už neplatí, keď s ňou ako s účastníčkou konania tento

súdny proces vôbec nevedie, hoci zreteľnejšie zasiahol do jej práv, než Ministerstvo

vnútra SR do „práv“ SNS a naviac v otázke odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o jej

registrácii zjavne porušil zákon (viď nižšie),

3) Za vykonateľné nemožno totiž považovať akékoľvek rozhodnutia správneho orgánu

(viď m. Mazanec: Správni soudnictví, Linde 1996, str. 183 a pod.), lebo

„vykonateľnosťou rozhodnutia“ treba rozumieť exekučnú „prevediteľnosť“ či

exekvovateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto odklad vykonateľnosti je pojmove

vylúčený v celom rade prípadov správneho súdnictva, ako napr. v statusových

rozhodnutiach a pod., medzi ktoré možno zahrnúť aj rozhodnutie o registrácii

navrhovateľky na Ministerstve vnútra SR, ako novej politickej strany v našom

právnom prostredí (území SR).

4) SNS a jej prisluhovateľovi - predsedovi senátu Najvyššieho súdu SR - však ide len

o to, aby navrhovateľke absolútne zamedzili pôsobeniu právnych dôsledkov

vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, s cieľom vylúčiť ju z volieb do VÚC

a tým aj manipulovania volieb v prospech seba, či iných politických strán a hnutí, pre

ktoré sa takouto nezákonnou a neústavnou cestou otvára širší priestor, než

predpokladá zákon a SR.“.

Navrhovateľ sa nazdáva, že napadnutým rozhodnutím bola porušená v týchto

ustanoveniach:

„- čl. 1 v tom, že SR už nie je právnym štátom, keď neuznáva a nedodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, lebo orgán (súd) ich nerešpektoval, keď vydal také

rozhodnutie pár dní pred voľbami,

- , keď súd nekonal na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon (napr. a pod.),

- čl. 12 ods. 1, 2 v spojení s čl. 30 a 29 a čl. 69, keď členov a sympatizantov P SNS poškodil

ako voličov i volených (doslova ich vylúčil z volieb),

- čl. 46 a 48, keď súd navrhovateľku zbavil fair procesu, a to možnosti zúčastniť sa začatého

súdneho konania (aj keď ešte neskončeného) a jeho pokračovania

- keď medzi porušenými označenými ústavnými právami členov i sympatizantov P SNS

a nezákonným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR je zreteľná príčinná súvislosť.“.

II.

Ústavný súd posúdil podanie navrhovateľa podľa § 26 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ako naliehavé a predbežne ho prerokoval mimo poradia, v akom došlo,

čím vyhovel žiadosti navrhovateľa jeho „sťažnosť“ prednostne prerokovať.

Navrhovateľ označil podanie ako „návrh (podnet) na začatie konania so žiadosťou

o predmetné prerokovanie sporu podľa SR“.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posúdil podanie navrhovateľa podľa jeho

obsahu a uzavrel, že na konanie o ňom je príslušný podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a príslušnými článkami , ktoré

upravujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v rozsahu a spôsobom,

ktorý bol ústavne dovolený a konštatne judikovaný do 1. júla 2001.

1. Ústavný súd prijal podanie navrhovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej

namieta porušenie a 30 v spojení s , 2 , a , ďalej

a , avšak len v spojení s článkami, ktorými sa namieta porušenie

základných práv a slobôd a v ktorej žiada zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

Podanie navrhovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie , ústavný súd

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, nakoľko neupravuje základné

práva a slobody, ktoré mali byť namietaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky porušené.

Čo sa týka porušenia , navrhovateľ svojím podaním namieta nezákonný

a neústavný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak nepreukázal vo svojom

podaní, že mu toto právo na súdnu ochranu bolo znemožnené. Namietaný postup súdu

navrhovateľom nie je preto v príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva

podľa tak, ako to požaduje navrhovateľ. Z tohto dôvodu ústavný súd

podanie navrhovateľa v tejto časti odmietol taktiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pri predbežnom prerokovaní podania ústavný súd v súvislosti so žiadosťou

navrhovateľa prerokovať vec prednostne posúdil vec ako naliehavú a vzhľadom na túto

skutočnosť tiež skúmal, či táto naliehavosť nezakladá dôvod na aplikáciu § 55 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd uzavrel, že nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, a to

s vyhlásenými voľbami do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001) a vzhľadom

na závažnosť právnych a s nimi spojených politických a ekonomických dopadov v súvislosti

s blížiacimi sa voľbami primerane použiť z dôvodu

prijatia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade výkonu rozhodnutia

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ústavný súd dospel k záveru, že boli splnené

materiálne podmienky pre primerané použitie (termín

konania volieb, registrácia politickej strany a jej príprava na tieto voľby) a je v záujme

zabezpečenia nerušeného priebehu vyhlásených volieb a účasti na nich všetkých subjektov,

ktoré boli riadne zaregistrované, aby sa pozastavili účinky napadnutého uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento postup ústavného súdu na poskytnutie

ochrany ústavnosti pozastavením účinkov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

podľa je v súlade s ustanovenou právomocou

ústavného súdu vo veci konať podľa v spojení s a príslušnými

článkami , ktorými sa upravujú základné práva a slobody fyzických osôb

a právnických osôb.

Výrok v bode 2. tohto uznesenia znamená, že dňom rozhodnutia ústavného súdu

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2001, sp. zn. 6 Sž

185/01 stráca účinky na právne vzťahy, ktorých sa dotkol, a to do času nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.