Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-156-2012.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/156/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom O. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/181/2007-34 zo dňa 15.11.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/181/2007-34 zo dňa 15.11.2011 vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku v časti trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie v sume 47,71 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie vo výške 130,15 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie odôvodnil ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").
Súd prvého stupňa uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor opieral o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Konštatoval, že povaha zmluvy je adhézna a teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju ako celok odmietnuť. Súd ďalej uviedol, že výška poplatku za poskytnutie úveru tvorí 96 % samotného úveru, pričom povinná bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná aj na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 0,25 %. Súd mal za preukázané, že uvedený úrok predstavuje hrubý nepomer
medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Na základe uvedeného preto súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi ich náhradu. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 47,81 eura vrátene DPH (odmena za 6 začatých hodín po 6,64 eura zvýšená o daň z pridanej hodnoty, § 14 ods. 1, 2 vyhlášky), z paušálnej odmeny vo výške 23,90 eura vrátane DPH, náhrady hotových výdavkov vo výške 55,14 eura, a náhrady za stratu času vo výške 3,30 eura (§ 23 vyhlášky), celkovo teda spolu s DPH vo výške 130,15 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do takej situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej mal za to, že exekučný súd je oprávnený v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Oprávnený je toho názoru, že výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. K poplatku za zaslanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eura (60,-- Sk) ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
K odvolaniu sa nevyjadril ani oprávnený a ani súdny exekútor.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a zistil, že vo výroku v časti zastavenia konania je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, a vo výroku v časti trov exekúcie je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.03.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 6626/06 zo dňa 03.01.2007. Dňa 23.04.2007 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vzťahujúceho sa k zastaveniu exekúcie a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia vzťahujúceho sa k zastaveniu exekúcie a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v časti zastavenia exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade patria súdnemu exekútorovi trovy v sume 47,71 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 za podnet súdneho exekútora na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie v časti vo výške 6,64 eura.
Odvolací súd nepriznal odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 30 min., nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tento úkon je súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a). V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie. Taktiež odmena za upovedomenie o začatí exekúcie 40 min. exekučný príkaz - 40 min, žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min., môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 v prípade jej priznania na základe vyúčtovania exekútora by išlo ako pri poverení o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tieto úkony.
K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo. Čo sa týkalo odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odvolací súd dospel k záveru, že exekútorovi nepatrí ani odmena za spracovanie vzniknutých
trov exekúcie, nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného.
Okrem toho odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za prípravu podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí, nakoľko z priloženého exekučného spisu EX 1860/07 nemal preukázateľne dokladované, že by súdny exekútor uvedený úkon skutočne vykonal.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 písm. a), c), j) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (DI).
každý po 3,32 eura, spolu 6 x 3,32 eura vo výške 19,92 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. (poštovné) v sume 13,20 eura (11 preukázaných doručeniek založených v exekučnom spise v sume 1,20 eura). Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepreukázal konkrétne výdavky pri jednotlivých zásielkach (originál/ fotokópia podacieho lístka), odvolací súd vychádzal z ceny stanovenej poštovým doručovateľom - Slovenskou poštou, a.s. za cenu doporučeného listu 1. triedy, do hmotnosti 50g. Odvolací súd nepriznal poštovné v sume 18,35 eura, a to aj napriek tomu, že je nepochybné, že poštovné vzniklo, ale keďže nie je v exekučnom spise preukázané originálom potvrdenej doručenky nie je ho možné priznať.
S poukazom na § 25 vyhlášky odvolací súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t. j. aj spotrebovaný kancelársky materiál, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebovaný materiál.
Súdny exekútor požiadal o priznanie cestovného celkom v sume 31,20 eura, avšak zo spisu nevyplýva a ani žiadne doklady nepreukazujú použitie motorového vozidla. Spis neobsahuje žiadny cestovný príkaz, žiadne vyúčtovanie cestovného, dokladu o pracovnej ceste, resp. potvrdenie o vykonaní pracovnej cesty a ani technický preukaz motorového vozidla. Preto odvolací súd cestovnú náhradu nepriznal. Exekútor si uplatnil náhradu za stratu času, nakoľko však exekútor nepreukázal vykonanie pracovnej cesty mimo sídla jeho exekútorského úradu, nebolo možné mu náhradu priznať.
Súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 6,64 eura, podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 19,92 eura, podľa § 22 vyhlášky náhrada hotových výdavkov v sume 13,20 eura. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor je platiteľom dane od 10.01.1997. Na základe uvedeného preto patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 20 % DPH, t. j. 39,76 eura x 20 % DPH, celkovo teda vo výške 47,71 eura.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.