Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)II. ÚS 556/2012
PDF · 171.7 KB
No categories available
II. ÚS 556/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2013
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. J. H., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P.,
pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom Okresným
súdom Košice II pod sp. zn. 45 C 94/2009 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 94/2009 p o r u š i l
základné právo MUDr. J. H. na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako
aj na to, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd.
2. Rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 45 C 94/2009-269 z 24. apríla 2012
z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
3. MUDr. J. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €
(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. T., P., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti MUDr. J. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 556/2012-16 z 22. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
MUDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní vedenom Okresným súdom
Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 45 C 94/2009.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním zo 4. januára
2013 a tiež okresný súd vo vyjadrení z 11. decembra 2012 vyslovili súhlas, aby sa upustilo
od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení
nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti a z doplňujúceho podania z 11. septembra 2012 doručeného ústavnému
súdu osobne do podateľne 12. septembra 2012 vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.
45 C 94/2009-269 z 24. apríla 2012 v súdnom spore vedenom žalobcami T. I. a B. I. (ďalej
len „žalobcovia“) proti spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „žalovaná 1“), a sťažovateľke ako
žalovanej 2 bola určená neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorená 21. januára
1999 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanou 1 ako kupujúcou. Súčasne bolo
určené, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností bližšie
označených vo výroku rozsudku. V čase rozhodovania okresného súdu bola sťažovateľka
zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka sporných nehnuteľností, keďže ich nadobudla
kúpou od manželov F. v roku 2002, a to potom, ako ich títo nadobudli od žalovanej 1.
Okresný súd konal v neprítomnosti sťažovateľky, ktorej ustanovil opatrovníka.
Postupom a rozsudkom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv
sťažovateľky. V roku 2008 odišla spolu s rodinou pracovať do Švédska. Predtým
splnomocnila otca na všetky právne úkony a oznámila aj adresu na príslušnom miestnom
úrade z dôvodu odhlásenia sa z povinnosti platiť poplatky za odpad. V žalobe bola
nesprávne označená rodným menom, teda ako MUDr. H., K. Na takto označenú adresu jej
okresný súd doručoval žalobu a ostatné písomnosti, ktoré boli vrátené s poznámkou
„adresát neznámy“. Bol jej ustanovený opatrovník v osobe zamestnanca súdu, hoci na tento
postup neboli splnené podmienky. K ustanoveniu opatrovníka došlo potom, ako jej okresný
súd nemohol doručiť žalobu. Okresný súd preto požiadal v rámci zisťovania pobytu
sťažovateľky o súčinnosť Policajný zbor, ktorý neprofesionálne a nekompetentne hľadal
MUDr. J. H. na adrese S. 5, K., aj keď v centrálnom registri mala uvedenú novú adresu
na O. 15, K.
Keď ju policajti nenašli ani tam, bezdôvodne nehľadali ďalšie osoby (rodičov
sťažovateľky), od ktorých sa mohli o nej dozvedieť všetky údaje. Vzhľadom na ustanovenie
§ 29 Občianskeho súdneho poriadku za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu
v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke.
Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec, a to s výnimkou vecí, v ktorých hodnota
pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 €. Postupom, akým
bol ustanovený opatrovník, došlo k odňatiu práva sťažovateľky konať pred súdom. Okresný
súd sa uspokojil so správou obvodného oddelenia Policajného zboru o neznámom pobyte
sťažovateľky, pričom ďalej nezisťoval pravdivosť tohto tvrdenia. Len z tejto informácie
predčasne vyvodil záver o tom, že pobyt sťažovateľky je neznámy. Pritom pri dôslednejšom
preverovaní by sa bolo zistilo, že rodičia sťažovateľky bývajú a žijú v K. Namiesto toho
okresný súd ustanovil opatrovníka zo zamestnancov okresného súdu, ktorý pôsobil zjavne
ako nástroj na doručovanie písomností s cieľom urýchliť súdne konanie. Vyplýva to zo
skutočnosti, že doručený rozsudok, ktorý bol v neprospech sťažovateľky, nenapadol
opravným prostriedkom, a tak umožnil, aby rozsudok nadobudol právoplatnosť. Týmto
výslovne formálnym postupom nemohol byť dosiahnutý zákonom sledovaný cieľ
(zabezpečenie potrebnej ochrany práv sťažovateľky).
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a listiny v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
45 C 94/2009 s tým, aby bol rozsudok z 24. apríla 2012 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Domáha sa tiež primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 203 €
a náhrady trov konania vo výške 269,60 €.
Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprV/717/2012 z 11. decembra 2012
doručeného ústavnému súdu 17. decembra 2012 vyplýva, že sťažnosť považuje za
nedôvodnú.
Potom, ako bola zásielka určená sťažovateľke vrátená 7. januára 2010 s poznámkou,
že adresát je neznámy, zisťovala sa jej adresa prostredníctvom Registra obyvateľov
Slovenskej republiky (ďalej len „register“) a mestskej evidencie obyvateľstva v K. Zo správ
Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. a registra vyplynulo súčasné priezvisko
sťažovateľky a jej aktuálna adresa v K. na O. 15. Napriek tomu bola zásielka vrátená aj
z tejto novozistenej adresy s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Neúspešný bol aj
pokus doručiť zásielku sťažovateľke prostredníctvom polície, ktorá zistila, že sťažovateľku
na O. 15 nepoznajú, jej iný pobyt nezistila. Až po tejto informácii bola uznesením
z 24. januára 2011 sťažovateľke ustanovená opatrovníčka. Aj napriek ustanoveniu
opatrovníčky bolo požiadané S. O. o ďalšie informácie. Vyplynulo z nich, že byt je
v osobnom vlastníctve sťažovateľky, je neobývaný a platby prichádzajú z účtu s podpisom
sťažovateľky. Na ďalší dopyt S. p. oznámila, že sťažovateľka nie je u nej evidovaná. Až po
uvedených zisteniach bol určený termín pojednávania, na ktoré bola predvolaná
opatrovníčka. Vzhľadom na všetky skutočnosti je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie
o nesplnení zákonných predpokladov na ustanovenie opatrovníka. Je preukázané, že
opatrovník bol ustanovený po riadnom prešetrovaní pobytu sťažovateľky. Potom, ako
sťažovateľka nahliadla do súdneho spisu, uznesením z 26. novembra 2012 bolo zrušené
skoršie uznesenie z 24. januára 2011 o ustanovení opatrovníka.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky zo 4. januára 2013 doručenej ústavnému
súdu 8. januára 2013, ako aj z jej doplnenia z 8. januára 2013 doručeného ústavnému súdu
10. januára 2013 vyplýva, že sťažovateľka trvá na námietke nedostatočného prešetrenia
skutočností pred ustanovením opatrovníka.
Ústavný súd doručil sťažnosť spolu s jej doplnením, ako aj uznesenie č. k.
II. ÚS 556/2012-16 z 22. novembra 2012 aj žalobcom s tým, aby sa aj oni mohli vyjadriť
vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu môžu byť dotknutí vo svojich právach.
Žalobcovia však túto možnosť nevyužili.
II.
Z rozsudku okresného súdu č. k. 45 C 94/2009-269 z 24. apríla 2012, ktorý sa stal
podľa doložky právoplatnosti právoplatným 9. júna 2012, vyplýva určenie, že zmluva
o prevode nehnuteľnosti uzatvorená 21. januára 1999 medzi žalobcami ako predávajúcimi
a žalovanou 1 ako kupujúcou je neplatná. Ďalej bolo určené, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Sťažovateľka bola v konaní ako
žalovaná 2 zastúpená opatrovníčkou I. R., zamestnankyňou okresného súdu, keďže sa
okresnému súdu nepodarilo zistiť jej súčasný pobyt. Opatrovníčka navrhla, aby okresný súd
vychádzal pri svojom rozhodnutí z vykonaného dokazovania. Meritórny záver okresného
súdu o neplatnosti zmluvy vychádza zo zistenia, že žalobcovia zmluvu v skutočnosti
nepodpísali. Z tohto dôvodu žalovaná 1 vlastnícke právo nenadobudla a nemohla ho ani
ďalej platne previesť. Rozsudok bol doručený A. k. Č. 12. októbra 2012.
Z prípisu sťažovateľky z 2. októbra 2012 doručeného okresnému súdu 3. októbra
2012 vyplýva, že žiada o doručenie rozsudku sp. zn. 45 C 94/2009 z 24. apríla 2012
z dôvodu, že pri návšteve v K. sa dozvedela, že rozsudok bol vydaný, ale jej nebol
doručený. Rozsudok žiadala doručiť jednak na adresu L. 1, K., na meno J. H., ktorý má jej
splnomocnenie na preberanie pošty, ale tiež aj advokátovi JUDr. I. V., K.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku za opatrovníka súd ustanoví osobu
pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za
opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých
hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej
len „drobné spory“).
Podľa názoru sťažovateľky došlo k ustanoveniu opatrovníka bez toho, aby boli
využité všetky možnosti na zistenie jej pobytu. Okrem toho bol opatrovník ustanovený
v rozpore s ustanovením § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku.
Okresný súd je presvedčený, že rozhodnutie ustanoviť opatrovníka bolo dôvodné,
keďže ani starostlivým a mnohorakým prešetrovaním sa nepodarilo zistiť miesto pobytu
sťažovateľky. K námietke porušenia ustanovenia § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho
poriadku okresný súd nezaujal stanovisko.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1
ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).
Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že logický postup pri
rozhodovaní o ustanovení opatrovníka podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku je, že sa
najprv preskúma danosť niektorej zo skutkových podstát uvedených v odsekoch 1, 2 a 3
a až potom možno prikročiť k výberu osoby, ktorá by sa mala stať opatrovníkom v zmysle
§ 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku.
Otázka naplnenia skutkovej podstaty § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorej možno ustanoviť opatrovníka inter alia aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je
známy, je medzi účastníkmi konania sporná. Naproti tomu tvrdeniu sťažovateľky, podľa
ktorého ustanovená opatrovníčka v osobe zamestnankyne okresného súdu nezodpovedala
kritériám vyplývajúcim z § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, okresný súd síce
neprisvedčil, ale mu ani neoponoval.
Keďže je zrejmé, že vzhľadom na tretiu vetu ustanovenia § 29 ods. 6 Občianskeho
súdneho poriadku v danom prípade nebolo možné ustanoviť za opatrovníka zamestnanca
súdu, ktorý vec prerokúval, nejaví sa ako potrebné zaoberať sa analýzou otázky, či vôbec
boli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka sťažovateľke. Keďže nešlo o „drobný
spor“, je celkom nepochybné, že opatrovník musel byť ustanovený z takého okruhu osôb,
ktorý vyplýva z prvej a druhej vety citovaného ustanovenia, čo sa však nestalo, a to ani
napriek výslovnému zákazu podľa tretej vety.
Taký postup všeobecného súdu, ktorým tento vyberie osobu opatrovníka v rozpore
s ustanovením § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, treba považovať za arbitrárny.
Dochádza tým k závažnému zásahu do samej podstaty základného práva na súdnu ochranu,
na prerokovanie veci v prítomnosti dotknutého účastníka konania, ako aj na to, aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Možno preto konštatovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako aj na to, aby sa mohla
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku nálezu).
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo
sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k.
45 C 94/2009-269 z 24. apríla 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).
V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu. Bude
teda zrejme musieť vo veci znova konať, a to už priamo so sťažovateľkou, ktorej miesto
pobytu sa stalo medzičasom už známym.
Hoci sťažovateľka požadovala priznať náhradu trov právneho zastúpenia advokátom
vo výške 269,60 €, ústavný súd jej priznal sumu 269,58 €, a to za dva úkony právnych
služieb v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť) po 127,16 €, ako aj dva
režijné paušály po 7,63 € (bod 3 výroku nálezu).
Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľky na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 5 203 €, keďže vyslovením porušenia označených
práv, zrušením rozsudku okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola
sťažovateľke poskytnutá plnohodnotná satisfakcia, čo vylučuje peňažnú náhradu (bod 4
výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2013