Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-346-2012.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/346/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: Y.. R. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. I. XXX/XX, XXX XX V. - A.Á., právne zastúpený Y. N. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. L. Ť. C. XX, XXX XX V., proti žalovaným: 1.) M. K., W.. XX. X. XXXX, M. F. XXX XX L. Č.. XXX, 2.) F. K., W.. X. XX. XXXX, M. F. XXX XX L. Č.. XXX, o zaplatenie 9.900,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 9.900,- € spolu s 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 18.1.2013 až do zaplatenia a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyni sa priznáva plná náhrada trov konania.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa dožadovala od žalovaných zaplatenia sumy 9 900,- eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 24.4.2012 č.k. 45C/94/2009-269 rozhodol, že kúpna zmluva, ktorou žalovaní previedli vlastníctvo bytu číslo XX W. X. T. F. H. L.É. Č. XXX W. I. G. Č.. XX U. V. (ďalej len ako „predmetný byt“) v roku 1999 na spoločnosť T. E., L..C..I.., je neplatná a určil, že žalovaní sú vlastníkmi predmetného bytu. Žalobkyňa bola v čase uvedeného súdneho rozhodnutia vlastníkom predmetného bytu, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2002 od manželov S., ktorí ho zasa kúpili od uvedenej spoločnosti T. E., L..C..I... V danom čase žila vo Švédku, súd nevedel zistiť jej pobyt, preto jej ustanovil opatrovníka a rozhodol v jej neprítomnosti. O rozsudku sa dozvedela až keď už bol právoplatný a nový vlastník sa prišiel nahlásiť správcovi bytového domu. Následne sa dozvedela, že títo vlastníci kúpnou zmluvou zo dňa 4.10.2012 znova previedli vlastníctvo predmetného bytu. Žalobkyňa ich navštívila a požiadal ich o zaplatenie žalovanej sumy, pretože do bytu investovala asi 20.000 € a žalovaní nechali byt neobývateľný, no žalovaní odmietli. 2. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti, teda v čase keď bola vlastníčka predmetného bytu, vykonávala na nehnuteľnosti rekonštrukciu, čo je zhrnuté v ohodnotení predmetného bytu v predloženom znaleckom posudku. Tento znalecký posudok si dala vyhotoviť žalobkyňa na účely zhodnotenia porovnania ceny bytu, t. j. rozdielu medzi tým, čo ona na byt vynaložila a trhovou cenou v roku 2012, kedy o tento byt prišla. Vtedy sa domnievala, že si bude môcť uplatniť žalobou tento rozdiel. Po oboznámení sa s predmetom sporu žalobkyňa žiada to technické zhodnotenie, ktoré reálne vynaložila. Z uvedeného znaleckého posudku žalobkyňa použila len tú časť, kde znalec zhodnotil amortizáciu za l0 rokov, po ktorú bola žalobkyňa vlastníčkou predmetného bytu. Byt, ktorý bol kúpený žalobkyňou, bol v pôvodnom stave, teda nerekonštruovaný. Žalobkyňa zvýšila jeho hodnotu, čo je evidentné a toto zhodnotenie je
aj ocenené. Samotná skutočnosť, že žalovaní predali predmetný byt za cenu, ktorá je nízka, resp. neprimeraná, je irelevantná. 3. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnému bytu v roku 2002. V tomto roku vykonala rekonštrukčné práce za 255.000 Sk. Následne v roku 2007 a 2008 vymenila okná za plastové, za ktoré zaplatila 70.000 Sk a v rokoch 2010 - 2011 bolo v bytovom dome vykonané zateplenie jednej steny, na ktorom sa podieľali všetci vlastníci bytového domu a tieto všetky čiastky spoločne predstavujú sumu, ktorú keď žalobkyňa znížili o zhodnotenie 29 %, ktorú amortizáciu určila znalkyňa v uvedenom posudku, tak žalobkyňa dospela k sume 9.900 eur, ktorú požaduje od žalovaných. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu sa žalovaní stali v roku 2012 vlastníkmi predmetného bytu a oni túto nehnuteľnosť predali spoločnosti J., L..C..I... So žalovanými aj rokovala v roku 2012, kde im vysvetlila jej situáciu, ponúkla im odkúpenie tohto bytu, no oni to odmietli. Bolo to v čase, keď už bol byt predaný, bola spísala kúpna zmluva, ale ešte nebol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech J.I. L..C..I... V tom čase žalovaným aj doručila výzvu na úhradu žalovanej sumy a rovnako pri osobnom jednaní ich vyrozumela, že bude požadovať technické zhodnotenie, ktoré oni odmietli plniť. Je pravdou, že zástupca spoločnosti J., L..C..I.. ponúkol žalobkyni plnenie vo výške 5.000 eur s tým, aby stiahla žalobu, a aby sa veci urovnali. Žalobkyňa s touto čiastkou však nesúhlasila. 4. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil, v septembri 2012, keď zistila, že nie je vlastníčkou bytu a keď vlastne začala komunikovať so súdmi. Ústavný súd SR v Náleze č. II. ÚS 556/2012-39 zo dňa 21.2.2013 rozhodol o tom, že postup súdu pri stanovení opatrovníka bol nezákonný a zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.4.2012 č.k. 45C/94/2009-269. Ona dovtedy ani nevedela, že nie je vlastníčkou bytu, že prebieha nejaký súdny spor, a že súd rozhodol tom, že vlastníkmi sú žalovaní. 5. Spolu žalobkyňa za obdobie od roku 2002 do 2012 investovala do bytu sumu vo výške 13.962 €, pričom opotrebenie technického stavu bolo znalcom určené na 29,07 %, čo predstavuje sumu 3.178 €. Po odčítaní tohto opotrebenia je výsledok suma vo výške 9903 €, čo žalobkyňa zaokrúhlila na žalovanú sumu vo výške 9900 €.
6. Žalovaný č. 2 so žalobou nesúhlasil a odkázal na splnomocnenie udelené J., L..C..I.. zo dňa 13.11.2012, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť sa zaviazala vysporiadať prípadné nároky na náhradu nákladov žalobkyne na predmetnom byte. V ďalšom žalovaný č. 2 odkázal na vyjadrenie, ktoré predloží ním ustanovený právny zástupca, ktoré však nikdy súdu predložené nebolo.
7. Spolu žalovaní podaním zo dňa 23.1.2015 (č.l. 147 spisu) vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku v zmysle § 107 OZ, pretože konkrétny čiastkové nároky žalobkyne z jednotlivých stavebných úprav a výdavkov považovali premlčané minimálne v časti. Tiež poukázali na to, že podstatnú časť prestavby predmetného bytu vykonávala ešte pani R. S., teda právny predchodca žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu, čo mala žalobkyňa úmyselne zatajiť. Ďalej uviedli, že spoločnosť J., L..C..I.. chcela žalobkyňu ešte v roku 2012 vyplatiť, avšak žalobkyňa odmietla akúkoľvek komunikáciu a táto spoločnosť na seba prevzala tento záväzok. Z tohto dôvodu žalovaní namietli aj pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobkyňa nenechala v byte aj základné príslušenstvo a byt aj napriek výzvam neodovzdala. Neoprávnene tak kumuluje viacero nárokov, ktoré sú navyše aj v rozpore s dobrými mravmi.
8. Uznesením zo dňa 10.4.2013 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konanie vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 45C/94/2009, nakoľko, ako bolo vyššie uvedené žalobkyňou, bol pôvodný rozsudok zo dňa 24.4.2012 zrušený uvedeným nálezom Ústavného súdu SR.
9. Zo spisu Okresného súdu Košice II 45C/94/2009 mal súd preukázané, že žalovaní ako žalobcovia sa voči žalobkyni a spoločnosti T. E., L..C..I.. domáhali žalobou zo dňa 11.5.2009 určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti (predmetného bytu - pozn.) a určenia vlastníckeho práva. Rozsudkom zo dňa 24.4.2012 bolo pôvodne žalobe vyhovené, no tento rozsudok bol Ústavným súdom SR zrušený pre porušenie ústavných práv žalovaného č. 2 (žalobkyne v tomto konaní - pozn.), pretože s ním nebolo riadne konané, keďže sa zdržiaval dlhodobo v zahraničí a bol mu ustanovený za opatrovníka zamestnanec okresného súdu. Následne do konania na strane žalovaných vstúpila uznesením zo dňa 4.11.2013 spoločnosť J., L..C..I... Zároveň bola týmto uznesením vzájomná žaloba podaná žalovaným č. 2 (žalobkyňou v tomto konaní - pozn.) o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcami a spoločnosťou J., L..C..I.. vylúčená na samostatné konanie. 10. Následne rozsudkom č.k. 45C/94/2009 - 417 zo dňa 6.5.2014 (právoplatný dňa 27.6.2014) Okresný súd Košice II rozhodol výrokom č. I, že zastavuje konanie v časti určenia, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a výrokom č. II, že zamieta žalobu v časti určenia, že zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzatvorená dňa 21.1.1999 medzi žalobcami (žalovanými č. 1 a 2 v tomto konaní - pozn.) ako predávajúcimi a žalovaným č. 1 (T. E., L..C..I.. - pozn.) ako kupujúcim. V tomto rozsudku súd konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov (žalovaných č. 1 a 2 v tomto konaní - pozn.) na určení neplatnosti pôvodnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, pretože už v priebehu konania sa raz stali znova vlastníkmi predmetného bytu a tento previedli na žalovaného č. 3 - J., L..C..I... Na vyslovení neplatnosti už nemajú v čase tohto rozhodnutia naliehavý právny záujem, pretože ich právne postavenie by sa už nebolo zmenilo, keďže deklarovali aj tak vôľu predmetný byt predať. Nemá teda už právny význam v tomto konaní sa zaoberať platnosťou prvej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
11. Z predloženého znaleckého posudku č. 09/2012 zo dňa 4.10.2012 vypracovaného znalcom K.. E. U., Z.. má súd za to, že trhová predmetného bytu ku dňu 2.10.2012 bola vo výške minimálne 56.100 €, pričom škoda, ktorá vznikla žalobkyni predstavuje sumu vo výške minimálne 40.770 €. Táto suma predstavuje súčet sumy 17.592,77 € ako kúpna cena za predmetný byt v roku 2012, náklady na úpravu bytu vo výške 20.000 € a platby správcovi bytového domu vo výške 3.178,15 €.
12. Zo spisu Okresného súdu Košice II č.k. 17C/143/2014 má súd za to, že rozsudkom č.k. 17C/143/2014
- 481 zo dňa 4.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 5Co/201/2019 zo dňa 5.12.2018 bola žaloba žalobkyne voči spoločnosti J., L..C..I.. o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu zamietnutá a to predovšetkým z dôvodu, že už prvá zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu z roku 1999, ktorú mali uzatvoriť žalovaní so spoločnosťou T. E. L..C..I.., bola deklarovaná za neplatnú z dôvodu sfalšovania podpisov žalovaných, a teda v dôsledku trestnej činnosti tretích osôb.
13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
15. Platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
16. Majetkový prospech v danom prípade bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, a to po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C 94/2009 - rozsudku z č.l. 269 zo dňa 24.4.2012 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2012) a ktorým súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorého vlastníčkou bola žalobkyňa. V dôsledku toho žalobkyňa (zrekonštruovaný) byt žalovaným odovzdala, a žalovaní dňa 4.10.2012 kúpnou zmluvou previedli vlastníctvo tohto bytu na spoločnosť J., L..C..I... 17. V zmysle citovaného ustanovenia sa musí vydať všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením.
18. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu odôvodnená.
19. Predmetom tohto sporu je zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom z dôvodov popísaných vyššie.
20. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok riadne zdokladovala a predložila do spisu listinné dôkazy - faktúru č. 16/2002, vystavenú dňa 2.12.2002 na vyfakturovanú sumu 255 000,- Sk za vykonanie rekonštrukčných prác v byte v V. W. I. XX, príjmový pokladničný doklad z 13.12.2002 o úhrade tejto sumy, fotodokumentáciu z rekonštrukčných prác.
21. Do spisu doložila i znalecký posudok týkajúci sa výšky zhodnotenie bytu i výdavkov za správu bytového domu, z ktorých sa realizovalo zateplenie bytového domu, ošetrenie strechy, výmena výťahu a spevňovanie a ošetrenie bezpečnosti balkónov realizovaných v roku 2011, pričom opotrebovanie technického stavu si neuplatnila v plnej výške, ale len v pomere 29,07%.
22. Ďalej súd poukazuje na to, že žalovaní žiadnym spôsobom vecne nespochybnili nárok žalobkyne, ktorý tvorí predmet tohto sporu a nepredložili ani žiadne dôkazy, ktorými by preukázali opak.
23. V podaní žalovaných na č. l. 148 žalovaní síce uvádzali, že podstatnú časť prestavby, za ktorú si žalobkyňa nárokuje zaplatenie bezdôvodného obohatenia, vykonávala pani R. S., od ktorej predmetný byt nadobudla žalobkyňa. Žalovaní ani vo vzťahu k tomu tvrdeniu nepredložili do spisu žiaden dôkaz. Naopak, z pripojeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II. 17C 143/2014 (ktorý podľa listiny z č. l. 301 nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2019) - z bodov 22 a 23 odôvodnenia tohto rozsudku (v spise sa nachádza na č. l. 309) - vyplýva, že R. S. a Y. S. byt kúpili od realitnej kancelárie T. E., pri podpise kúpnej zmluvy, keď byt predávali, tak videli, že predchádzajúcimi vlastníkmi boli K. E. K. (s ktorými sa svedkyňa R. S. nikdy nestretla, bola v kontakte len so spoločnosťou T. E.), byt si (S.) boli pozrieť a bol úplne prázdny, neprerobený, v čase kúpy bol byt v dezolátnom stave. V byte boli vybraté aj niektoré priečky a byt chceli prerábať, ale v tom čase už kúpili (iný) byt, nemali peniaze, takže čakali, a potom keď bola (svedkyňa S.) tehotná riešili väčší byt.
24. Teda z toho jednoznačne vyplýva, že predchádzajúci vlastníci - manželia S. - od ktorých žalobkyňa byt nadobudla, nevykonali v byte žiadne rekonštrukčné práce. Táto obrana žalovaných preto vôbec neobstojí.
25. Žalobkyňa napokon predložila do spisu aj znalecký posudok týkajúci sa výšky zhodnotenia bytu žalovaných, ktorý byt následne žalovaní predali spoločnosti J., L.. C.. I..
26. Vo svojich vyjadreniach žalovaní neuvádzali žiadne vecné skutočnosti, ktorými by popreli žalobu. Namietali len vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne a vzniesli námietku premlčania.
27. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
28. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
29. Súd sa zaoberal námietkami žalovaných a poukazuje na to, že vecná aktívna legitimácia žalobkyne v tomto spore je daná. Je totiž nesporné, že v čase, kedy žalobkyňa byt vlastnila (v období rokov 2002
- 2012), bola riadne v liste vlastníctva vedená ako vlastníčka tohto bytu a byt zrekonštruovala.
30. Podľa tvrdenia žalovaných nedostatok vecnej aktívnej legitimácie má spočívať v tom, že spoločnosť J., L.. C.. I.. chcela vyplatiť ešte v roku 2012 žalobkyni reálne zhodnotenie predmetného bytu, čo dokladovali do spisu, avšak na otázku samosudkyne, či žalovaní majú vedomosť o takejto výplate spoločnosti J., L.. C.. I.. v prospech žalobkyne, sa na pojednávaní žalovaný nevedel vyjadriť. Uviedol, že to bola len ponuka zo strany tejto spoločnosti.
31. Žalovaní teda žiadnym spôsobom nezdokladovali, že na spoločnosť J., L. C.. I.. pohľadávka žalobkyne aj reálne prešla, a preto v tomto konaní sú žalovaní vecne pasívne legitimovaní. Takisto
vzniesli námietku premlčania (obe námietky sa v spise nachádzajú na č. l. 147 - 148) s poukazom na to, že rekonštrukčné práce žalobkyne boli vykonané v roku 2002 v sume 225 000,- Sk a výmena plastových okien v sume 2 323,- € v roku 2007 a 2008, takisto nárok na zaplatenie výdavkov za správu bytu a bytového domu správcovi za roky 2002 až 2012 vo výške 3 178,- € je nárokom za obdobie do roku 2002 až októbra 2009 premlčaný.
32. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
35. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať.
36. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že v čase investícií a vykonaných platieb žalobkyňou vo vzťahu k bytu, ktorý žalobkyňa užívala, bol legálne vo vlastníctve žalobkyne a až v septembri 2012 došlo k právoplatnému rozhodnutiu, na základe ktorého sa žalovaní stali vlastníkmi tohto bytu a o tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela v októbri 2012. Súd preto vychádzal zo stavu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňou nemala a nemohla mať vedomosť o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.
37. Týmito okolnosťami sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, pričom v popisovanom spore išlo o situáciu, keď bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností žalovanou bez právneho dôvodu. Najvyšší súd konštatoval, že pre začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúce je zistenie skutkového stavu. V konaní bolo ustálené, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že žalovaná nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, najneskôr právoplatnosťou rozsudku súdu, ktorým bola kúpna zmluva týkajúca sa žalovanou užívaných nehnuteľností vyhlásená za neplatnú.
38. Žaloba bola na súde podaná dňa 29.10.2012.
39. Okresný súd Košice II v konaní 45C 94/2009 rozsudkom z č.l. 269 zo dňa 24.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2012 vyslovil výrokom č. I neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 21.1.1999 medzi žalobcami v 1. a 2. rade (žalovanými č. 1 a 2 v tomto konaní - pozn.) ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Košice II - katastrálnym odborom dňa 22.1.1999 pod č. V 191/99.
40. Následne žalobkyňa odovzdala (zrekonštruovaný) byt žalobcom a podľa výpisu z listu vlastníctva k tomuto bytu z č.l. 9 spisu už dňa 24.10.2012 boli žalovaní v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci tohto bytu, ktorí dňa 4.10.2012 kúpnou zmluvou podľa č.l. 35 spisu previedli vlastníctvo tohto bytu na spoločnosť J., L..C..I., pričom vklad mal byť povolený v mesiaci január 2013.
41. Nič preto na veci nemení fakt, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C 94/2009 ústavným súdom, vo veci opätovne rozhodol Okresný súd Košice II v konaní 45C 94/2009 rozsudkom z č.l. 417 zo dňa 6.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.6.2014 vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy tak, že zastavil konanie výrokom č. I v časti určenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a výrokom č. II zamietol žalobu v časti určenia, že zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzatvorená dňa 21.1.1999 medzi žalobcami (žalovanými č. 1 a 2 v tomto
konaní - pozn.) ako predávajúcimi a žalovaným č. 1 (T. E., L..C..I.. - pozn.) ako kupujúcim, pretože v období po zrušení veci ústavným súdom už žalobkyňa nebola vlastníčkou bytu a ani ho nemala v držbe, byt bol už vo vlastníctve tretieho subjektu.
42. Z toho teda vyplýva, že žalobkyňa po 9.6.2012 si po prvýkrát mohla uplatniť svoj nárok voči žalovanému. Žalovaná tak reálne aj urobila, a to dňa 29.10.2012, preto z pohľadu súdu tento nárok nemôže byť premlčaný.
43. Je nesporné, práve žalobkyňa (a nie manželia S., ako tvrdili žalovaní) byt, ktorý od manželov S. nadobudla žalobkyňa, tento byt aj zrekonštruovala.
44. Je teda vecne aktívne legitimovanou na podanie žaloby a jej nárok uplatnený v tomto konaní je nesporný. K výške uplatnenému nároku zdokladovala znalecký posudok .
45. Vecná pasívna legitimácia žalovaných vyplýva z toho, že takto zrekonštruovaný byt žalovaní následne dňa 4.10.2012 predali, čím sa na úkor žalobkyne obohatili, a to jednak za vykonanie rekonštrukčných prác v byte v V. W. I. XX, ale i v dôsledku zhodnotenia samotného bytového realizovaných žalobkyňou ako výdavkov za správu bytového domu, z ktorých sa realizovalo zateplenie bytového domu, ošetrenie strechy, výmena výťahu a spevňovanie a ošetrenie bezpečnosti balkónov realizovaných v roku 2011.
46. Na pojednávaní dňa 12.5.2021 žalovaný žiadal konanie prerušiť, a to do rozhodnutia dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. 5Co 201/2019, ktorým sa žalobkyňa dovoláva vlastníckeho práva k bytu, vo vzťahu od ktorého sa odvíja peňažný nárok žalobkyne.
47. Podľa § 162 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
48. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
49. Ustanovenie § 162 CSP upravuje obligatórne prerušenie konania, o ktoré v tomto prípade nejde.
50. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.
51. Podľa názoru súdu nejde ani o dôvod na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Košice II. 17C 143/2014 a len samotná skutočnosť, že vo veci je podané dovolanie, nie je dôvodom na prerušenie konania.
52. Preto z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.
53. Zároveň žalovaný navrhol predvolať ako svedka - konateľa kupujúceho spoločnosti J., L.. C.. I.. A. V., ktorý podľa žalovaného vie bližšie vysvetliť skutočnosti, ktoré boli doložené výpoveďami v súdnom
spore Okresného súdu Košice II. sp. zn. 17C 143/2014 a ktorý osobne po odkúpení ich bytu komunikoval s vtedajším advokátom na strane žalobkyne.
54. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že táto výpoveď svedka sa súdu javila ako bezpredmetná a to z dôvodu, že žiadne okolnosti tvoriace predmet tohto sporu, ktorá by mali byť navrhovaným svedkom ozrejmené, žalovaný neuvádzal, jeho podanie (č. l. 379 spisu) je vo vzťahu k návrhu na výpoveď svedka veľmi všeobecná a súd podotýka, že pokiaľ aj spoločnosť J., L.. C.. I.. komunikovala so zástupcom žalobkyne ohľadne vyporiadnia sporu, je zrejmé, že takáto prípadná výpoveď svedka neovplyvní objasňovanie či dokazovanie v tomto spore. Napokon, jedná sa o reštančnú vec a žalovaný mal dostatok času (spor sa vedie od roku 2012) navrhnúť takýto dôkaz poukazujúc na to že, doposiaľ bola žalovaná strana pasívna.
55. Z týchto dôvodov súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
56. Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil ako dôvodnú a zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžnú sumu žalobkyni, pričom o solidarite rozhodol súd v zmysle § 145 O. z. s poukazom na to, že na pojednávaní dňa 12.5.2021 žalovaný prehlásil, že jeho manželstvo so žalovanou stále trvá.
57. Úrok z omeškania priznal súd v zmysle 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. od 18.1.2013 až do zaplatenia.
58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 225 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.