Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. V. N., správcu konkurznej podstaty úpadcu D.,

B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a v spojení s Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-96 z 5. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-104 z 28. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. V. N., správcu konkurznej podstaty úpadcu D. , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2010 doručená sťažnosť JUDr. Ing. V. N., správcu konkurznej podstaty úpadcu D., B. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a (ďalej len

„ústava“) v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -96

z 5. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -104 z 28. októbra 2009.

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.

(ktorý ústavný súd vyžiadal pre účely rozhodovania o sťažnosti

sťažovateľa), v tomto konaní sa žalobou doručenou okresnému súdu 6. júna 2006 domáhal

Mgr. R. M.– osobitný správca pre odbor správy pohľadávok a odporovateľnosť právnych

úkonov úpadcu D. (na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením krajského súdu č.

k. -314 zo 7. októbra 2003), ako žalobca proti I., a. s., B., ako žalovanému (ďalej

len „žalovaný“) zaplatenia náhrady škody 80 000 000 Sk na tom skutkovom základe,

že žalobca nadobudol od tretej osoby cenné papiere (zmenky na zmenkovú sumu spolu

150 000 000 Sk), ktoré sa žalovaný zmluvou o budúcej zmluve zaviazal od žalobcu

budúcou kúpnou zmluvou v dojednanej lehote odkúpiť za 156 000 000 Sk, avšak túto svoju

povinnosť žalovaný nesplnil, budúcu kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril a porušením

tejto svojej povinnosti spôsobil žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku zodpovedajúcu

rozdielu medzi cenou, za ktorú žalobca cenné papiere nadobudol, a cenou, ktorú sa zaviazal

za ich kúpu zaplatiť žalobcovi žalovaný (znížený o už žalovaným zaplatenú zmluvnú

pokutu 1 000 000 Sk). Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že už zaplatil

žalobcovi zmluvnú pokutu (ako paušalizovanú náhradu škody vo výške podľa zmluvy

o budúcej zmluvy) a navyše ak predmetom budúceho prevodu mali byť zmenky, tieto

sa prevádzajú rubopisom a s výzvou žalobcu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy neboli

žalovanému predložené rubopisované zmenky.

Okresný súd vyzval žalobcu výzvou zo 4. septembra 2006 na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh vo výške 1 000 000 Sk do 20 dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzal

žalobca 23. októbra 2006. Podaním doručeným okresnému súdu 15. decembra 2006 žalobca

požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku s ohľadom na svoje majetkové pomery [§ 138

(ďalej aj „OSP“)] a súčasne poukázal na to, že v zmysle

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) je správca konkurznej

podstaty osobne oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. Podľa § 4 ods. 2 písm. m)

od poplatku je oslobodený „správca podľa osobitného

predpisu“. Toto ustanovenie je doplnené odkazom č. 3f, ktorý znie: „

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Hoci v zákone

o súdnych poplatkoch v súvislosti s osobným oslobodením správcu konkurznej podstaty

je odkaz na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) a konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený ešte podľa zákona

č. o konkurze o vyrovnaní (ďalej len „“), niet

dôvodu, aby oslobodenie nepatrilo i správcovi v konkurznej veci vedenej podľa zákona

o konkurze a vyrovnaní, pretože opačný záver by bol v rozpore s požiadavkou rovného

postavenia konkurzných veriteľov v konkurzných konaniach vedených podľa zákona

o konkurze a reštrukturalizácii a zákona o konkurze a vyrovnaní. Uznesením

č. k. -64 z 30. júla 2007 okresný súd žalobcovi oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznal. Toto rozhodnutie potvrdil krajský súd uznesením č. k. 5 Cob

106/2007-79 z 21. septembra 2007.

Okresný súd vyzval žalobcu výzvou z 19. novembra 2007 znova na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh 1 000 000 Sk v lehote do 20 dní od doručenia výzvy. Žalobca

súdny poplatok nezaplatil. Okresný súd uznesením č. k. -96 z 5. septembra

2008 preto konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na ich náhradu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým žiadal

odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému

súdu. Svoje odvolanie odôvodnil sťažovateľ tým, že okresný súd konanie zastavil napriek

tomu, že sťažovateľ je od povinnosti platiť súdne poplatky osobne oslobodený. Pokiaľ bol

novelizovaný, , ktorým sa mení

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, touto novelou bolo vnesené

i zákonné oslobodenie vzťahujúce sa na správcov podľa osobitného predpisu a v poznámke

pod čiarou je odkaz na o konkurze a reštrukturalizácii, stalo sa tak

preto, že týmto o konkurze a vyrovnaní,

samotná poznámka nie je prameňom práva, ale iba spresnením, o akého správcu sa jedná

(konkurzného správcu, a nie iného) a zámerom legislatívnej zmeny bolo priznanie

zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov správcovi konkurznej podstaty bez ohľadu

na to, za účinnosti ktorej zákonnej úpravy bol správca ustanovený.

Krajský súd uznesením č. k. -104 z 28. októbra 2009 uznesenie

okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku ako vecne správne

potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd sa nestotožnil

s názorom sťažovateľa, že osobné oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje

aj na správcov konkurzných podstát podľa zákona o konkurze a vyrovnaní s poukazom

na to, že ak by zákonodarca mal takýto úmysel, explicitne by ho vyjadril v znení zákona

o súdnych poplatkoch [doplnil by poznámku aj o tento zákon – ako to urobil napr. aj v § 4

ods. 3 písm. i) ]. Uznesenie krajského súdu

č. k. -104 z 28. októbra 2009 bolo doručené sťažovateľovi 20. januára 2010.

Porušenie sťažovateľom označených práv v sťažnosti doručenej ústavnému súdu

sťažovateľ odôvodnil tým, že uznesením č. k. -96 z 5. septembra 2008,

ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, a uznesením krajského

súdu č. k. -104 z 28. októbra 2009, ktorým bolo uznesenie okresného súdu

potvrdené, boli základné práva sťažovateľa porušené, preto, že obe rozhodnutia sú založené

na takom výklade ustanovenia , ktorý

popiera jeho účel a zmysel. Je to tak preto, že výkladom všeobecných súdov by sa vytvorili

dve skupiny (konkurzných) správcov, a to tých, ktorí boli ustanovení podľa zákona

o konkurze a vyrovnaní, a tých, ktorí boli ustanovení podľa zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, čo narúša princíp rovnosti pred zákonom. Skutočný úmysel

zákonodarcu navyše takýto ani nebol, účelom poznámky pod čiarou je iba špecifikovať,

akému okruhu správcov sa oslobodenie priznáva (správcom konkurzným). Navyše

poznámka pod čiarou nie je právne záväzná, nie je súčasťou právneho predpisu. Všeobecné

súdy tým, že konanie zastavili, znemožnili sťažovateľovi domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom jeho práva, hoci sťažovateľ splnil všetky podmienky na to, aby

sa o jeho žalobe konalo a rozhodlo.

Sťažovateľ žiadal vydať tento nález:

„Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 05.09.2008 č. k. – 96

a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.10.2009 č. k. porušil

základné práva sťažovateľa na rovnosť pred zákonom podľa Slovenskej

republiky, rovnosť účastníkov konania pred súdom podľa Slovenskej

republiky a právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008

č. k. – 96 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2009

č. k. a vracia vec Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Ako vyplýva z obsahu i petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a v spojení s a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jednak uznesením okresného súdu

č. k. -96 z 5. septembra 2008 a jednak uznesením krajského súdu

č. k. -104 z 28. októbra 2009.

1. Ústavný súd sa najprv zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -96 z 5. septembra 2008. V súlade

s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú splnené podmienky konania pred

ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľa, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných

práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu zveruje

(ďalej len „OSP“) v tomto prípade odvolaciemu súdu. Odvolací

súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. -104

z 28. októbra 2009. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom, ktorému patrí právomoc

posúdiť, či odvolanie žalovaného bolo dôvodné, a rozhodnúť o ňom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka uznesenia

krajského súdu č. k. -104 z 28. októbra 2009. Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je zrejmé, že krajský súd

uznesením č. k. -104 z 28. októbra 2009 potvrdil ako vecne správne

uznesenie okresného súdu č. k. -96 z 5. septembra 2008, ktorým bolo konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Dospel k záveru, že okresný súd správne vec

právne posúdil, ak konštatoval, že sťažovateľ nie je od povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za návrh oslobodený. V konečnom dôsledku to z pohľadu sťažovateľa znamená,

že všeobecné súdy odmietli poskytnúť ochranu jeho základnému právu na súdnu ochranu.

Aj samotný sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy tým, že konanie zastavili, znemožnili

mu domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom jeho práva, hoci splnil všetky podmienky

pre to, aby sa o jeho žalobe konalo a rozhodlo.

Možno konštatovať, že z hľadiska argumentácie sťažovateľa postupoval krajský súd

tak, že sťažovateľovi odňal možnosť konať pred súdom. Pri takto formulovanej námietke

mal sťažovateľ právo podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie. Zo sťažnosti

(a ani pripojeného spisu okresného súdu) nevyplýva, že by tak bol urobil. Preto obstojí

záver, že sťažovateľ nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon

na ochranu jeho základných práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený

v zmysle . Zakladá to neprípustnosť sťažnosti.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu neprichádzal

do úvahy ani prípadný postup podľa .

V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmieta ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010