Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 15. novembra 2011 a namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 10. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 15. novembra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

okresného súdu“) a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu

postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. augusta 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že dlžník svoje záväzky

dobrovoľne neuhradil a tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými. Na zabezpečenie úveru

bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník

nesplní svoje povinnosti, je možné začať rozhodcovské konanie pred rozhodcovským

súdom. Rozhodcovský rozsudok súdu sa stal exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým

rozhodnutím potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka v sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že postupom

a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa

a , práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu, ako aj porušenie a dohovoru.

Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,

keď rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň mal odňať sťažovateľke možnosť konať

pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež nedostatočne zistili

skutkový stav a nesprávne právne posúdili vec, keď chybne interpretovali a aplikovali

pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka taktiež tvrdí, že tak okresný súd,

ako aj krajský súd mali nariadiť v jej veci ústne pojednávanie a jeho nenariadením jej bolo

odňaté právo konať pred súdom.

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej vyššie

označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie a určil náhradu trov konania. Zároveň žiada, aby ústavný súd vydal dočasné

opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského

súdu.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka aj

napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku,

podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými,

ktoré už ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného

súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o jej predchádzajúcich typovo zhodných alebo

obdobných sťažnostiach.

Keďže ide o sťažnosť v podstate identickú, resp. obdobnú vzhľadom na skutkové

a právne okolnosti s tisíckami sťažností sťažovateľky, ktoré už ústavný súd riešil,

ústavný súd odkazuje sťažovateľku v podrobnostiach napríklad na rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

, a sp. zn. , keď ústavný súd

sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

8. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorého by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a dospel tak (opätovne) k záveru, že je

potrebné sťažnosť odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

9. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu

podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe z jeho

rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, môže využiť možnosť vyplývajúcu

z poslednej vety a odmietnutie sťažnosti neodôvodniť.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013