Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 109/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, Námestie

M. R. Štefánika 6, Komárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivú súdnu

ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. z 23. marca 2015 a uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. júna 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, Námestie

M. R. Štefánika 6, Komárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 23. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu sa v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhal vyslovenia neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia a určenia existencie právneho vzťahu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... bola navrhovateľovi doručená výzva Okresného súdu Komárno na zaplatenie

súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur. K výzve bol pripojený poštovný poukaz s predtlačou -

vyplnenými údajmi - označením odosielateľa, číslom účtu adresáta a špecifickým symbolom.

Navrhovateľ na základe výzvy Okresného súdu Komárno zaplatil súdny poplatok vo výške

99,50 Eur dňa 11. 03. 2015 na pošte v Hurbanove, a to poštovým poukazom, ktorý bol

priložený v prílohe výzvy Okresného súdu Komárno.

Dňa 15. apríla 2015 bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu

Komárno spis. zn. -12 zo dňa 23. 03. 2015, ktorým bolo konanie o neplatnosť

uznesenia valného zhromaždenia a iné zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa

v znení neskorších predpisov z dôvodu, že navrhovateľ

nezaplatil súdny poplatok v čiastke 99,50 Eur v lehote stanovenej výzvou Okresného súdu

Komárno zo dňa 6. 2. 2015. Okrem iného bolo v poučení daného rozhodnutia uvedené, že

prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Navrhovateľ v zákonnej lehote podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie

a doložil potvrdenie pošty - ústrižok poštového poukazu zo dňa 11. 03. 2015 o zaplatení

sumy 99,50 Eur.

O danom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre tak, že napadnuté rozhodnutie

Okresného súdu Komárno -12 zo dňa 23. 03. 2015 potvrdil. Uznesenie

Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 30. júna 2015 bolo navrhovateľovi

doručené dňa 06. 10. 2015. Svoje rozhodnutie Krajský súd v Nitre odôvodnil tým, že síce

poplatok bol zo strany navrhovateľa zaplatený, avšak nevedela

uvedený poplatok spárovať z dôvodu, že poplatník neuviedol na podacom lístku do kolónky

pre variabilný symbol číslo vygenerované IS PEP. Vyberanie súdnych poplatkov civilných,

správnych obchodných sa od 27. 02. 2015 riadi metodickým usmernením

. Ďalej Krajský súd v Nitre uviedol, že Okresný súd v Komárne v čase výzvy uviedol

správne číslo účtu i ostatné identifikačné údaje (poznámka navrhovateľa - údaje boli

identické vo výzve aj na priloženom poštovom poukaze), avšak navrhovateľ zaplatil súdny

poplatok až v dobe, kedy platil iný systém, o čom mohla poplatníka poučiť pošta. Pretože

na podacom lístku nie je uvedený vygenerovaný variabilný symbol, platba uskutočnená

navrhovateľom nie je naparovaná na Platobný predpis v centrálnom systéme E-KOLOK

a je označená ako neidentifikovateľná.

Súčasne Krajský súd poznamenal, že žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu

a poučil ho, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.“

Podľa názoru sťažovateľa «v danej veci došlo k pochybeniam už zo strany Okresného

súdu Komárno. Okresný súd Komárno po podaní odvolania, toto odvolanie bez ďalšieho

postúpil Krajskému súdu v Nitre, hoci mal k dispozícii potvrdenie - poštovný ústrižok

preukazujúci zaplatenie súdneho poplatku. Je možné, že táto platba nebola „naparovaná“

k číslu konania, avšak bola riadne zaplatená poštovým poukazom, ktorý bol navrhovateľovi

zaslaný Okresným súdom Komárno spoločne s výzvou na zaplatenie. Navrhovateľ

zdôrazňuje, že všetky údaje na tomto poštovom poukaze boli predtlačené - čiže navrhovateľ

žiadne údaje nevypĺňal. Okresný súd v Komárne mal pred postúpením odvolania Krajskému

súdu v Nitre, náležite zistiť skutkový stav, čiže si overiť na pošte, či skutočne došlo k úhrade

daného poplatku, nakoľko v prípade kladného zistenia mal autoremedúrou zrušiť svoje

rozhodnutie a pokračovať v konaní. Zaplatenie súdneho poplatku prostredníctvom

poštového poukazu overoval až Krajský súd v Nitre, ktorý zistil, že súdny poplatok v čiastke

99,50 Eur bol skutočne uhradený zo strany navrhovateľa, avšak platba nebola spárovaná

s príslušným súdnym konaním, nakoľko platili nové pravidlá E-KOLOK a pošta mohla

v dobe platenia upozorniť platiteľa na potrebu uvedenia nového variabilného symbolu.

Navrhovateľ uvádza, že v danom súdnom konaní nie je žiadnym

účastníkom, ani rozhodujúcim orgánom a teda podľa názoru navrhovateľa ani nemá žiadnu

povinnosť poučovať účastníka konania. Ak existuje nejaká zmluva medzi Slovenskou

republikou a , na základe ktorej je oprávnená

vyberať súdne poplatky a na základe ktorej má stanovené isté práva

a povinnosti pri spravovaní a vyberaní súdnych poplatkov, tak porušenie týchto povinností

zo strany nemôže mať za následok porušenie procesných práv,

či ústavne garantovaných práv účastníka konania - poplatníka. Dokonca aj keby mal súd

pri skúmaní procesných podmienok konania pochybnosti o ich splnení -v danom prípade

pochybnosti o zaplatení súdneho poplatku - potom nemôže konanie pre tento nedostatok

zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí riadne preskúmať. Súd mal

nepochybne v možnosti platbu dohľadať, nakoľko táto platba - súdny poplatok v čiastke

99.50 Eur - bol riadne uhradený a do dnešného dňa nebol vrátený navrhovateľovi. Dokonca

navrhovateľ dňa 11. 09. 2015 vykonal reklamáciu platby s tým, že zrejme nebola riadne

odoslaná adresátovi - Okresnému súdu Komárno. Táto reklamácia bola vybavená dňa

21. 09. 2015 s tým, že je reklamácia neopodstatnená, nakoľko čiastka 99,50 Eur bola

pripísaná na určený účet (účet Okresného súdu Komárno) dňa 12. 03. 2015. Je teda

evidentné, že rozhodnutia Okresného súdu v Komárne a Krajského súdu v Nitre sú

v priamom rozpore so skutočnosťou, a teda týmito rozhodnutiami bol porušený princíp

zákazu denegatio iustitiae, spočívajúceho v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo.

K odmietnutiu spravodlivosti došlo tým, že súd de facto bez zákonného dôvodu rozhodol, že

neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. Okresný súd

Komárno vo svojom rozhodnutí č. k. -12 zo dňa 23.marca 2015 o zastavení

konania vôbec neupozornil účastníka konania, že by v prípade, ak v odvolacej lehote zaplatí

súdny poplatok, tak musí doplniť či zmeniť niektorý zo symbolov špecifikujúcich danú

platbu. Okresný súd Komárno na žiadnu takúto povinnosť účastníka neupozornil, a preto

bol účastník v presvedčení, že súdny poplatok zaplatil riadne a v lehote, ktorá je v súlade

s výzvou Okresného súdu Komárno, teda v súlade so zákonom v znení

neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.».

Vo vzťahu k splneniu podmienky vyčerpania opravných prostriedkov pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ uvádza:

„Proti uzneseniu Okresného súdu v Komárne č.k. -12 zo dňa 23. marca

2015... podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie. Krajský súd v Nitre však uznesením

č. k. zo dňa 30. júna 2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu v Komárne.

V zmysle je dovolanie prípustné len v prípadoch taxatívne vymedzených v ust.

a nasl. Z výkladu uvedených ustanovení je zrejmé, že proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 30. júna 2015, doručeného

oznamovateľovi dňa 06. 10. 2015 nie je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok. (Pokiaľ by bolo prípustné dovolanie o tejto možnosti by Krajský súd v Nitre

navrhovateľa nepochybne poučil).“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 30. júna 2015 a uznesením

Okresného súdu v Komárne č. k. -12 zo dňa 23. marca 2015 bolo porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 30. júna 2015

a uznesenie Okresného súdu v Komárne č. k. -12 zo dňa 23. marca 2015 sa

zrušujú a vec sa Okresnému súdu v Komárne vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške

355,72 € (za 1 úkon právnej služby 139,83 €, rež. paušál 8,39 €, + 20 % DPH 29,64 €,

spolu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyhotovenie sťažnosti),

ktorú sú povinní porušovatelia zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Lívie

Kňažikovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu,

ktorým zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom odvolanie.

Podľa druhej vety (ďalej aj „OSP“)

odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,

môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že zákonná sudkyňa v úradnom zázname na predkladacej

správe pre odvolací súd uviedla, že odvolaniu sťažovateľa nemieni vyhovieť, a preto jeho

odvolanie predložila na rozhodnutie súdu druhého stupňa. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,

ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje

na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje (napr. právo

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Ak krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh pochybil tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil, hoci na vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky,

treba to považovať za dovolací dôvod podľa , lebo ním odňal účastníkovi

možnosť konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného práva domáhať sa na súde

ochrany práva, ktoré bolo porušené alebo ohrozené. K obdobným záverom dospel ústavný

súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát (pozri napr. , ,

, , ).

vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f)

. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak, z čl. 127 ods. 1

jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada o ústavnú ochranu ústavný

súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich práv.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti

vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho

základných práv účinne poskytuje a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle

, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti ako

neprípustnej. Vychádzajúc z uvedených záverov, sa ústavný súd nemôže stotožniť

s argumentáciou sťažovateľa k neprípustnosti dovolania v jeho právnej veci citovanou

v časti I tohto uznesenia.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď by sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nepreukázal, že dovolanie nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd preto nemohol vo veci sťažovateľa uplatniť ani

prípadný postup podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok..

V Košiciach 4. februára 2016