Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 296/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Krivákom,

Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 31. januára 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo 4. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom

Krivákom, Advokátska kancelária, Gajová 13, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. januára 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) v spojení

s uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. júna 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Navrhovateľ (Sťažovateľ) sa návrhom podaným dňa 04.11.2011 domáhal od

žalovanej (Ministerstvo spravodlivosti SR) náhrady škody vo výške 9.098,17.-€ a náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 350.000.-€...

... žalovaná súdu navrhla, aby žalobcu zaviazal na povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania podľa ustanovenia ds. 1. .

... s návrhom žalobca nesúhlasil...

Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k svojím majetkovým pomerom a zaslal súdu

vyplnené tlačivo pre dokladovanie majetkových pomerov... žalobca nikdy nežiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko celé konanie je oslobodené od súdnych

poplatkov...

Súd nemôže svojvoľne skúmať majetkové pomery účastníka konania. Majetkové

pomery môže súd skúmať iba na návrh.

... žalobca súdu dokladoval svoje majetkové pomery. Súd mal teda vedomosť o tom,

že žalobcov mesačný príjem je cca 1.000.-€, jeho jediným nehnuteľným majetkom je rodinný

dom v trhovej hodnote cca 50.-tis. €, v ktorom žije s manželkou a s dvomi nezaopatrenými

deťmi a že zostatok na účte je cca 500.-€ a za posledných 6 mesiacov cca 4.500.-€, súd

okrem majetkových pomerov poznal aj rodinné pomery žalobcu. ...

Domnievame sa, že pokiaľ súd, a to aj bez podania návrhu, skúmal predpoklady na

oslobodenie od súdneho poplatku podľa , v súvislosti s aplikáciou ustanovenia

, potom v odôvodnení svojho rozhodnutia mal jednoznačne uviesť, prečo

žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku...

... súd v plnej miere vyhovel žalovanej, a to aj napriek tomu, že... musel vedieť, že

takýto záväzok je pre žalobcu nesplniteľný a že takýmto postupom bude žalobcovi odňatá

možnosť konať pred súdom. ...

Keďže žalobca si bol vedomý, že nemá žiadnu možnosť zložiť vyrubené preddavky na

trovy konania, lebo takou vysokou finančnou sumou nedisponoval a znamenalo by to pre

neho predaj rodinného domu, aby si zabezpečil prístup k súdu, listom zo dňa 30.04.2013

požiadal súd podľa o zmenu žalobného návrhu tak, aby žalovaná suma

nepresiahla 400 násobok min. mzdy, a teda nebol by daný dôvod súdu na postup podľa

ust. ... Úmyslom žalobcu zmenou žalobného petitu bolo zachovanie si možnosti

konať pred súdom a domôcť sa svojich práv. Zo strany žalobcu išlo o zmenu žalobného

návrhu, a nie o čiastočné späť vzatie návrhu podľa . ...

Keďže žalobca v lehote určenej súdom preddavky na trovy konania nezložil,

prvostupňový súd Uznesením zo dňa 04.06.2013 pod sp. zn. konanie

zastavil. ...

Odvolací súd Uznesením zo dňa 31.01.2014 pod sp. zn. napadnuté

uznesenie prvého stupňa potvrdil. Doručením rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konanie

o žalobe žalobcu zastavené. Dovolanie súd nepripustil. ...

Z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že ten

sa síce odvolaním žalobcu zaoberal, ale iba formálne. Žalobca v podanom odvolaní

uznesenie Okresného súdu o zastavení konania napadol v troch rovinách a to:

a) že uznesenie o zastavení konania bolo vydané predčasne,

b) že súd prvého stupňa sa nezaoberal zmenou žalobného návrhu,

c) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď

konanie súd zastavil, lebo zastavenie konania pre nezloženie preddavku na trovy konania

nemá oporu v zákone. ...

Ústavnému súdu dávame do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod sp. zn. zo 06.06.2012 v ktorom boli vyslovené tieto dve právne vety:

1. Právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy

nesmú toto právo obmedzovať, či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu.

2. Pre uloženie povinnosti účastníkovi konania (navrhovateľovi, žalobcovi) zložiť

preddavok na trovy konania, musí byť splnená aj v zákone neuvedená podmienka, ktorou je

reálne odhadnutá výška budúceho priznaného nároku vo forme náhrady trov konania. ...

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký postup

súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práva právom

chránených záujmov.

Zo znenia ustanovenia , ktorý bol do Občianskeho súdneho

poriadku zavedený novelou účinnou od 1.1.2011 vyplýva, že

uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy iba za splnenia

zákonných podmienok a to :

a) predmetom konania je právo alebo nárok na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-

násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu, pričom právny titul uplatneného

nároku nie je rozhodujúci,

b) zložiť preddavky na trovy konania navrhol odporca,

c) skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie

oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 OOSP

Ak chce súd na návrh žalovanej uložiť žalobcovi preddavky na trovy konania, musia

byť splnené súčasne všetky tri podmienky.

V tomto konkrétnom prípade bola splnená iba jedná podmienka a to, že preddavky

na trovy konania navrhla žalovaná. ...

Sankcia v podobe zastavenia konania sa vzťahuje len na prípady, v ktorých žalobca

preddavok na trovy konania v určitej lehote nezloží, ale ho zloží žalovaná, ktorá má aj

povinnosť tento preddavok zložiť.

Preto sankcia v podobe zastavenia konania uznesením Okresného súdu, ako aj

potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po

podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj

preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo M. K... na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn. v spojení s Uznesením Okresného súdu

Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn. porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2014 sp. zn.

v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 04.06.2013 sp. zn.

sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu v Bratislave I. na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia...“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o zastavení konania z dôvodu, že nezložil preddavok na trovy konania.

Sťažovateľ v sťažnosti nesúhlasí s uznesením o zastavení konania, keď okrem iného

uvádza: „... sankcia v podobe zastavenia konania uznesením Okresného súdu, ako aj

potvrdzujúcim uznesením Odvolacieho súdu sa na žalobcu nevzťahovala pre nedostatok

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane žalovanej, ako aj preto, že spor po

podaní návrhu na zmenu žalobného petitu nepresiahol 400-násobok životného minima a aj

preto, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.“

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa (ďalej aj „OSP“) dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z hľadiska argumentácie sťažovateľa postupoval krajský súd nesprávne, keď

zastavil konanie pre nezaplatenie preddavku na trovy konania.

V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odňatím možnosti

konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Pokiaľ krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne potvrdil uznesenie

okresného súdu o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania, ak na to

nebol zákonný dôvod, treba to považovať za dovolací dôvod podľa , lebo

ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného práva

domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené. K podobným

záverom dospel ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti

(, , , ).

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona,

t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa . Ústavný súd

môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené je potrebné skonštatovať, že

nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných

práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany

ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014