Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 328/09
PDF · 175.67 KB
No categories available
I. ÚS 328/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 328/09-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K.
Ž., T., vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základných
práv priznaných čl. 13 ods. 1, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky,
namietaného porušenia čl. 4 ods. 1, 2, 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd a základných
práv priznaných čl. 36 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009 a uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3 Co 162/2009 z 30. júna 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 10. septembra
2009 doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj
základných práv priznaných čl. 13 ods. 1, 3 a 4 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, namietaného
porušenia čl. 4 ods. 1, 2, 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a základných práv priznaných čl. 36 ods. 1, 2 a 3 listiny uznesením Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009
a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 162/2009
z 30. júna 2009.
1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka „... požiadala dňa 17. 10. 2004 Krajský
súd... o súdnu ochranu voči obmedzeniu vlastníckych práv v príčinnej súvislosti
s nezákonným úradným postupom správneho orgánu.
Uznesením 1 S 354/2004-55 Krajský súd... rozhodol, že časť žaloby o zaplatenie
náhrady v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vylučuje na samostatné konanie a
vec postúpil na Okresný súd...
Okresný súd... podmienil začatie súdneho konania o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zaplatením súdneho poplatku.
Voči uloženiu poplatkovej povinnosti podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu,
že uznesenie 7 C 325/2008-29 1408213549 súdu prvého stupňa, ktorý uložil navrhovateľovi
poplatkovú povinnosť, sa zakladá na právnom omyle a bolo vydané v rozpore s § 4 ods. 1
písm. c), zákona č. 71/1992 Zb... č. 531/2003 Z. z.
Krajský súd... uznesením 3 Co 162/2009-36 potvrdil uznesenie Okresného súdu...
z dôvodu, že nárok, ktorý v predmetnom konaní uplatňuje navrhovateľ, nie je nárokom
2. Sťažovateľka označila skutočnosti odôvodňujúce podanie sťažnosti takto:
„Namietame, zákonnosť poplatkovej povinnosti uloženej na základe zákonnej normy
č. 71/1992... č. 621/2005 Z. z., prijatej po podaní žalobného návrhu.
Nakoľko bez zákonného dôvodu bol obmedzený prístup sťažovateľa k súdu v konaní
o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným zásahom
do vlastníckych práv.
Obmedzenie prístupu k súdu z dôvodu, ktorý je založený na retroaktivite zákonnej
normy, tak popiera samú existenciu práva, ktoré umožňuje ochranu voči nesprávnemu
úradnému postupu a náhradu škody spôsobenej nezákonným zásahom do vlastníckych práv
sťažovateľa“, z čoho vyplýva, že primárnym dôvodom podania sťažnosti bolo podľa
sťažovateľky obmedzenie jej prístupu k súdu v označenom súdnom konaní.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „na základe dôvodov uvedených
v sťažnosti“ takto rozhodol:
„1) - Sťažnosti sa vyhovuje
- 2) Uznesením 7 C 325/2008-291408213549 Okresného súdu..., a Uznesením
3 Co 162/2009-36 Krajského súdu... bolo porušené ústavné právo spoločnosti K. s. r. o. na:
a) súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu verejnej správy upravené
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny...
b) konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu upravené v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, čl. 36
ods. 3 Listiny...
c) súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu verejnej správy, v príčinnej
súvislosti so zásahom do vlastníckych práv sťažovateľa upravené čl. 36 ods. 2) Listiny,
a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
d) súdne preskúmanie uloženia povinnosti mimo rámca zákona č. 71/1992 Zb...
č. 531/2003 Z. z. a nariadení č. 338/97 a č. 865/06 ES upravené č. 1, čl. 13 ods. 1, ods. 3,
ods.4 Ústavy SR, čl. 4 ods. 1), ods. 2), ods. 3), ods. 4) Listiny
- 3) Platnosť Uznesenia 7 C 325/2008-291408213549 Okresného súdu...,
a Uznesenia 3 Co 162/2009-36 Krajského súdu..., ktorými súd rozhodol o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok v konaní o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradnom
postupom Ústavný súd SR ruší a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.
- 4) Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že:
a) ústavné pravidlo upravené čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, neumožňuje súdu ukladať
povinnosti mimo zákona v tomto prípade zákonnej normy č. 71/1992Zb... 531/2003 Z. z.
platnej v dobe podania žalobného návrhu bez toho, aby nedošlo k porušeniu čl. 1 ods. 1
a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
b) povinnosti a práva, ktoré sú obsahom zákonnej normy nie je možné uplatňovať
do minulosti, pretože takýto postup by bol v rozpore s ústavnými pravidlami, ktoré
sú obsahom čl. 1, čl. 13 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Uplatňovanie
retroaktivity zákonnej normy č. 71/1992... 621/2005 Z. z. pred obdobie jej účinnosti
by tak malo za následok stratu atribútov právneho štátu, ktorými sú právna istota a ochrana
legálne nadobudnutých práv a povinností.“
4. Sťažovateľka mimo iných písomností pripojila k sťažnosti aj uznesenie krajského
súdu sp. zn. 3 Co 162/2009 z 30. júna 2009, ktorým krajský súd v jej právnej veci proti
obvodnému úradu životného prostredia o zaplatenie sumy 8 962,36 € na jej odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. V odôvodnení predmetného uznesenia krajský súd najskôr oboznámil
dovtedajší stav konania:
„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie...
Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok spolu s podaním
návrhu na začatie konania a tento nezaplatil ani po výzve súdu v určenej lehote.
Proti tomuto rozhodnutiu včas podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací
súd výzvu (na zaplatenie súdneho poplatku, pozn.) sp. zn. 7 C 325/2008 a uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušil.
Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkou porušenia práv priznaných
§ 4 ods. 1 písm. j) zák. č. 71/1992 Zb., neposúdil žalobný návrh na preskúmanie postupu
správneho orgánu, ktorého súčasťou je aj návrh na úhradu majetkovej ujmy, ktoré konania
sú od poplatku oslobodené...“. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil týmto právnym
záverom:
„Odvolací súd v danej veci konštatuje, že nárok, ktorý si v predmetnom konaní
uplatňuje navrhovateľ nie je nárokom podľa § 250v O. s. p. Navrhovateľ si uplatňuje
majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorý nárok sa prejednáva podľa prvej až štvrtej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu nie je možné na túto vec aplikovať
§ 4 ods. 1 písm. j) zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
5. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu
preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu
sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti (v sťažnosti) namietanému uzneseniu okresného
súdu č. k. 7 C 325/2008-29 z 12. februára 2009 podala riadny opravný prostriedok –
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie
o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľky predmetným
rozsudkom okresného súdu.
6. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že v danom prípade
sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných
práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie
proti namietanému uzneseniu krajského súdu, a to napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený
dôvod („obmedzenia prístupu k súdu“, pozri bod 2 – I. časti odôvodnenia) je dovolacím
dôvodom podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 70/93, podľa ktorého
„Okolnosť, že odvolací súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom (žalobcom) z podaného návrhu,
ktorý bol zo zákona osobne oslobodený od jeho platenia, treba považovať za dovolací
dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., lebo ňou odňal tomuto účastníkovi
konať pred súdom [§ 237 písm. f) O. s. p.] a bránil mu v realizácii procesného práva
domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené.“.
7. Podaniu dovolania z uvedeného dôvodu nebráni ani prekážka uvedená
v ustanovení § 250s ods. 1 poslednej vete OSP, pretože namietaný krajský súd vychádzal
z názoru, že sťažovateľka „si uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorý nárok sa
prejednáva podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku“, a z toho dôvodu aj
potvrdil prvostupňové uznesenie.
8. Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať
rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom
alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa
§ 237 písm. f) OSP. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,
ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany
svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ
ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv
a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých
sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.
9. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu
ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred
všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom
ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).
10. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti uzneseniu
odvolacieho súdu bolo možné zo sťažovateľkou tvrdeného dôvodu podať dovolanie [§ 237
písm. f) OSP], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky
má najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov bola preto táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením
ako neprípustná odmietnutá.
11. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd
nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2009