Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-97-2021.pdf
PDF · 131.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/97/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne: Y.. R. Q., W. XX.XX.XXXX, F. U. V., I. XXX/XX, zastúpenej Masnyk Legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, IČO: 36 668 257, proti žalovaným: 1/ M. K., W. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, 2/ F. K., W. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, obaja zastúpení JUDr. Romanom Frnčom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Uralská 11, o zaplatenie 9.900 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2021, sp. zn. 1C/346/2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2021, č. k. 1C/346/2012-388 okrem výroku I., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
O d m i e t a odvolanie proti výroku I., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
Žalobkyňa m á proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 12.05.2021 č.k. 1C/346/2012-388 návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 9.900 € spolu s 6,5% úrokom z omeškania ročne od 18.01.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania (výrok III.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 9.900 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II rozsudkom zo dňa 24.04.2012 č.k. 45C/94/2009-269 súd rozhodol o tom, že kúpna zmluva, ktorou žalovaní previedli vlastníctvo bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX na I. ulici č. XX v V. (ďalej len predmetný byt) v roku 1999 na spoločnosť Pallas Aténa, s.r.o. je neplatná a určil, že žalovaní sú vlastníkmi predmetného bytu. Žalobkyňa bola v čase uvedeného súdneho rozhodnutia (r. 2012) vlastníkom predmetného bytu, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2002 od manželov S., ktorí ho zasa kúpili od uvedenej spoločnosti Pallas Aténa, s.r.o.. Keďže v tom čase žila vo Švédsku a súd nevedel zistiť jej pobyt, bol jej ustanovený opatrovník. Nálezom Ústavného súdu SR č. II. ÚS 556/2012-39 zo dňa 21.02.2013 bolo rozhodnuté, že postup súdu pri stanovení opatrovníka bol nezákonný a zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.04.2012 č.k. 45C/94/2009-269. O rozsudku Okresného súdu Košice II sa dozvedela, až keď bol právoplatný a nový vlastník sa prišiel nahlásiť správcovi bytového domu.
Následne sa dozvedela, že títo vlastníci kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.2012 znova previedli vlastníctvo predmetného bytu spoločnosti GOODMAN, s.r.o..
3. Žalobkyňa v čase, keď bola vlastníčkou predmetného bytu, vykonávala na nehnuteľnosti rekonštrukciu, čo je zhrnuté v ohodnotení predmetného bytu v predloženom znaleckom posudku. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu v roku 2002, v tomto roku vykonala rekonštrukčné práce za 255.000,-Sk. Následne v roku 2007 a 2008 vymenila okná za plastové, za ktoré zaplatila 70.000,-Sk a v rokoch 2010-2011 bolo v bytovom dome vykonané zateplenie jednej steny, na ktorom sa podieľali všetci vlastníci bytového domu a tieto všetky čiastky spoločne predstavujú sumu, ktorú, keď žalobkyňa znížila o zhodnotenie 29 %, ktorú amortizáciu určila znalkyňa v uvedenom posudku, žalobkyňa dospela k sume 9.900 €, ktorú požaduje od žalovaných. Žalobkyňa za obdobie od roku 2002 do roku 2012 investovala do bytu sumu vo výške 13.962 €, pričom opotrebenie technického stavu bolo znalcom určené na 29,07%, čo predstavuje sumu 3.178 €. Po odpočítaní tohto opotrebenia je výsledná suma vo výške 9.903 €, čo žalobkyňa zaokrúhlila a uplatňuje sumu 9.900 €.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 451, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu odôvodnená. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok riadne zdokladovala a predložila do spisu listinné dôkazy, a to faktúru č. XX/XXXX, vystavenú dňa 02.12.2002 na sumu 255.000,-Sk za vykonanie rekonštrukčných prác v byte v Košiciach na I. XX, príjmový pokladničný doklad z 13.12.2002 o úhrade tejto sumy a fotodokumentáciu rekonštrukčných prác. Do spisu doložila aj znalecký posudok týkajúci sa výšky zhodnotenia bytu i výdavkov za správu bytového domu, z ktorých sa realizovalo zateplenie bytového domu, ošetrenie strechy, výmena výťahu a spevňovanie a ošetrenie bezpečnosti balkónov, realizovaných v roku 2011, pričom opotrebenie technického stavu si neuplatnila v plnej výške, ale len v pomere 29,07%. Súd poukázal na to, že žalovaní žiadnym spôsobom vecne nespochybnili nárok žalobkyne, ktorý tvorí predmet sporu a nepredložili ani žiadne dôkazy, ktorými by preukázali opak. Uviedli síce, že podstatnú časť prestavby, za ktorú si žalobkyňa nárokuje zaplatenie bezdôvodného obohatenia, vykonávala p. R. S., od ktorej predmetný byt žalobkyňa nadobudla. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu však nepredložili žiaden dôkaz a naopak, z pripojeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 17C/143/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2019 z bodov 22. a 23. odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že predchádzajúci vlastníci manželia S., od ktorých žalobkyňa byt nadobudla, nevykonali v byte žiadne rekonštrukčné práce. Preto obrana žalovaných vôbec neobstojí. Žalobkyňa predložila do spisu aj znalecký posudok, týkajúci sa výšky zhodnotenia bytu žalovaných, ktorí byt následne predali spoločnosti GOODMAN, s.r.o..
6. K námietke aktívnej legitimácie žalobkyne a k vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že vecná aktívna legitimácia žalobkyne v tomto spore je daná. Je nesporné, že v čase, kedy žalobkyňa byt vlastnila, a teda v období rokov 2002-2012, bola riadne na liste vlastníctva vedená ako vlastníčka tohto bytu a byt zrekonštruovala. Podľa tvrdenia žalovaných nedostatok vecnej aktívnej legitimácie mal spočívať v tom, že spoločnosť GOODMAN, s.r.o. chcela vyplatiť ešte v roku 2012 žalobkyni reálne zhodnotenie predmetného bytu, avšak na otázku samosudkyne, či majú vedomosť o takejto výplate v prospech žalobkyne, sa žalovaný 2/ nevedel vyjadriť. Uviedol, že to bola len ponuka zo strany tejto spoločnosti. Žalovaní teda žiadnym spôsobom nezdokladovali, že na spoločnosť GOODMAN, s.r.o. pohľadávka žalobkyne aj reálne prešla, a preto v tomto konaní sú žalovaní vecne pasíve legitimovaní.
7. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žalovaní namietali, že rekonštrukčné práce žalobkyne boli vykonané v roku 2002 v sume 225.000,-Sk, výmena plastových okien v sume 2.323 € v roku 2007 a 2008, takisto nárok na zaplatenie výdavkov za správu bytu a bytového domu správcovi za roky 2002 až 2012 vo výške 3.178 € je nárokom za obdobie do roku 2002 až októbra 2009 a je premlčaný. Po citácii ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1, 2 OZ súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Súd poukázal na okolnosť, že v čase investícií a vykonaných platieb žalobkyňou vo vzťahu k bytu, žalobkyňa byt užívala a mala ho legálne vo vlastníctve a až v septembri 2012 (správne júni 2012 - poznámka odvolacieho súdu) došlo k právoplatnému rozhodnutiu, na základe ktorého sa žalovaní stali vlastníkmi tohto bytu a o tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela v októbri 2012. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňou, žalobkyňa nemala, ani nemohla mať vedomosť o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/121/2009, z ktorého vyplýva, že pre začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúce je zistenie skutkového stavu. V konaní bolo ustálené, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že žalobkyňa nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, najneskôr právoplatnosťou rozsudku súdu, ktorým bola kúpna zmluva, týkajúca sa žalobkyňou užívaných nehnuteľností, vyhlásená za neplatnú. Žaloba bola na súd podaná 29.10.2012. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 45C/94/2009 zo dňa 24.04.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2012. Žalobkyňa po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia odovzdala zrekonštruovaný byt žalovaným, ktorí následne 04.10.2012 kúpnou zmluvou podľa č.l. 35 spisu previedli vlastníctvo tohto bytu na spoločnosť GOODMAN, s.r.o., pričom vklad mal byť povolený v mesiaci január 2013. Z toho vyplýva, že žalobkyňa po 09.06.2012 si po prvýkrát mohla uplatniť svoj nárok voči žalovaným. Žalobkyňa tak reálne aj urobila, a to dňa 29.10.2012, preto z pohľadu súdu tento nárok nemôže byť premlčaný. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa, a nie manželia S., od ktorých manželov nadobudla žalobkyňa byt, aj byt zrekonštruovala. Je teda aktívne legitimovanou na podanie žaloby a svoj nárok aj preukázala.
8. Na pojednávaní dňa 12.05.2021 žalovaný 2/ žiadal konanie prerušiť, a to do rozhodnutia dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, vedeného pod sp.zn. 5Co/201/2019, ktorým sa žalobkyňa dovoláva vlastníckeho práva k bytu, vo vzťahu od ktorého sa odvíja peňažný nárok žalobkyne. Súd citujúc ust. § 162 a § 164 CSP dospel k záveru, že nie je dôvodné prerušenie konania ani podľa ust. § 162 CSP, ani podľa § 164 CSP. Súd konštatoval, že vo veci 17C/143/2014 bolo právoplatne rozhodnuté a len samotná skutočnosť, že vo veci je podané dovolanie, nie je dôvodom na prerušenie konania. Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.
9. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedka, konateľa spoločnosti GOODMAN, s.r.o. A. V., ktorý mal bližšie vysvetliť skutočnosti, ktoré boli doložené výpoveďami v súdnom spore Okresného súdu Košice II sp.zn. 17C/143/2014 a ktorý osobne po odkúpení ich bytu komunikoval s vtedajším advokátom na strane žalobkyne. Súd poukázal na to, že táto výpoveď svedka sa mu javí ako bezpredmetná z dôvodu, že žiadne okolnosti tvoriace predmet tohto sporu, ktoré by mali byť navrhovaným svedkom ozrejmené, žalovaný neuvádzal. Jeho podanie k návrhu na výpoveď svedka bolo veľmi všeobecné a je zrejmé, že prípadná výpoveď svedka by neovplyvnila objasňovanie, či dokazovanie v tomto spore. Napokon, keďže sa jedná o reštančnú vec, mal žalovaný dostatok času navrhnúť takýto dôkaz poukazujúc na to, že doposiaľ bola žalovaná strana pasívna.
10. Zároveň súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 18.01.2013 do zaplatenia, pričom zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne, keďže prehlásili, že ich manželstvo stále trvá.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.
12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania, prípadne, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Žalovaní uviedli, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak konanie neprerušil. Je zrejmé, že v prípade, ak sa žalobkyňa opätovne stane vlastníčkou predmetného bytu, tak žalovaní sa ocitnú v paradoxnej situácii, kedy žalobkyňa bude vlastníčkou bytu, pričom bude aj disponovať prostriedkami, ktoré jej budú povinní uhradiť, pričom povinní takouto vysokou sumou ani nedisponujú. Žalovaní tak budú musieť uvedené žiadať od žalobkyne, pričom je možné, že vzhľadom na plynúce premlčacie lehoty ju budú musieť preventívne zažalovať v prípade, ak by dovolacie konanie trvalo dlhšie. Zároveň namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal výsluch svedka, a to konateľa spoločnosti GOODMAN, s.r.o. A. V. na vysvetlenie skutočností, ktoré boli doložené výpoveďami v súdnom spore. Predložili prehlásenie spoločnosti GOODMAN, s.r.o. zo dňa 07.05.2021, týkajúceho sa dovolania. Práve tento svedok by sa vedel vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre tento spor, a to aj k výške zhodnotenia nehnuteľností.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov. Z odôvodnenia odvolania je zrejmé, že žalovaní uvádzajú argumenty takmer výlučne vo vzťahu k výroku I. a to, že súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaní podali návrh na prerušenie konania opätovne z tých istých dôvodov. Už podaním zo dňa 23.01.2015 žalovaní podali návrh na prerušenie konania, o ktorom rozhodol súd uznesením zo dňa 30.03.2015 tak, že súd návrh žalovaných zamietol z dôvodu, že mal za to, že sa v predmetnom konaní nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci. Žalovaní sa opakovane domáhali prerušenia konania, pričom súd návrh žalovaných preskúmal a zamietol, nakoľko žalovaní nepreukázali adekvátny a relevantný dôvod na prerušenie konania. Súd opakovane kontaktoval Okresný súd Košice II a dokonca nahliadol aj do konkrétneho súdneho spisu a zisťoval, či existujú dôvody na prerušenie konania. Takéto dôvody nezistil. O dovolaní, ktoré podala žalobkyňa v konaní o určenie vlastníckeho práva k bytu doposiaľ nebolo rozhodnuté a vzhľadom na to, že dovolanie nemá odkladný účinok platí, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.2019 sp.zn. 5Co/201/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 04.12.2017 sp.zn. 17C/143/2014 je právoplatný a vykonateľný. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa bola povinná vyplatiť nie malé súdne trovy v konaní o určenie vlastníckeho práva spoločnosti GOODMAN, s.r.o.. Nateraz teda platí stav, že vlastníkom bytu, o ktorého určenie vlastníckeho práva v danom konaní išlo, sa v januári 2013 stala spoločnosť GOODMAN, s.r.o., ktorá kúpila predmetný byt od žalovaných manželov K.. Práve žalovaní predali predmetný byt, ktorý bol zhodnotený, pričom toto zhodnotenie vykonala žalobkyňa. Ak sa žalovaní dohodli s konateľom p. V. na tom, že nejaké záväzky za nich tento prevezme, čo nijako nepreukázali, toto nie je smerodajné z hľadiska rozhodnutia súdu o tom, či k obohateniu došlo, alebo nie. Jedine žalovaní sa obohatili a museli si byť vedomí toho v čase, keď byt predávali. Mali si byť vedomí aj toho, že bez ohľadu na to, ako dopadne dovolanie v konaní sp.zn. 17C/143/2014, jedno bezdôvodné obohatenie budú musieť tak, či tak, vydať späť. Buď sa totiž obohatili na úkor žalobkyne tým, že predali byt už zhodnotený žalobkyňou, alebo ak bude žalobkyňa v dovolacom konaní úspešná, tak sa žalovaní bezdôvodne obohatili na úkor spoločnosti GOODMAN, s.r.o., nakoľko predali byt, ktorý im nepatril. Vzhľadom k vyššie uvedenému má za to, že súd nemohol o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť inak, ako ho opätovne zamietnuť. Navyše, prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie v danej veci, je upravená fakultatívne, je teda na rozhodnutí súdu, či konanie preruší, alebo nie. K námietke, že súd nevykonal výsluch svedka označeného žalovanými žalobkyňa uviedla, že žalovaní od roku 2012 v tomto konaní ani raz nenavrhli predvolať žiadneho svedka. Žalovaná 1/ sa opakovane vlastne nikdy žiadneho konania, resp. pojednávania nezúčastnila, ani v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II a ani na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Žalovaní si navyše nezabezpečili ani po upozornení sudkyne právne zastúpenie. Konateľ spoločnosti GOODMAN, s.r.o. p. V. nemohol komunikovať s právnym zástupcom žalobkyne o odkúpení bytu, nakoľko žalobkyňa byt nikdy nepredávala. P. V. by mohol komunikovať s kýmkoľvek o danom byte až potom, čo by sa stal vlastníkom, k čomu došlo v januári 2013, pričom žaloba v tomto konaní bola podaná ešte v roku 2012. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že návrh na vypočutie svedka nespĺňal náležitosti, ktoré by mal mať, a teda, neboli v ňom vymedzené skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom tohto navrhovaného svedka preukázané. Na základe uvedeného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval žalobkyňu a žalovaných v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 130 ods. 3 a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
16. Žalobkyňa vo vyjadrení k možnému použitiu vyššie uvedených zákonných ustanovení uviedla, že iné právne posúdenie nenamietali ani žalovaní v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Má za to, že vec bola zo strany súdu prvej inštancie správne právne posúdená, a preto sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v písomnom podaní - vyjadrení k odvolaniu žalovaných. Zastáva názor, že rozhodujúcim ustanovením pre rozhodnutie je ust. § 451 OZ, poznamenala, že ani aplikácia ust. § 130 ods. 3 OZ nárok žalobkyne nevylučuje.
17. Žalovaní na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že od začiatku tvrdili, že nárok žalobkyne je premlčaný, nakoľko žalobkyňa už od 2008 nevykonávala držbu predmetného bytu, keďže mala najneskôr v tomto roku vycestovať do Švédska. Žalovaní podali žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy už 19.05.2009. Preto za deň vrátenia veci je nutné považovať rok 2008, prípadne 19.05.2009, keďže od tohto dátumu je
zrejmé, že oprávnená držba žalobkyne bola spochybnená. Žalobkyňa podala žalobu 29.10.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto jej nárok je premlčaný.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
19. Rozsudok je vo výrokoch II., III., IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, aj keď z iných dôvodov, v tomto rozsahu potvrdil.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.01.2022 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.01.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
21. Žalovaní namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, rozhodol vecne správne, ak žalobe vyhovel.
23. Žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia sumy 9.900 € s príslušenstvom titulom investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných ako účelne vynaložených nákladov po dobu, keď bola jej „vlastníčkou“ (správne oprávnenou držiteľkou - poznámka odvolacieho súdu), a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci (nehnuteľnosti) ku dňu jej vrátenia žalovaným.
24. Pre posúdenie základu predmetu sporu (vydanie náhrady nákladov, ktoré boli účelne vynaložené na vec počas oprávnenej držby) bolo podstatné, či žalovaní po rozhodnutí Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/94/2009 (opätovne) nadobudli zhodnotený byt, ktorý bol v danom čase vo vlastníctve žalobkyne, a či uvedené zhodnotenie bytu vykonala žalobkyňa.
25. Nebolo spornou skutočnosťou, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II rozsudkom zo dňa 24.04.2012 č.k. 45C/94/2009-269 súd rozhodol, že kúpna zmluva, ktorou žalovaní v roku 1999 previedli vlastníctvo bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX na I. ulici č. XX v V. na spoločnosť Pallas Aténa, s.r.o. je neplatná a určil, že žalovaní sú vlastníkmi predmetného bytu. Žalobkyňa bola v čase uvedeného súdneho rozhodnutia (r. 2012) vlastníčkou predmetného bytu, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2002 od manželov S., ktorí ho zasa kúpili od uvedenej spoločnosti Pallas Aténa, s.r.o..
26. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 45C/94/2009 zo dňa 24.04.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2012. Žalobkyňa po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia odovzdala zrekonštruovaný byt žalovaným, ktorí následne 04.10.2012 kúpnou zmluvou podľa č.l. 35 spisu previedli vlastníctvo tohto bytu na spoločnosť GOODMAN, s.r.o., pričom vklad mal byť povolený v mesiaci január 2013.
27. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (a žalovaní vlastníkmi nikdy neprestali byť, až do predaja nehnuteľnosti kupujúcemu GOODMAN, s.r.o.), nepochybne však vzhľadom na okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním bola žalobkyňa
v období, v ktorom tvrdí svoje vlastníctvo (od r.2002 do 09.06.2012) jej oprávnenou držiteľkou v zmysle ust. § 130 ods. 1 OZ.
28. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej s manželmi S. v roku 2002 bola žalobkyňa v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, a preto sa žalobkyňa oprávnene domnievala, že je jej vlastníčkou a nakladala s ňou ako s vlastnou vecou. Túto nehnuteľnosť teda zhodnotila oprávnene sa domnievajúc, že je jej vlastníčkou. Ku strate dobrej viery došlo právoplatným rozhodnutím súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy (09.06.2012).
29. Za tejto situácie súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak žalobou uplatnený nárok neposúdil podľa ust. § 130 ods. 3 OZ ako nárok oprávneného držiteľa na náhradu nákladov účelne vynaložených na vec počas oprávnenej držby, ale podľa ust. § 451 a nasl. OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
30. Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu.
31. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká len v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci zvláštna právna norma ukladá povinnosť smerujúcu k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie teda nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, akým je napríklad aj ust. § 130 ods. 3 OZ.
32. Okrem skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a § 454 obsahuje Občiansky zákonník aj ďalšie špecifické skutkové podstaty, upravené v súvislosti s rôznymi právnymi inštitútmi, napríklad aj v súvislosti s riešením vzťahu medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom ohľadne investícií do (oprávnene) držanej veci.
33. Špeciálna úprava jednotlivých prípadov bezdôvodného obohatenia má vždy prednosť pred všeobecnou úpravou.
34. Podľa ust. § 130 ods. 3 OZ, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
35. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (vlastníkovi). Oprávnený držiteľ, na rozdiel od držiteľa neoprávneného, nemôže však žiadať náhradu obvyklých nákladov súvisiacich s (bežnou) údržbou a prevádzkou veci. V prípade, že by v dôsledku údržby došlo k podstatnejšiemu zhodnoteniu veci, má však právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v rozsahu zhodnotenia veci.
36. Aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, rozhodol vecne správne, ak žalobe vyhovel.
37. Vychádzajúc z obsahu spisu je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie skúmal, v akom stave bol byt v čase, keď žalovaní (údajne) previedli svoje vlastníctvo k bytu na spoločnosť Pallas Aténa s.r.o. (r. 1999) a v čase, keď ho na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.04.2012 č.k. 45C/94/2009-269 opätovne nadobudli (r. 2012).
38. Na základe vykonaného dokazovania a to rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/143/2014 zo dňa 04.12.2017 súd prvej inštancie ustálil, že právny predchodcovia žalobkyne manželia S., od ktorých byt žalobkyňa kúpila, nadobudli predmetný byt od Pallas Aténa s.r.o. úplne prázdny, neprerobený, v dezolátnom stave. Oni v byte nevykonali žiadne rekonštrukčné práce. Z uvedeného vyplynulo, že rekonštrukčné práce vykonala žalobkyňa v čase, keď bola jeho oprávnenou držiteľkou.
39. Žalobkyňa v rámci súdneho sporu preukázala, v akom stave bol byt v čase rozhodnutia Okresného súdu Košice II, keď vlastníctvo k bytu bolo prinavrátené žalovaným. Rovnako listinnými dôkazmi preukázala hodnotu investícií v sume, ktorá je predmetom sporu, teda v sume 9.900 €.
40. Navrátením zrekonštruovaného bytu do vlastníctva žalovaných tak vznikol žalobkyni nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložila na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu 9.900 €.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto žalobkyňa preukázala, že je aktívne vecne legitimovanou stranou v spore. Rovnako tak bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore.
42. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že predmetom odvolacích námietok nebolo spochybnenie záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa vykonala rekonštrukciu bytu ani výška jej nároku, a teda samotný nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložila na vec po dobu oprávnenej držby.
43. Žalovaní v priebehu sporu vzniesli námietku premlčania nároku žalobkyne. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 107 ods. 1,2 OZ dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je dôvodiac, že žalobkyňa až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.04.2012 č.k. 45C/94/2009-269 (09.06.2012) si po prvýkrát mohla uplatniť svoj nárok voči žalovaným, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 29.10.2012.
44. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 130 ods. 3 OZ vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (vlastníkovi). Výšku nároku oprávneného držiteľa nie je možné určiť skôr, než je vec vrátená vlastníkovi, lebo až od tohto okamihu je zrejmá výška držiteľovho nároku. Právo držiteľa teda možno uplatniť až v okamihu vrátenia veci. Premlčacia doba ohľadne práva oprávneného držiteľa na náhradu nákladov začína plynúť deň po vydaní predmetu držby.
45. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
46. Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, aj keď otázku premlčania posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/94/2009 zo dňa 24.04.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2012. Žalobkyňa po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia odovzdala zrekonštruovaný byt žalovaným, ktorí následne 04.10.2012 kúpnou zmluvou podľa č.l. 35 spisu previedli vlastníctvo tohto bytu na spoločnosť GOODMAN, s.r.o., pričom vklad mal byť povolený v mesiaci január 2013. Žaloba bola na súd podaná 29.10.2012.
47. Premlčacia doba ohľadne práva oprávneného držiteľa na náhradu nákladov začína plynúť deň po vydaní predmetu držby.
48. Právo zo záväzku na náhradu týchto nákladov sa viaže na okamih vrátenia veci. Žalobkyňa zrekonštruovaný byt odovzdala žalovaným po právoplatnosti rozhodnutia (09.06.2012) a následne bol byt na základe kúpenej zmluvy zo dňa 04.10.2012 predaný zo strany žalovaných spoločnosti GOODMAN, s.r.o.. Žalobkyňa tak najskôr dňa 10.06.2012 mohla po prvýkrát uplatniť svoj nárok súdnou cestou, žaloba bola súdu doručená dňa 29.10.2012, teda v zákonom stanovenej lehote. Vychádzajúc z týchto úvah preto aj odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je.
49. Podstatou odvolacích námietok žalovaných bola v podstate skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz a to výsluch konateľa spoločnosti GOODMAN s.r.o., p. V. a skutočnosť, že súd zamietol návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania.
50. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovaných, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a to výsluch konateľa GOODMAN s.r.o., p. V..
51. Vychádzajúc z ustanovení CSP, v rámci civilného procesu sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, v súlade s princípom hospodárnosti konania (čl. 8 základných princípov CSP), avšak súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP).
52. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na vykonanie dôkazu ako bezpredmetný, nakoľko žalovaný 2/ neuviedol žiadne okolnosti tvoriace predmet sporu, ktoré by mali byť navrhovaným svedkom ozrejmené.
53. S uvedeným záverom súdu sa odvolací súd stotožňuje a dopĺňa, že súd v danom štádiu konania mal dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého bolo možné vo veci rozhodnúť a realizácia výsluchu navrhovaného svedka by do prejednávanej veci nevniesla žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci.
54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, okrem výroku I., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
55. Žalovaní podali odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
56. Podľa ust. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
57. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto aj rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.
58. Ak sa o návrhu na prerušenie konania rozhoduje rozsudkom vo veci samej, je potrebné, aby poučenie o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie je odvolanie prípustné).
59. V prejednávanom spore sa žalovaní riadili nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
60. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.
61. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
62. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi týmito uzneseniami nie je uvedené uznesenie, ktorým je zamietnutý návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.
63. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania prípustné nie je.
64. V tomto smere boli žalovaní súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučení tak, že proti tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.
65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní podali odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).