Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
80b/381004.3e8b5b.pdf
PDF · 152.38 KB
No categories available
5Tdo/59/2011
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 59/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného J. T. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
29. novembra 2011 v Bratislave dovolanie obvineného J. T. proti uzneseniu Krajského súdu
v Ţiline z 3. februára 2011, sp. zn. 3To/132/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného J. T. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ruţomberok rozsudkom z 12. júla 2010, sp. zn. 1T 171/2007, uznal
obvineného J. T. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
dňa 16. septembra 2007 o 12.05 hod. po tom, čo bol v trestnej veci vedenej na OR PZ,
ÚJaKP v Ruţomberku pod sp. zn. ČVS: ORP-104/OdV-RK-2007 sudkyňou Okresného súdu
Ruţomberok podľa § 82 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 2 písm. a/ Tr. por.
vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Ruţomberok, sp. zn. 0Tp 21/2007, ktoré mu bolo
vyhlásené aj doručené, počas eskorty, ktorú vykonávali policajti OO PZ npráp. V. M.
a strţm. M. C. z budovy Okresného súdu Ruţomberok na ulici Dončovej na OO PZ
Ruţomberok, po vyjdení z budovy a pri otváraní dvier a nastupovaní do sluţobného
motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. R. s nápisom „POLÍCIA“ sa J. T. vyšmykol
policajtom a utiekol cez cestu na druhú stranu ulice D., kde vbehol do priľahlého dvora,
pričom po úteku bol okamţite prenasledovaný, za dvorom bol dobehnutý policajtmi
a za pouţitia hmatov a chvatov sebaobrany bol na úteku chytený.
Okresný súd Ruţomberok ho za to odsúdil podľa § 348 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd
obvineného J. T. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráţenia.
Okresný súd Ruţomberok zároveň napadnutým rozsudkom oslobodil
J. T. spod obţaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, ţe dňa 31. marca 2007 po tom,
čo o 02.09 hod. oznámila na linku č. 158 OR PZ v Ruţomberku nezistená osoba, ţe v bare
Hotela K. v R. sa muţ oblečený v maskáčovom oblečení vyhráţa ľuďom pištoľou, boli
o 02.15 hod. vyslané do uvedeného baru hliadky OO PZ Ruţomberok v zloţení npráp.
Bc. P. B., nar. X., strţm. P. F., nar. X., strţm. A.. B., nar. X. a strţm. P. H., nar. X., oblečení
v sluţobných uniformách, ktorí po príchode do baru plného hostí, v ktorom hrala hlučne
hudba a po zistení, ţe muţ v maskáčovom oblečení je J. T. nachádzajúci sa na parkete
v prítomnosti viacerých hostí, prišli k nemu a strţm. A.. B. ho oslovil a vyzval "dobrý deň,
polícia, chceme sa Vás niečo spýtať, poďte s nami", pričom ho chytil za ruku, na čo J. T.
vykročil dopredu, akoby chcel výzvu rešpektovať, no vzápätí sa vytrhol a keď ho chytil
za druhú ruku aj strţm. P. H., obidvom sa vytrhol a keď ho nikto nedrţal, vytiahol
z maskáčovej bundy strieborný revolver s hnedou drevenou rukoväťou, s nápisom A., model
640, v ktorom sa v tom čase nachádzali 3 ks nevystrelených nábojníc, a to dve so strelou
z červeného kovu a jedna so strelou z olova, ktorý drţal vo výške svojej hlavy a hlavňou
mieril na npráp. Bc. P. B. v úmysle zabrániť' členom hliadky vykonať voči nemu zákrok,
preto strţm. A.. B. a strţm. P. H. pouţili voči nemu hmaty a chvaty sebaobrany a keď ho
bezpečne drţali a fixovali ostatní policajti, npráp. B. mu vytiahol z pravej ruky revolver, ktorý
silno zvieral a vyviedli ho z Hotela K. za účelom jeho predvedenia na OO PZ v Ruţomberku,
čím sa mal dopustiť zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. a prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretoţe skutok nie
je trestným činom.
Proti rozsudku okresného súdu podali včas odvolanie obvinený J. T. a v jeho
neprospech i prokurátor Okresnej prokuratúry v Ruţomberku.
Krajský súd v Ţiline na podklade podaných odvolaní uznesením z 3. februára 2011,
sp. zn. 3To 132/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil
rozsudok Okresného súdu Ruţomberok sp. zn. 1T 171/2007, z 12. júla 2010 vo výroku
o treste a vo výroku o oslobodení obvineného J. T. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. T. prostredníctvom
splnomocnenej obhajkyne JUDr. K. M. P. dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ Tr. por.
V písomných dôvodoch dovolania obvinený J. T. (ďalej tieţ „dovolateľ“) uviedol,
ţe dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bol v jeho trestnej veci naplnený tým,
ţe sudcovia krajského súdu rozhodujúci v jeho trestnej veci o odvolaní neboli určení v súlade
s rozvrhom práce Krajského súdu v Ţiline na rok 2010, ale administratívnym rozhodnutím
predsedu súdu bez právneho podkladu. Tieto skutočnosti následne dovolateľ v texte dovolania
bliţšie konkretizoval.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., videl dovolateľ
v tom, ţe krajský súd o jeho odvolaní meritórne rozhodol na neverejnom zasadnutí, čo síce
z výroku tohto uznesenia nevyplýva, no je to zrejmé z odôvodnenia tohto uznesenia,
kde krajský súd konštatuje, ţe odvolanie obvineného J. T. nie je dôvodné. Aj tieto skutočnosti
dovolateľ v texte dovolania ďalej podrobne špecifikuje a zároveň poukazuje
na konkrétne články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ustanovenia Trestného poriadku,
ktoré boli týmto postupom krajského súdu porušené.
Na záver dovolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. IV. ÚS 327/2011, z 28. júla 2011, ktorým Ústavný súd odmietol jeho sťaţnosť
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky s poukazom na princíp
subsidiarity, kde z odôvodnenia tohto uznesenie vyplynulo, ţe vzhľadom na uvedené chyby
konania má obvinený J. T. podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ v petite dovolania navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací na verejnom zasadnutí podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil porušenie Trestného poriadku v ustanoveniach § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 7, ods. 9,
ods. 17, ods. 18, § 292 ods. 1, ods. 4, § 293 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 10, § 295
ods. 3, § 296, § 319 a § 326 ods. 1 písm. b/ ako aj porušenie § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu
v Ţiline z 3. februára 2011, sp. zn. 3To 132/2010, a prikázal krajskému súdu podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por., aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry
Ruţomberok tak, ţe podľa jeho názoru v trestnej veci obvineného J. T. uplatnené dovolacie
dôvody nie sú splnené, preto navrhuje dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného J. T. a zistil, ţe dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.),
v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, ţe podané
dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie moţno podať proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu
predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa
odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho
obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uloţení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti
rozhodnutiu podľa písm. a/ aţ písm. g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd
na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Z citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. a ani z iných ustanovení Trestného
poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktoré dovolaním napadol
obvinený J. T.. Je tomu tak z toho dôvodu, ţe predmetné uznesenie nie je konečným
rozhodnutím, resp. nie je rozhodnutím vo veci samej.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku
zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým
je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, ţe ide o tzv.
meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie
obvineného končí ako celok.
Uvedená zmena Trestného poriadku odráţa doteraz ustálenú rozhodovaciu prax
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo
logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným
prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej
inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach,
resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého
trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloţenie
pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný reţim opravných prostriedkov, pokiaľ
ich zákon vôbec pripustil.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese
výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj moţnosťou
napadnúť tieţ parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia)
je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie
moţnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné
predlţovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva
aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6,
ods. 7 Tr. por.).
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.
S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, ţe dovolanie obvineného J. T.
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/
Tr. por. odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová