Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 296/2014
PDF · 162.42 KB
No categories available
I. ÚS 296/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krivákom,
Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8 Co 399/2013 z 31. januára 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 8 C 158/2011 zo 4. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Krivákom, Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
8 Co 399/2013 z 31. januára 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) v spojení
s uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 158/2011
zo 4. júna 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
„Navrhovateľ (Sťažovateľ) sa návrhom podaným dňa 04.11.2011 domáhal od
žalovanej (Ministerstvo spravodlivosti SR) náhrady škody vo výške 9.098,17.-€ a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 350.000.-€...
... žalovaná súdu navrhla, aby žalobcu zaviazal na povinnosť zložiť preddavok na
trovy konania podľa ustanovenia § 141aods. 1. OSP.
... s návrhom žalobca nesúhlasil...
Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k svojím majetkovým pomerom a zaslal súdu
vyplnené tlačivo pre dokladovanie majetkových pomerov... žalobca nikdy nežiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko celé konanie je oslobodené od súdnych
poplatkov...
Súd nemôže svojvoľne skúmať majetkové pomery účastníka konania. Majetkové
pomery môže súd skúmať iba na návrh.
... žalobca súdu dokladoval svoje majetkové pomery. Súd mal teda vedomosť o tom,
že žalobcov mesačný príjem je cca 1.000.-€, jeho jediným nehnuteľným majetkom je rodinný
dom v trhovej hodnote cca 50.-tis. €, v ktorom žije s manželkou a s dvomi nezaopatrenými
deťmi a že zostatok na účte je cca 500.-€ a za posledných 6 mesiacov cca 4.500.-€, súd
okrem majetkových pomerov poznal aj rodinné pomery žalobcu. ...
Domnievame sa, že pokiaľ súd, a to aj bez podania návrhu, skúmal predpoklady na
oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138 OSP, v súvislosti s aplikáciou ustanovenia
§ 141a ods. 1 OSP, potom v odôvodnení svojho rozhodnutia mal jednoznačne uviesť, prečo
žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku...
... súd v plnej miere vyhovel žalovanej, a to aj napriek tomu, že... musel vedieť, že
takýto záväzok je pre žalobcu nesplniteľný a že takýmto postupom bude žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. ...
Keďže žalobca si bol vedomý, že nemá žiadnu možnosť zložiť vyrubené preddavky na
trovy konania, lebo takou vysokou finančnou sumou nedisponoval a znamenalo by to pre
neho predaj rodinného domu, aby si zabezpečil prístup k súdu, listom zo dňa 30.04.2013
požiadal súd podľa § 95 ods. 1 OSP o zmenu žalobného návrhu tak, aby žalovaná suma
nepresiahla 400 násobok min. mzdy, a teda nebol by daný dôvod súdu na postup podľa
ust. § 141a OSP... Úmyslom žalobcu zmenou žalobného petitu bolo zachovanie si možnosti
konať pred súdom a domôcť sa svojich práv. Zo strany žalobcu išlo o zmenu žalobného
návrhu, a nie o čiastočné späť vzatie návrhu podľa § 96 ods. 1 OSP. ...
Keďže žalobca v lehote určenej súdom preddavky na trovy konania nezložil,
prvostupňový súd Uznesením zo dňa 04.06.2013 pod sp. zn. 8C 158/2011 konanie
zastavil. ...
Odvolací súd Uznesením zo dňa 31.01.2014 pod sp. zn. 8Co 339/2013 napadnuté
uznesenie prvého stupňa potvrdil. Doručením rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konanie
o žalobe žalobcu zastavené. Dovolanie súd nepripustil. ...
Z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že ten
sa síce odvolaním žalobcu zaoberal, ale iba formálne. Žalobca v podanom odvolaní
uznesenie Okresného súdu o zastavení konania napadol v troch rovinách a to:
a) že uznesenie o zastavení konania bolo vydané predčasne,
b) že súd prvého stupňa sa nezaoberal zmenou žalobného návrhu,
c) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď
konanie súd zastavil, lebo zastavenie konania pre nezloženie preddavku na trovy konania
nemá oporu v zákone. ...
Ústavnému súdu dávame do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 06.06.2012 v ktorom boli vyslovené tieto dve právne vety:
1. Právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy
nesmú toto právo obmedzovať, či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu.
2. Pre uloženie povinnosti účastníkovi konania (navrhovateľovi, žalobcovi) zložiť
preddavok na trovy konania, musí byť splnená aj v zákone neuvedená podmienka, ktorou je
reálne odhadnutá výška budúceho priznaného nároku vo forme náhrady trov konania. ...
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký postup
súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu
právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práva právom
chránených záujmov.
Zo znenia ustanovenia § 141a ods. 1 OSP, ktorý bol do Občianskeho súdneho
poriadku zavedený novelou zákona č. 388/2011 Z. z. účinnou od 1.1.2011 vyplýva, že
uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy iba za splnenia
zákonných podmienok a to :
a) predmetom konania je právo alebo nárok na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-
násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu, pričom právny titul uplatneného
nároku nie je rozhodujúci,
b) zložiť preddavky na trovy konania navrhol odporca,
c) skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 OOSP
Ak chce súd na návrh žalovanej uložiť žalobcovi preddavky na trovy konania, musia
byť splnené súčasne všetky tri podmienky.
V tomto konkrétnom prípade bola splnená iba jedná podmienka a to, že preddavky
na trovy konania navrhla žalovaná. ...
Sankcia v podobe zastavenia konania sa vzťahuje len na prípady, v ktorých žalobca
preddavok na trovy konania v určitej lehote nezloží, ale ho zloží žalovaná, ktorá má aj
povinnosť tento preddavok zložiť.
Preto sankcia v podobe zastavenia konania uznesením Okresného súdu, ako aj
potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po
podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj
preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo M. K... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn. 8Co 399/2013 v spojení s Uznesením Okresného súdu
Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn. 8C 158/2011 porušené boli.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn. 8Co 399/2013
v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn. 8C 158/2011
sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu v Bratislave I. na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia...“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
okresného súdu o zastavení konania z dôvodu, že nezložil preddavok na trovy konania.
Sťažovateľ v sťažnosti nesúhlasí s uznesením o zastavení konania, keď okrem iného
uvádza: „... sankcia v podobe zastavenia konania uznesením Okresného súdu, ako aj
potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po
podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj
preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Z hľadiska argumentácie sťažovateľa postupoval krajský súd nesprávne, keď
zastavil konanie pre nezaplatenie preddavku na trovy konania.
V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odňatím možnosti
konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Pokiaľ krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne potvrdil uznesenie
okresného súdu o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania, ak na to
nebol zákonný dôvod, treba to považovať za dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, lebo
ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného práva
domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené. K podobným
záverom dospel ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti
(I. ÚS 328/09, I. ÚS 200/2010, II. ÚS 283/2010, III. ÚS 300/2011).
Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu
činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona,
t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súd
môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba
nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon
o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi
súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1
ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných
prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený
poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany
v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym
poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti
v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené je potrebné skonštatovať, že
nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných
práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej
preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany
ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné
stanovisko sudcu Milana Ľalíka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014