Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 556/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2013

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. J. H., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P.,

pre namietané porušenie a , ako aj

čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Košice II pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo MUDr. J. H. na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako

aj na to, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa čl. 46 ods. 1

a , ako aj a Listiny

základných práv a slobôd.

2. Rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -269 z 24. apríla 2012

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. MUDr. J. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. T., P., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti MUDr. J. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-16 z 22. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

MUDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní vedenom Okresným súdom

Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním zo 4. januára

2013 a tiež okresný súd vo vyjadrení z 11. decembra 2012 vyslovili súhlas, aby sa upustilo

od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti a z doplňujúceho podania z 11. septembra 2012 doručeného ústavnému

súdu osobne do podateľne 12. septembra 2012 vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.

-269 z 24. apríla 2012 v súdnom spore vedenom žalobcami T. I. a B. I. (ďalej

len „žalobcovia“) proti spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „žalovaná 1“), a sťažovateľke ako

žalovanej 2 bola určená neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorená 21. januára

1999 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanou 1 ako kupujúcou. Súčasne bolo

určené, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností bližšie

označených vo výroku rozsudku. V čase rozhodovania okresného súdu bola sťažovateľka

zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka sporných nehnuteľností, keďže ich nadobudla

kúpou od manželov F. v roku 2002, a to potom, ako ich títo nadobudli od žalovanej 1.

Okresný súd konal v neprítomnosti sťažovateľky, ktorej ustanovil opatrovníka.

Postupom a rozsudkom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľky. V roku 2008 odišla spolu s rodinou pracovať do Švédska. Predtým

splnomocnila otca na všetky právne úkony a oznámila aj adresu na príslušnom miestnom

úrade z dôvodu odhlásenia sa z povinnosti platiť poplatky za odpad. V žalobe bola

nesprávne označená rodným menom, teda ako MUDr. H., K. Na takto označenú adresu jej

okresný súd doručoval žalobu a ostatné písomnosti, ktoré boli vrátené s poznámkou

„adresát neznámy“. Bol jej ustanovený opatrovník v osobe zamestnanca súdu, hoci na tento

postup neboli splnené podmienky. K ustanoveniu opatrovníka došlo potom, ako jej okresný

súd nemohol doručiť žalobu. Okresný súd preto požiadal v rámci zisťovania pobytu

sťažovateľky o súčinnosť Policajný zbor, ktorý neprofesionálne a nekompetentne hľadal

MUDr. J. H. na adrese S. 5, K., aj keď v centrálnom registri mala uvedenú novú adresu

na O. 15, K.

Keď ju policajti nenašli ani tam, bezdôvodne nehľadali ďalšie osoby (rodičov

sťažovateľky), od ktorých sa mohli o nej dozvedieť všetky údaje. Vzhľadom na ustanovenie

za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu

v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke.

Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka

zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec, a to s výnimkou vecí, v ktorých hodnota

pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 €. Postupom, akým

bol ustanovený opatrovník, došlo k odňatiu práva sťažovateľky konať pred súdom. Okresný

súd sa uspokojil so správou obvodného oddelenia Policajného zboru o neznámom pobyte

sťažovateľky, pričom ďalej nezisťoval pravdivosť tohto tvrdenia. Len z tejto informácie

predčasne vyvodil záver o tom, že pobyt sťažovateľky je neznámy. Pritom pri dôslednejšom

preverovaní by sa bolo zistilo, že rodičia sťažovateľky bývajú a žijú v K. Namiesto toho

okresný súd ustanovil opatrovníka zo zamestnancov okresného súdu, ktorý pôsobil zjavne

ako nástroj na doručovanie písomností s cieľom urýchliť súdne konanie. Vyplýva to zo

skutočnosti, že doručený rozsudok, ktorý bol v neprospech sťažovateľky, nenapadol

opravným prostriedkom, a tak umožnil, aby rozsudok nadobudol právoplatnosť. Týmto

výslovne formálnym postupom nemohol byť dosiahnutý zákonom sledovaný cieľ

(zabezpečenie potrebnej ochrany práv sťažovateľky).

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a listiny v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 24. apríla 2012 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie

konanie. Domáha sa tiež primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 203 €

a náhrady trov konania vo výške 269,60 €.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. z 11. decembra 2012

doručeného ústavnému súdu 17. decembra 2012 vyplýva, že sťažnosť považuje za

nedôvodnú.

Potom, ako bola zásielka určená sťažovateľke vrátená 7. januára 2010 s poznámkou,

že adresát je neznámy, zisťovala sa jej adresa prostredníctvom Registra obyvateľov

Slovenskej republiky (ďalej len „register“) a mestskej evidencie obyvateľstva v K. Zo správ

Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. a registra vyplynulo súčasné priezvisko

sťažovateľky a jej aktuálna adresa v K. na O. 15. Napriek tomu bola zásielka vrátená aj

z tejto novozistenej adresy s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Neúspešný bol aj

pokus doručiť zásielku sťažovateľke prostredníctvom polície, ktorá zistila, že sťažovateľku

na O. 15 nepoznajú, jej iný pobyt nezistila. Až po tejto informácii bola uznesením

z 24. januára 2011 sťažovateľke ustanovená opatrovníčka. Aj napriek ustanoveniu

opatrovníčky bolo požiadané S. O. o ďalšie informácie. Vyplynulo z nich, že byt je

v osobnom vlastníctve sťažovateľky, je neobývaný a platby prichádzajú z účtu s podpisom

sťažovateľky. Na ďalší dopyt S. p. oznámila, že sťažovateľka nie je u nej evidovaná. Až po

uvedených zisteniach bol určený termín pojednávania, na ktoré bola predvolaná

opatrovníčka. Vzhľadom na všetky skutočnosti je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie

o nesplnení zákonných predpokladov na ustanovenie opatrovníka. Je preukázané, že

opatrovník bol ustanovený po riadnom prešetrovaní pobytu sťažovateľky. Potom, ako

sťažovateľka nahliadla do súdneho spisu, uznesením z 26. novembra 2012 bolo zrušené

skoršie uznesenie z 24. januára 2011 o ustanovení opatrovníka.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky zo 4. januára 2013 doručenej ústavnému

súdu 8. januára 2013, ako aj z jej doplnenia z 8. januára 2013 doručeného ústavnému súdu

10. januára 2013 vyplýva, že sťažovateľka trvá na námietke nedostatočného prešetrenia

skutočností pred ustanovením opatrovníka.

Ústavný súd doručil sťažnosť spolu s jej doplnením, ako aj uznesenie č. k.

-16 z 22. novembra 2012 aj žalobcom s tým, aby sa aj oni mohli vyjadriť

vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu môžu byť dotknutí vo svojich právach.

Žalobcovia však túto možnosť nevyužili.

II.

Z rozsudku okresného súdu č. k. -269 z 24. apríla 2012, ktorý sa stal

podľa doložky právoplatnosti právoplatným 9. júna 2012, vyplýva určenie, že zmluva

o prevode nehnuteľnosti uzatvorená 21. januára 1999 medzi žalobcami ako predávajúcimi

a žalovanou 1 ako kupujúcou je neplatná. Ďalej bolo určené, že žalobcovia sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Sťažovateľka bola v konaní ako

žalovaná 2 zastúpená opatrovníčkou I. R., zamestnankyňou okresného súdu, keďže sa

okresnému súdu nepodarilo zistiť jej súčasný pobyt. Opatrovníčka navrhla, aby okresný súd

vychádzal pri svojom rozhodnutí z vykonaného dokazovania. Meritórny záver okresného

súdu o neplatnosti zmluvy vychádza zo zistenia, že žalobcovia zmluvu v skutočnosti

nepodpísali. Z tohto dôvodu žalovaná 1 vlastnícke právo nenadobudla a nemohla ho ani

ďalej platne previesť. Rozsudok bol doručený A. k. Č. 12. októbra 2012.

Z prípisu sťažovateľky z 2. októbra 2012 doručeného okresnému súdu 3. októbra

2012 vyplýva, že žiada o doručenie rozsudku sp. zn. z 24. apríla 2012

z dôvodu, že pri návšteve v K. sa dozvedela, že rozsudok bol vydaný, ale jej nebol

doručený. Rozsudok žiadala doručiť jednak na adresu L. 1, K., na meno J. H., ktorý má jej

splnomocnenie na preberanie pošty, ale tiež aj advokátovi JUDr. I. V., K.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa za opatrovníka súd ustanoví osobu

pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je

účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za

opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých

hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej

len „drobné spory“).

Podľa názoru sťažovateľky došlo k ustanoveniu opatrovníka bez toho, aby boli

využité všetky možnosti na zistenie jej pobytu. Okrem toho bol opatrovník ustanovený

v rozpore s ustanovením .

Okresný súd je presvedčený, že rozhodnutie ustanoviť opatrovníka bolo dôvodné,

keďže ani starostlivým a mnohorakým prešetrovaním sa nepodarilo zistiť miesto pobytu

sťažovateľky. K námietke porušenia ustanovenia § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho

poriadku okresný súd nezaujal stanovisko.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1

inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené

právo na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že logický postup pri

rozhodovaní o ustanovení opatrovníka podľa je, že sa

najprv preskúma danosť niektorej zo skutkových podstát uvedených v odsekoch 1, 2 a 3

a až potom možno prikročiť k výberu osoby, ktorá by sa mala stať opatrovníkom v zmysle

.

Otázka naplnenia skutkovej podstaty ,

podľa ktorej možno ustanoviť opatrovníka inter alia aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je

známy, je medzi účastníkmi konania sporná. Naproti tomu tvrdeniu sťažovateľky, podľa

ktorého ustanovená opatrovníčka v osobe zamestnankyne okresného súdu nezodpovedala

kritériám vyplývajúcim z , okresný súd síce

neprisvedčil, ale mu ani neoponoval.

Keďže je zrejmé, že vzhľadom na tretiu vetu ustanovenia § 29 ods. 6 Občianskeho

súdneho poriadku v danom prípade nebolo možné ustanoviť za opatrovníka zamestnanca

súdu, ktorý vec prerokúval, nejaví sa ako potrebné zaoberať sa analýzou otázky, či vôbec

boli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka sťažovateľke. Keďže nešlo o „drobný

spor“, je celkom nepochybné, že opatrovník musel byť ustanovený z takého okruhu osôb,

ktorý vyplýva z prvej a druhej vety citovaného ustanovenia, čo sa však nestalo, a to ani

napriek výslovnému zákazu podľa tretej vety.

Taký postup všeobecného súdu, ktorým tento vyberie osobu opatrovníka v rozpore

s ustanovením , treba považovať za arbitrárny.

Dochádza tým k závažnému zásahu do samej podstaty základného práva na súdnu ochranu,

na prerokovanie veci v prítomnosti dotknutého účastníka konania, ako aj na to, aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Možno preto konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako aj na to, aby sa mohla

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a , ako

aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k.

-269 z 24. apríla 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu. Bude

teda zrejme musieť vo veci znova konať, a to už priamo so sťažovateľkou, ktorej miesto

pobytu sa stalo medzičasom už známym.

Hoci sťažovateľka požadovala priznať náhradu trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 269,60 €, ústavný súd jej priznal sumu 269,58 €, a to za dva úkony právnych

služieb v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť) po 127,16 €, ako aj dva

režijné paušály po 7,63 € (bod 3 výroku nálezu).

Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľky na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 5 203 €, keďže vyslovením porušenia označených

práv, zrušením rozsudku okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola

sťažovateľke poskytnutá plnohodnotná satisfakcia, čo vylučuje peňažnú náhradu (bod 4

výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013