Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 592/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2013

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti O. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Galanta v

konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92, za účasti Okresného súdu Galanta, takto

rozhodol:

1. Základné právo O. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom

pod sp. zn. D 688/92 p o r u š e n é b o l o .

2. O. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. O. G. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Galanta

p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. S., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 22. novembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť O. G. (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka, ktorá má v namietanom dedičskom konaní postavenie zákonnej

dedičky, vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

«V roku 1992 bolo na Okresnom súde v Galante zahájené dedičské konanie pod

sp. zn. D 688/1992 po poručiteľovi S. N... naposledy bytom T.

Dňa 28. 2. 1995 bola sťažovateľka ako dedič po poručiteľovi S. N. predvolaná na

prejednanie dedičstva po tomto poručiteľovi. Predmetná dedičská vec je vedená na

Okresnom súde v Galante sp. zn. D 688/92, a bola pridelená súdnemu

komisárovi Mgr. O. C.

Až po 12 (dvanástich) rokoch Okresný súd v Galante Uznesením prerušil toto

konanie a odkázal jednu z privolaných dedičov na podanie žaloby o určenie neplatnosti

listiny obsahujúcej poslednú vôľu poručiteľa...

Konanie na Okresnom súde v Galante ohľadom vyššie uvedeného návrhu o určenie

neplatnosti závetu č. k. trvalo až do roku 2009, t. j. ďalších 5 (päť) rokov.

Od skončenia uvedeného sporu pre ktorý bolo predmetné dedičské konanie

prerušené, uplynuli 3 (tri) roky a súd v tejto dedičskej veci nekoná a nerozhodol, napriek

tomu, že v predmetnej dedičskej veci bol vynesený nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 9. novembra 2011, sp. zn. v ktorom konštatoval, že

základné práva dedičov po S. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov boli

porušené...

Po vynesení uvedeného nálezu ÚS SR, súd 10 mesiacov nekonal. Až 11. septembra

2012 bolo jedno konanie pred súdnym komisárom Okresného súdu v Galante Mgr. O. C.,

ktorá až teraz po 20 rokoch od začatia dedičského konania dala dedičom zisťovať podklady

a listiny pre toto dedičské konanie a preto pojednávanie bolo opätovne odročené

„predbežne na neurčito“...

Dňa 30. 08. 2012 podala O. G. sťažnosť na Okresný súd Galanta pre porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd v Galante vo svojej odpovedi na sťažnosť v závere skonštatoval, že súd

zistil prieťahy v predmetnom konaní, za čo sa sťažovateľke ospravedlnil.

... práva sťažovateľky na rýchly a spravodlivý proces boli porušené, vznikla jej touto

nečinnosťou Okresného súdu v Galante nemajetková ujma.

Konanie trvá už 20 rokov bez toho, aby bolo vo veci toto dedičstvo prejednané

a rozhodnuté.

Preto požaduje sťažovateľka primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3

vo výške 50 000 eur (slovom: päťdesiatisíc eur).

Sťažovateľka túto požiadavku odôvodňuje tým, že ide o konanie, kde predmetom je

uplatnenie jej práva na dedičstvo. Tým, že súd vo veci bezdôvodne nekoná, vo veci za

20 rokov nebolo rozhodnuté, boli práva sťažovateľky významne poškodené.»

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Galante v konaní pod sp. zn. D 688/1992 porušil právo O. G...,

aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Galante v konaní pod sp. zn. D 688/1992 prikazuje konať tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. O. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- eur

(päťdesiatisíc eur), ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresnému súdu v Galante ukladá zaplatiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia na účet advokátky JUDr. M. S. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa okresný súd k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

Spr 963/2012 z 31. októbra 2012, v ktorom okrem iného uviedol, že „pokiaľ ide o samotné

posúdenie postupu Okresného súdu Galanta v konaní, tento bol už predmetom

posudzovania Ústavným súdom SR, ktorý v tejto veci vydal nález č. k. -37,

-23, v ktorých konštatoval, že základné práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov po poručiteľovi S. N. boli v minulosti porušené. Na základe toho

predseda okresného súdu vo veci nariadil dohľad, vykonal pohovor so súdnou komisárkou,

ktorá v predmetnej veci koná a vykonal všetky opatrenia k tomu, aby v dohľadnej dobe

predmetná vec bola rozhodnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené, zohľadniac citovaný nález

Ústavného súdu SR, mi nezostáva iné ako konštatovať, že prieťahy v predmetnom konaní zo

strany nášho súdu v minulosti u notára súdneho komisára nastali, za čo sa aj touto cestou

dotknutej sťažovateľke ospravedlňujeme.“.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení zo 17. decembra 2012 ústavnému súdu

oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní vo veci sťažovateľky. Rovnako tak právna

zástupkyňa sťažovateľky ústavnému súdu 3. januára 2013 oznámila, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania vzhľadom na to, že po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k záveru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. D 688/92 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná

dedičská vec je tak z právneho hľadiska, ako aj skutkového hľadiska zložitá. Právna

zložitosť preskúmavanej veci spočíva v tom, že poručiteľ bol štátnym príslušníkom USA

a dedičia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky aj Maďarskej republiky. Skutková

zložitosť namietaného konania spočíva okrem iného v tom, že príslušné orgány územnej

samosprávy ani príslušné štátne orgány (polícia) a navyše ani dedičia nevedeli preukázať

niektoré identifikačné osobné údaje poručiteľa. Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri

určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom pod sp. zn.

).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky

namietaného konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v namietanom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom v tejto súvislosti poukázal predovšetkým na skutočnosť, že

doterajšie 21-ročné trvanie napadnutého dedičského konania je už samo osebe z ústavného

hľadiska celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné (m. m. ,

, ), a to bez ohľadu na skutočnosť, že ústavný súd nepripísal na

ťarchu okresného súdu obdobie, v ktorom bolo napadnuté konanie prerušené (5 rokov), ani

obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal (takmer 2 roky) na odvolacom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po stotožnení sa s hodnotením postupu

okresného súdu v napadnutom konaní obsiahnutom vo svojich predchádzajúcich nálezoch

(v náleze č. k. -23 z 9. novembra 2011 a v náleze č. k. -37

z 31. mája 2012) rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

D 688/92 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa a ak ústavný

súd vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody sťažovateľa

z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej moci, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd už v náleze č. k. -23 z 9. novembra 2011

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, nepovažoval za potrebné

opakovane uložiť okresnému súdu túto povinnosť aj v tomto rozhodnutí, a preto v tejto časti

sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € z dôvodu dlhotrvajúceho konania (viac ako 20 rokov) a poškodenia jej dedičských

práv.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je v prvom rade reparácia

nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m. ).

Vychádzajúc z konkrétnych okolností posudzovanej veci, najmä celkovej doterajšej

dĺžky napadnutého konania (berúc do úvahy tiež skutočnosť, že napadnuté konanie bolo päť

rokov prerušené, ako aj to, že spis sa takmer dva roky nachádzal na odvolacom súde),

prihliadajúc na jeho právnu a faktickú zložitosť a zohľadňujúc správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 € bude v posudzovanom prípade primerané [pozri obdobne v konaní vedenom

pod sp. zn. (bod 2 výroku tohto nálezu)].

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v konaní pred ústavným súdom uplatnila úhradu trov konania za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie veci a písomné podanie sťažnosti

ústavnému súdu) po 127,16 € a režijné náklady v sume 15,26 €, t. j. spolu 269,58 €.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním JUDr. M. S. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje sumu 254,32 € a spolu s režijným paušálom

dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu sumu 269,58 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013