Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 777/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , a obchodnej spoločnosti ATRIEMA,

spol. s r. o., Námestie Ľudovíta Fullu 13/134, Žilina, zastúpených advokátom

JUDr. Markom Letkovským, Legionárska 1/C, Bratislava, ktorou namietajú porušenie

svojich základných práv podľa a 3 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 19. mája 2015 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. februára 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a obchodnej spoločnosti ATRIEMA,

spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2016

doručená sťažnosť , ,

a obchodnej spoločnosti ATRIEMA, spol. s r. o., Námestie Ľudovíta Fullu 13/134, Žilina

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv

podľa a 3 a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného

súdu“) a jeho uznesením z 19. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení

navrhovateľov účastníkmi napadnutého konania pred okresným súdom, ktorého predmetom

bolo rozhodovanie o ich návrhu na určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení

vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na uloženie navrhovaných povinností správcovi

domu v procesnom postavení odporcu.

Okresný súd 20. apríla 2015 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na začatie konania v sume 995 €. Následne okresný súd napadnutým uznesením

z 19. mája 2015 podľa

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) napadnuté konanie zastavil pre nezaplatenie

súdneho poplatku v určenej lehote. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali

sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením

z 29. februára 2016 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení

konania ako vecne správne potvrdil.

Sťažovatelia sťažnosť podanú ústavnému súdu odôvodňujú najmä takto:

„... Sťažovateľ 1 a 2 (sa, pozn.) návrhom na začatie konania doručeným Súdu prvého

stupňa dňa 23. 12. 2014 domáhali, aby Súd prvého stupňa vydal nasledovný rozsudok:

I. Súd určuje, že uznesenia č. 1 - 3 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, nebytových

priestorov, garáží a garážových státí... zo dňa 25. 11. 2014, sú neplatné.

II. Odporca je povinný predložiť Sťažovateľom 1 a 2 (v danom procesnom postavení

navrhovateľom v I. a v II. rade) prílohy pripravené k zápisnici zo dňa 25. 11. 2014...

III. Odporca je povinný doručovať Sťažovateľom 1 a 2... pozvánky na schôdze

vlastníkov prostredníctvom poštového podniku na ich adresu uvedenú v liste vlastníctva.

IV. Odporca je povinný vymeniť nástenky za uzamykateľné verejné tabule.

V. Odporca je povinný zverejňovať pozvánky, zápisnice zo schôdzí vlastníkov spolu

so všetkými prílohami a priebežne zverejňovať postup pri obstarávaní tovarov a služieb,

v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie

a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových

ponúk, všetko vyvesením na verejnej tabuli s tým, že na každej listine je odporca povinný

uviesť dátum vyvesenia listiny s podpisom zverejňujúcej osoby, a v prípade žiadosti

vlastníka aj elektronickou poštou alebo iným spôsobom.

VI. Odporca je povinný v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku predložiť

Sťažovateľovi 1... opravené vyúčtovanie za rok 2011 s rozpisom vyplatených tovarov,

služieb a nákladov podľa jednotlivých položiek z fondu údržby a opráv; vo vyúčtovaní

je odporca povinný zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome a vyplatiť zistený rozdiel

Sťažovateľovi 1... spolu so zákonným úrokom z omeškania od 01. 06. 2012 do zaplatenia.

VII. Odporca je povinný v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku predložiť

Sťažovateľom 1 a 2... opravené vyúčtovanie za rok 2012... a vyplatiť zistený rozdiel

Sťažovateľom 1 a 2...

VIII. Odporca je povinný v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku predložiť

Sťažovateľom 1 a 2... opravené vyúčtovanie za rok 2013... a vyplatiť zistený rozdiel

Sťažovateľom 1 a 2...

IX. Odporca je povinný v lehote do 31.05.2015 predložiť Sťažovateľom 1 a 2...

riadne vyúčtovanie za rok 2014...

X. Odporca je povinný v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku oznámiť všetkým

vlastníkom garáží percentuálny podiel, aký bude započítavať vlastníkom garáží

na spoločných častiach a zariadeniach v dome, ktoré vlastníci garáží nevyužívajú, prípadne

využívajú len čiastočne, na spoločné náklady bytového domu.

XI. Odporca je povinný zaplatiť Sťažovateľovi 1... trovy konania tak...

XII. Odporca je povinný zaplatiť Sťažovateľovi 2... trovy konania...

Po predmetnom uplatnení práv Sťažovateľov 1 a 2 na Súde prvého stupňa bolo

dňa 28. 04. 2015 doručená do kancelárie právneho zástupcu Sťažovateľov 1 a 2 výzva Súdu

prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 995,00 EUR. Právny zástupca

Sťažovateľov 1 a 2 v liste zo dňa 18. 05. 2015 (osobne podaný na Súd prvého stupňa dňa

20. 05. 2016) namietal výšku určeného súdneho poplatku, pretože v zmysle § 1 zákona

o súdnych poplatkoch sa poplatok platí konanie. Je nepochybné, že v danom prípade išlo

o jedno konanie (celé konanie bolo vedené pod jedinou spisovou značkou ),

a teda podľa položky 1 písm. b) má byť uhradený za celé konanie súdny poplatok vo výške

99,50 EUR a nie 995,00 EUR ako bolo uvedené vo výzve. Právny zástupca argumentoval

aj tým, že ide o jediný nárok Sťažovateľov 1 a 2, ktorý je z dôvodu prehľadnosti rozdelený

do viacerých samostatných výrokov. Sťažovateľmi 1 a 2 uplatnený nárok nie je však

striktnou formuláciou petitu, ide len o označenie toho, čoho sa Sťažovatelia 1 a 2 domáhajú

a Súd prvého stupňa mohol petit upraviť do znenia, ktoré bude v súlade s vykonaným

dokazovaním a plne rešpektovať to, čoho sa Sťažovatelia 1 a 2 domáhajú. Právny zástupca

zároveň požiadal Súd prvého stupňa o zaslanie novej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 99,50 EUR.

Na túto námietku právneho zástupcu Sťažovateľov 1 a 2 už Súd prvého stupňa

nereagoval resp. žiadnu reakciu neoznámil právnemu zástupcovi Sťažovateľov 1 a 2.

Dňa 28. 05. 2015 (pričom Súdu prvého stupňa bola námietka právneho zástupcu doručená

už 20. 05. 2015) bolo právnemu zástupcovi doručené uznesenie, ktorým Súd prvého stupňa

zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom sa vôbec nevyjadril k námietke,

ktorou právny zástupca namietal nesprávnu výšku súdneho poplatku a ktorá mu bola

doručená skôr. Proti uzneseniu o zastavení podal právny zástupca Sťažovateľov 1 a 2

odvolanie, v ktorom opätovne namietal výšku určeného súdneho poplatku a zároveň

oznámil, že Sťažovatelia zaplatili súdny poplatok vo výške 99,50 EUR, teda vo výške, ktorá

je podľa ich názoru správna a žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a aby

Súd prvého stupňa v konaní pokračoval. Odvolací súd uznesením č. k.:

zo dňa 29. 02. 2016 rozhodnutie Súdu prvého stupňa potvrdil, a to s odôvodnením, že súdny

poplatok bol vyčíslený správne. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že Sťažovatelia až v podaní zo dňa 18. 05. 2015, ktoré však bolo doručené súdu

dňa 20. 05. 2015 po vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. 05. 2015 sa začali

domáhať opravy výšky vyrubeného súdneho poplatku. Odvolací súd však nebral na zreteľ

to, že Sťažovatelia sa začali domáhať opravy skôr ako im Súd prvého stupňa odoslal

napadnuté uznesenie. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľom doručené až 28. 05. 2015,

pričom je otázne, prečo bolo Sťažovateľom doručené rozhodnutie o zastavení konania až

tak neskoro po tom ako Sťažovatelia doručili na Súd prvého stupňa svoju námietku

zo dňa 18. 05. 2015. Súd prvého stupňa v čase podania rozhodnutia na poštu už niekoľko

dní disponoval s námietkou Sťažovateľov (jedná sa o obdobie 6 dní medzi doručením

námietky Sťažovateľov 1 a 2 a odoslaním napadnutého uznesenia právnemu zástupcovi

Sťažovateľov 1 a 2), pričom sa k nej nevyjadril ani iným spôsobom nereagoval.“

Sťažovatelia porušenie svojich v sťažnosti označených práv ďalej odôvodňujú takto:

„... Sťažovatelia vo svojom odvolaní proti Uzneseniu súdu prvého stupňa uviedli,

že v konaní došlo k situácii, kedy bola Sťažovateľom odňatá možnosť konať pred súdom

z dôvodu, že Sťažovatelia 1 a 2 poskytli Súdu prvého stupňa vyjadrenie a žiadali nápravu

podľa ich názoru nesprávne vyčísleného súdneho poplatku, namiesto čoho došlo

k zastaveniu konania, a to napriek evidentnej pochybnosti o správnosti určenia výšky

súdneho poplatku zo strany Súdu prvého stupňa.

Ústavnoprávnym dôsledkom postupu Súdu prvého stupňa, ktorý znemožnil realizáciu

práv Sťažovateľov 1 a 2 v konaní tým, že zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku a tým, že napriek námietke Sťažovateľov 1 a 2 doručenej skôr, ako Súd prvého

stupňa odoslal rozhodnutie o zastavení konania právnemu zástupcovi Sťažovateľov 1 a 2,

je zmarenie práva na spravodlivý proces, a teda zásah do ich základného práva na súdnu

ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Tým, že Súd prvého stupňa na námietku právneho zástupcu Sťažovateľov nereagoval

resp. žiadnu reakciu neoznámil právnemu zástupcovi Sťažovateľov, porušil právo na súdnu

ochranu Sťažovateľov v zmysle , pretože

bez vypočutia Sťažovateľov napriek námietke proti súdnemu poplatku Súd prvého stupňa

konanie zastavil.

S názorom Súdu prvého stupňa, podľa Sťažovateľov nesprávnym, sa v otázke

zastavenia konania stotožnil aj Odvolací súd a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil

čím bolo Sťažovateľom 1 a 2 definitívne porušené právo na spravodlivý proces.

... Aj v prípade, ak Súd prvého stupňa mal za to, že je nutné zastaviť konanie

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, mal zastaviť konanie iba v časti, v ktorej súdny

poplatok nebol podľa jeho názoru zaplatený a v časti, v ktorej zaplatený bol, mal Súd

prvého stupňa konať.“

Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti potom sťažovatelia navrhujú, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava V konaní č. k.

zo dňa 19. 05. 2015 a konaním Okresného súdu Bratislava V, ktoré mu predchádzalo, bolo

porušené právo Sťažovateľov 1 a 2 na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a ods. 3 .

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava V konaní č. k. zo dňa

19. 05. 2015 a konaním Okresného súdu Bratislava V, ktoré mu predchádzalo, bolo

porušené právo Sťažovateľov 1 a 2 na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava V konaní č. k. zo dňa

19. 05. 2015 a konaním Okresného súdu Bratislava V, ktoré mu predchádzalo, bolo

porušené právo Sťažovateľov 1 a 2 na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v ich prítomnosti podľa .

4. Uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. zo dňa

29. 02. 2016 a konaním Krajského súdu v Bratislave, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené

právo Sťažovateľov 1 a 2 na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3

.

5. Uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. zo dňa

29. 02. 2016 a konaním Krajského súdu v Bratislave, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené

právo Sťažovateľov 1 a 2 na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. zo dňa

29. 02. 2016 a konaním Krajského súdu v Bratislave, ktoré mu predchádzalo, bolo porušené

právo Sťažovateľov 1 a 2 na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v ich prítomnosti podľa .

7. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V konaní č. k. zo dňa

19. 05. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

8. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. zo dňa

29. 02. 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

9. Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť Sťažovateľovi 1 trovy konania...

10. Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť Sťažovateľovi 2 trovy konania...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov v prvom rade konštatuje,

že sťažnosť neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , keďže k nej nie sú pripojené kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu, ako ani originály splnomocnení na právne zastupovanie sťažovateľov

advokátom v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľmi v sťažnosti uvedené skutočnosti,

že „originály (splnomocnení, pozn.) sú založené v súdnom spise č. k.

vedenom na Okresnom súde Bratislava V“ a že „všetky v texte uvedené prílohy sú založené

v súdnom spise č. k. vedenom na Okresnom súde Bratislava V“ podľa názoru

ústavného súdu nepostačujú na naplnenie procesných podmienok konania vyplývajúcich

z a , v ktorých zákon obligatórnym

spôsobom ustanovuje náležitosti sťažnosti podanej podľa .

Pri rigoróznom prístupe ústavného súdu už označené nedostatky by boli dôvodom

na odmietnutie sťažnosti podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí. Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti,

však ústavný súd napriek uvedeným nedostatkom preskúmal sťažnosť aj z hľadiska toho,

či existujú aj iné dôvody vyplývajúce z , ktoré bránia

jej prijatiu na ďalšie konanie.

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

Sťažovatelia v posudzovanej veci namietajú porušenie svojich v sťažnosti

označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru, okrem iného

aj postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, ktorým

prvostupňový súd zastavil konanie o návrhu sťažovateľov pre nezaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania.

Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania z 19. mája 2015 podali

odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým uznesením z 29. februára 2016 rozhodol tak,

že rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov tak v danom prípade vylučuje právomoc ústavného

súdu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako aj postupu, ktorý jeho

vydaniu predchádzal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a 3 , základného práva na verejné prerokovanie veci

a v prítomnosti dotknutej osoby vrátane práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru aj napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Namietané porušenie označených práv sťažovatelia v tejto časti odôvodňujú

(v podstate) tým, že krajský súd svojím napadnutým uznesením nenapravil pochybenie

okresného súdu, ktorý sťažovateľom vyrubil súdny poplatok za návrh na začatie konania

(podľa nich) v nesprávnej výške a pre nezaplatenie tohto poplatku konanie následne

zastavil, pričom námietkami sťažovateľov voči výške poplatku sa vôbec nezaoberal.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa v znení

neskorších predpisov [účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“)] dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľov ústavný súd poukazuje

na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje (napr. právo

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,

ale aj samotným rozhodnutím. Ak krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh pochybil tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil, hoci na vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia neboli splnené zákonné

podmienky, treba to považovať za dovolací dôvod podľa ,

lebo ním odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného

práva domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené alebo ohrozené. K obdobným

záverom dospel ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát (pozri

napr. , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na argumentáciu samotných

sťažovateľov, ktorí vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „... v konaní došlo

k situácii, kedy bola Sťažovateľom odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu,

že Sťažovatelia 1 a 2 poskytli Súdu prvého stupňa vyjadrenie a žiadali nápravu

podľa ich názoru nesprávne vyčísleného súdneho poplatku, namiesto čoho došlo

k zastaveniu konania, a to napriek evidentnej pochybnosti o správnosti určenia výšky

súdneho poplatku zo strany Súdu prvého stupňa.“.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho

vymedzená právomoc mu neumožňuje, aby nahrádzal rozhodovaciu činnosť (právomoc)

všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade

na základe uplatnenia postupu podľa . Ústavný súd môže uplatniť

svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú

možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú,

aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd. Naopak, z jednoznačne vyplýva,

že sťažovateľ predtým ako požiada o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky

(iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými, dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi (, ).

Z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu dovolanie nepodali. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

konštatuje, že sťažovatelia nevyčerpali mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), ktorý

im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytoval a na ktorého použitie boli

oprávnení v zmysle , čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti ako neprípustnej. Sťažovatelia pritom ani netvrdia, a tým menej

preukazujú, že dovolanie nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd

preto nemohol vo veci sťažovateľov uplatniť ani prípadný postup podľa už citovaného § 53

ods. 2 .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016