Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 49/2013
PDF · 158.11 KB
No categories available
III. ÚS 49/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013
prerokoval vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené prostredníctvom
jeho predsedu Š. H. o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky S. K.
a L. M. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 177/2012 a
takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky S. K. a L. M. n i e s ú v y l ú č e n í
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. II. ÚS 177/2012.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. augusta
2012 doručené vyhlásenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“
alebo „účastník konania“) vyjadrené prostredníctvom jeho predsedu Š. H., ktorým namieta
predpojatosť sudcov ústavného súdu S. K. a L. M. podľa § 28 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti J. T., L., ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesením sp. zn. 3 To 132/2010 z 3. februára
2011 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uznesením
sp. zn. 5 Tdo 59/2011 z 29. novembra 2011.
Sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie
od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie druhému senátu ústavného súdu, ktorý ju v rozsahu
uvedenom v uznesení č. k. II. ÚS 177/2012-23 prijal 21. júna 2012 na ďalšie konanie.
Namietaní sudcovia sú členmi II. senátu ústavného súdu.
1. Pokiaľ ide o sudcu L. M., účastník konania v rámci uplatnenej námietky
predpojatosti okrem iného uviedol, že „Sudca JUDr. L. M. - spolu s JUDr. S. K.
a JUDr. J. H. sa podieľal na rozhodovaní vo veci II. ÚS 452/2010. Najvyšší súd sa listom
z 20. marca 2012, sp. zn. KP 4/2010-117 obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR
s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v Náleze II. ÚS 452/2010,
ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Uvedené nesvedčí
o nestrannom rozhodovaní senátu II. ÚS a jeho predsedu vo veciach, ktoré sa týkajú
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“.
2. Predpojatosť sudcu S. K. odôvodňuje účastník konania totožne ako vo viacerých
predchádzajúcich veciach, a to jeho účasťou vo voľbách predsedu najvyššieho súdu v roku
2003, v ktorých bol úspešný JUDr. Š. H., a tiež tým, že sudca S. K. bol v inej veci (sp. zn.
Rvp 467/2006) na vlastnú žiadosť vylúčený z rozhodovania, pričom sa vyjadril, že „... Ide
o vec, v ktorej jedným z účastníkov konania je JUDr. Š. H...“.
3. K vyhláseniu o predpojatosti sa písomne vyjadrili sudcovia ústavného súdu L. M.
(19. novembra 2012) a S. K. (9. októbra 2012), v ktorých zhodne konštatovali, že sa necítia
byť v predmetnej veci predpojatí ani pre pomer k veci, ani vo vzťahu k účastníkom konania.
Sudca S. K. okrem toho uviedol, že podľa jeho názoru predseda najvyššieho súdu nie
je oprávnený vzniesť námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu.
Sudca L. M. tiež poukázal na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s § 31a zákona o ústavnom súde, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú... v jeho rozhodovaní v iných veciach.
II.
1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa
§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
2. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
3. Sudcovia ústavného súdu S. K. a L. M. vo svojich vyjadreniach uviedli, že
námietku predpojatosti uplatnenú účastníkom konania považujú za nedôvodnú a že vo veci
vedenej pod sp. zn. II. ÚS 177/2012 sú pripravení rozhodovať objektívne a nestranne.
4. Účastník konania námietku zaujatosti vo vzťahu k osobám obidvoch označených
sudcov ústavného súdu odôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe ich rozhodovania
vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 452/2010 a v prípade sudcu S. K. aj
z dôvodov týkajúcich sa jeho vzťahu k predsedovi najvyššieho súdu.
5. Čo sa týka prvej námietky, pri jej posúdení treba vychádzať z právnej úpravy
obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkom konania prezentované
dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu,
jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd
pri rozhodovaní o vylúčení sudcu neprihliada.
Navyše, formulovaná námietka predpojatosti uvedených sudcov voči najvyššiemu
súdu ako ústavnému orgánu súdnej moci, teda nie predpojatosti vo vzťahu ku konkrétnemu
sudcovi, ktorý v jeho mene rozhoduje ako zákonný sudca a ktorého rozhodovanie následne
posudzuje ústavný súd v tej-ktorej veci, sa javí logicky neuchopiteľnou, teda vo svojej
podstate iracionálnou.
6. Obsah námietok vznesených iba voči sudcovi S. K. je prezentáciou osobných
postojov predsedu najvyššieho súdu k jeho osobe. Ústavný súd už v rovnakých súvislostiach
viackrát zaujal stanovisko, že nemôžu obstáť námietky predpojatosti vznesené predsedom
najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu
k osobe predsedu najvyššieho súdu, pretože osoba predsedu najvyššieho súdu nie je
účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom
senátu, ktorý v danom konaní rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré
potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov ústavného súdu
vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu. V takýchto prípadoch ústavný súd
nepripustil námietky predpojatosti podobného charakteru (napr. I. ÚS 223/2012,
III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
7. Vychádzajúc z uvedených záverov III. senát ústavného súdu konštatuje, že
nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli
k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej
na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 177/2012. Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil,
že sudcovia ústavného súdu S. K. a L. M. nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 177/2012.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2013