Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 130/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013,

predbežne prerokoval sťažnosť A. P., H., zastúpeného spoločnosťou J., advokát, spol. s r. o.,

N., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. M., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.

1, , , , a Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -103 z 26. septembra 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2013 doručená faxom a podaním doručeným 23. januára 2013 doplnená sťažnosť A. P., H.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou J., advokát, spol. s r. o., N., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. M., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,

, , a (ďalej

len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co

295/2012-103 z 26. septembra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“ alebo

„napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„... sťažovateľ... bol ako navrhovateľ účastníkom súdneho konania o zaplatenie

36 160,45 € s príslušenstvom. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom (OS) v Žiline

pod spis. zn. a začalo na základe mnou podaného návrhu – žaloby.

Prvostupňový OS konanie Uznesením zo dňa 07. 03. 2012 zastavil a o náhrade trov

konania rozhodol tak, že mňa ako navrhovateľa zaviazal k povinnosti odporcom v rade 1/

a 2/ tieto titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.086,37 €...“

Proti uzneseniu Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 7. marca 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Sťažovateľ ďalej uvádza: «S prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho KS a obsah

jeho odôvodnenia mám jednoznačne zato, že jeho konaním a porušením zásad uvedených

v ust. §, 3, 6 a z dôvodu nesprávneho výkladu ustanovenia ,

vo vzťahu k ust. , prvá veta došlo k porušeniu môjho

základného práva podľa s prihliadnutím ďalej na ,

ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1, tým, že:

- súdy konajúce v mojej veci mi uložili povinnosť postupom v rozpore so zásadami

vyjadrenými v čl. 12 a čl. 13 a nesprávnym postupom v rozpore s procesnými podmienkami

ust. , , čím boli porušené ústavné princípy stanoveného spôsobu

konania štátnej moci, teda aj súdu tým, že súd konal nad rámec oprávnenia vyjadreného

čl. 2 ods. 2) a čl. 13 ods. 1 písm. a);

- súd pripustil zneužitie svojvôle, keď nekonal v súlade so zásadou vyjadrenou v čl. 2

ods. 2) a ) písm. a) SR v nadväznosti na zásady procesného konania

vyjadrené v a

Z dôvodu, že dokumenty súdneho konania, rozhodnutia prvostupňového ako aj

odvolacieho konania, moje podania, na ktoré sa vyššie v texte odvolávam, sú obsahovo

rozsiahle a zachytávajú skutkový a právny stav veci v súdnom konaní, pre úplnosť

odôvodnenia tejto mnou podanej sťažnosti uvádzam, že zásadný mnou ako sťažovateľom

vytýkaný problém konania pred tak prvostupňovým ako aj odvolacím súdom sa týka

správneho pochopenia a právneho výkladu rozhodnutia súdu o náhrade trov konania pri

zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku spojeného s podaným návrhom

na začatie konania, kedy súdy vec použitím a arbitrárnym, ústavne nesúladným a teda

neprípustným spôsobom výkladu ust. bez zohľadnenia povinnosti konať

len postupom v súlade s ust. porušili moje ústavné právo

na spravodlivé súdne konanie.

Nad rámec dôvodov, ktoré som uviedol už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu –

uzneseniu prvostupňového OS, a ktorými so, myslím si, vyčerpávajúcim spôsobom

vyargumentoval nesprávnosť už rozhodnutia prvostupňového OS, ktorým ma zaviazal

k povinnosti nahradiť odporcom trovy konania, dodávam, že spôsob výkladu procesných

noriem, ktorými zdôvodňuje odvolací KS správnosť svojho postupu, nemôže obstáť.

Nie je možné osvojiť si tvrdenie odvolacieho súdu, že na mojej strane tým, že som

nezachoval potrebnú „bdelosť“ pri plnení si svojej poplatkovej povinnosti, je daná

zodpovednosť na náhradu v konaní účastníkom na strane odporcov vzniknutých trov Ak sa

takáto skutočnosť naviac spojí práve s odvolacím súdom prezentovaným konštatovaním, že

práve postup prvostupňového súdu (doručovanie návrhu odporcom) bol v súlade

s povinnosťou zabezpečiť plynulosť konania a zachovať právo účastníka na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov, tak potom je zrejmé, že odvolací KS úplne ignoruje práve

pre konanie v prvom stupni zákonom () určené záväzné procesné postupy konania (§

114 ods. 1, 2 ) a javí sa, že sa jedná o účelovú snahu zbaviť sa v tomto smere

zodpovednosti za nesprávny úradný postup.

Zo štruktúry právneho predpisu – , jednoznačne

vyplýva, že postup súdu v konaní v prvom stupni je vo vzťahu k doručovaniu návrhu spolu

s prílohami odporcom viazaný až na preukázanie splnenia zásadných podmienok konania,

vrátanie preukázanie splnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľa. Iný výklad je ústavne

neprípustný. Práve v tomto štádiu by sa mala predpokladať „bdelosť“ súdu, ktorou by sa

predišlo vzniku inak nedôvodných trov na strane účastníkov.

Len dodám, že v prípade, ak by mal byť postup prvostupňovým súdom akceptovaný,

potom by už nemohlo byť z dôvodu, že prvostupňový OS začal doručením návrhu odporcom

konať vo veci, konanie zastavené (§ 10 ods. 2 písm. a/ O. s. p).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„ 1. Základné právo sťažovateľ a A. P., nar. 28. 02. 1974, na súdnu ochranu podľa

v spojení s , . ,

čl. 13 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co

295/2012-103 zo dňa 26. 09. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. -103 zo dňa 26. 09. 2012

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. M., advokát, spol. s r.

o. so sídlom v Novej Bystrici 850 do dvoch mesiacov ad právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu. Prvým

výrokom rozhodol okresný súd o zastavení konania, ktorý odôvodnil tým, že sťažovateľ

nezaplatil súdny poplatok. Druhým výrokom okresný súd zaviazal sťažovateľa zaplatiť

odporcom trovy konania v sume 1 086,37 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie

na súd vo veci samej – vyjadrenie k návrhu na začatie konania podaného sťažovateľom

a 2 x režijný paušál za každý úkon právnej služby. Povinnosť sťažovateľa nahradiť

odporcom trovy konania odôvodnil okresný súd prvou vetou § 146 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa

konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. V relevantnej časti

odôvodnenia uviedol: «Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

môže byť v zmysle ust. § 10 ods. 3 ZoSP (citovaného v napadnutom uznesení) zrušené,

pokiaľ poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Navrhovateľ ako poplatník tvrdil, že si svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok v tejto

lehote splnil. Predložil o tom fotokópiu poštového poukazu, z ktorého vyplýva, že dňa 18. 4.

2012 na účet č. 700141008/8180 poukázal 2.169,50 eur, ako adresát bol označený Okresný

súd Žilina. Podľa úradného záznamu prvostupňového súdu, súdny poplatok nebol

poukázaný na účet tohto súdu. Z obsahu výzvy na úhradu súdneho poplatku, ktorej súčasťou

bol príkaz na úhradu, účet, na ktorý mal byť súdny poplatok poukázaný, mal číslo:

7000141008. Uvedenú výzvu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 28. júla 2010.

Navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, na aký účet má v prípade, že sa rozhodne uhradiť

súdny poplatok príkazom na úhradu na účet súdu, poplatok pripísať. Ako však vyplýva z

poštovej poukážky, tento poplatok bol poukázaný na nesprávne číslo účtu (namiesto na číslo

7000... na číslo 700..., t. j. opomenul jednu nulu). Navrhovateľ si teda povinnosť zaplatiť

súdny poplatok do uplynutia lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nesplnil, okresný súd potom správne konanie

zastavil.

Odvolateľ namietal správnosť procesného postupu okresného súdu v súvislosti

s doručovaním jeho žalobného návrhu na vyjadrenie druhej strane pred uhradením súdneho

poplatku. Túto námietku nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Zaplatenie súdneho poplatku

je jednou z podmienok konania, s ktorej nesplnením zákon spája zastavenie konania.

Ide však o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ okresný súd v čase

odstraňovania tohto nedostatku urobil ďalšie úkony smerujúce k príprave veci

na prejednanie a rozhodnutie, postupoval správne a žiadne ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku tým neporušil. Naopak jeho postup bol v súlade s povinnosťou zabezpečiť

plynulosť konania a zachovať právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov. Tým, že navrhovateľ nezachoval potrebnú „bdelosť“ pri plnení si poplatkovej

povinnosti, spôsobil zastavenie konania a v zmysle § 146 ods. 1 veta prvá je povinný

nahradiť trovy konania odporcom.»

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

nesprávnym výkladom ustanovenia , a tým, že okresný súd nekonal

v súlade s a . Sťažovateľ nesúhlasí s výrokom, ktorým bol zaviazaný

zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli odporcom za prevzatie a prípravu zastúpenia

a vyjadrenie ku návrhu sťažovateľa. Podľa sťažovateľa postupoval okresný súd nesprávne,

keď poslal odporcovi na vyjadrenie jeho návrh na začatie konania predtým, ako sťažovateľ

zaplatil súdny poplatok za návrh. Ak by okresný súd postupoval v súlade s § 114 ods. 1 a 2

, neboli by vznikli odporcom trovy konania.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež nesúhlasí s výrokom o zastavení konania, keď uvádza:

„v prípade, ak by mal byť postup prvostupňovým súdom akceptovaný, potom by už nemohlo

byť z dôvodu, že prvostupňový OS začal doručením návrhu odporcom konať vo veci,

konanie zastavené (§ 10 ods. 2 písm. a/ O. s. p).“

Podľa ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo

nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,

pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom

pojednávaní.

Podľa v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie

konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu

do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu bezodkladne

odošle navrhovateľovi.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania,

prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla

v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený

v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník

vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu

na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku

do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez

nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu

z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa pre nezaplatenie poplatku

prvostupňový súd konanie nezastaví, ak

a) už začal konať vo veci samej,

b) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka,

pretože nie je známy jeho pobyt alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,

c) došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom,

ako začal konať vo veci samej,

d) ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,

e) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

f) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Z hľadiska argumentácie sťažovateľa postupoval krajský súd nesprávne, keď zastavil

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje

na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej odňatím možnosti konať pred súdom

sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných

práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže

dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Pokiaľ odvolací súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom za podaný návrh, ak na to nebol zákonný

dôvod [ ], treba to považovať za dovolací

dôvod podľa , lebo ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom

a bránil mu v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo

porušené alebo ohrozené. K podobným záverom dospel ústavný súd už v rámci svojej

predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (, , ,

).

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona,

t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa . Ústavný súd

môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené je potrebné skonštatovať, že

nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných

práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany

ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Výrok o povinnosti sťažovateľa nahradiť odporcom trovy konania závisí od výroku

o zastavení konania. Inými slovami, ak by konanie nebolo zastavené, sťažovateľ by

nemohol byť na náhradu trov konania zaviazaný. Vzhľadom na to, že na prerokovanie

sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa uznesenia krajského súdu, ktorým bol potvrdený

výrok uznesenia okresného súdu o zastavení konania, nemá ústavný súd právomoc, časťou

sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta nesprávnosť uznesenia krajského súdu, ktorým bol

potvrdený výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti nahradiť odporcom trovy konania,

sa už ústavný súd nemohol zaoberať.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013