Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 340/2018
PDF · 293.11 KB
No categories available
IV. ÚS 340/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša
(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom,
Černyševského 3427/26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.
14 D 579/2012 za účasti Okresného súdu Považská Bystrica a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 579/2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Považská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 D 579/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Považská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Považská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszeka, Černyševského 3427/26, Bratislava,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 23. mája 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 D 579/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ je účastníkom dedičského konania vedeného na okresnom súde
po nebohom poručiteľovi (ďalej len „poručiteľ“), ktorý zomrel
a ktorý bol otcom sťažovateľa. Vedením dedičského konania po nebohom
poručiteľovi bola uznesením okresného súdu poverená notárka ,
(ďalej len „notárka“).
3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd je
v napadnutom konaní nečinný, v dôsledku čoho sú vzťahy medzi dedičmi napäté, čo
komplikuje správu a užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedenia.
4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v dôsledku nečinnosti
okresného súdu podal prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá na ňu reagovala listom
z 28. februára 2018, v ktorom vyjadrila názor, že prieťahy v napadnutom konaní spôsobila
notárka. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, „že ide o dedičské konanie bez návrhu. Teda
dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale prekážky
spočívajúce v pasivite notára - súdneho komisára, nad ktorým súd vykonáva dohľad
a napokon aj súdu a neprijatie potrebných účinných opatrení na zamedzenie vzniku
prieťahov v konaní.“.
5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom vyslovil:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D/579/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D/579/2012
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom
päťtisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Považská Bystrica povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Považská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania
v sume 456,34 € /za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/ do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jindřicha
Stoszka, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava.“
6. Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti prípisom
zo 6. apríla 2018 vyžiadal z okresného súdu spis vedený v napadnutom konaní a následne
po jeho preštudovaní sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 340/2018-13
z 23. mája 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.
7.1 Na základe výzvy ústavného súdu sa listom sp. zn. 1 SprS 6/2018 z 21. júna 2018
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá v liste uviedla:
„Dedičská vec napadla na tunajší súd dňa 09.05.2012 a ako notár - súdny komisár
bola ustanovená . Po nápade veci začala zisťovať okruh dedičov,
nakoľko ako uviedol zákonný sudca, sťažovateľ neuviedol všetkých dedičov po nebohom.
Na čísle listu 40 sa nachádza úradný záznam, ďalej číslo listu 41 a nasledujúce. Okruh
dedičov notárka bez prieťahov šetrila a vykonávala prvotné úkony, potrebné na rozhodnutie
v merite veci. Výpisy z katastra nehnuteľností boli doručené v auguste 2012, dedičia
predkladali notárke spisový materiál a dňa 22.10.2012 sudca upravil notárku, ako má ďalej
vo veci postupovať.
Dňa 20.08.2013 bol ustanovený znalec z odboru stavebníctva, zložené zálohy na
trovy znaleckého dokazovania a dňa 26.09.2013 notárka predložila spis sudcovi v súvislosti
s nariadeným znaleckým dokazovaním. Dňa 21.11.2013 bolo vydané uznesenie tunajším
súdom o ustanovení znalca a znalkyňa vytýčila šetrenie na 17.12.2013. Posudok bol
doručený súdu 03.01.2014.
Máme za to, že v tejto etape konania sa prieťahy, či už zo strany súdu alebo
príslušnej notárky, nevyskytli.
Po podaní posudku vo februári 2014 niektorí dedičia vzniesli námietky a preto
uznesením zo dňa 26.03.2014 boli vyzvaní, aby svoje podania spresnili. Dňa 08.09.2014
predložila notárka súdu spis, nakoľko bolo podané odvolanie voči uzneseniu v tejto veci
a v októbri 2014 dedičky doplnili svoje podania ohľadne pripojených fotografií a vyjadrení.
V novembri 2014 súd vrátil spis notárke stým, že spis bude vzhľadom na podané odvolanie
predložený krajskému súdu až po vydaní rozhodnutia, ktorým sa skončí dedičské konanie
a bola upravená notárka, ako má vo veci postupovať. Notárka vytýčila termín na
09.02.2015 s tým, že sťažovateľ odmietol podpísať zápisnicu. Sudca predložil spis vyššiemu
súdnemu úradníkovi a boli zabezpečené výpisy z katastra nehnuteľností 09.12.2015.
Dňa 14.12.2015 vydala VSU uznesenie a odvolania, ktoré boli podané, boli doručované
dedičom 21.01.2016. Postupne boli súdu doručované jednotlivé vyjadrenia a to v priebehu
februára a marca 2016, pričom dňa 30.03.2016 sudca zaujal stanovisko, že odvolaniu
z čísla listu 237 nemieni vyhovieť v celom rozsahu.
Spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne, odkiaľ sa vrátil 26.07.2016 a ktorý
uznesenie z čísla listu 154 potvrdil a z čísla listu 234 zrušil a vec vrátil súdu na nové
konanie. Dňa 28.07.2016 bol spis predložený VSU na doručovanie rozhodnutí a výziev
dedičom a dňa 28.10.2016 bol spis predložený revíznej komisii pri Krajskom súde
v Trenčíne. Medzitým boli súdu doručené odvolania plnomocenstva a dňa 17.03.2017
vyjadrenia k doterajšiemu dokazovaniu. Po takomto doplnení dňa 12.02.2018 vydal sudca
rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva...
Máme za to, že sudca v konaní postupoval plynulo za súčinnosti notára - súdneho
komisára, jediný možný prieťah sa mohol vyskytnúť v období od 17.03.2017 do 12.02.2018,
kedy v tomto období bol šetrený pobyt v registri obyvateľov, bolo doručené vyjadrenie
právnej zástupkyne jedného z dedičov a vydané konečné rozhodnutie...“
7.2 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň poukázala na
personálne poddimenzovanie okresného súdu, v súvislosti s čím uviedla, že „tento stav je
neudržateľný a že pokiaľ nebude riešený, spôsobí to to, že Okresný súd Považská Bystrica,
ktorý dlhé roky patril medzi 10 najlepších súdov Slovenskej republiky a mal najmenej
nerozhodnutých vecí, pracoval bez prieťahov, klesne na úroveň najhorších súdov...
Preto, keď ústavný súd dospeje k názoru, že nejaké prieťahy sa v tomto konaní
vyskytli, nie sú spôsobené sudcom, vedením tunajšieho súdu, ale že za toto je zodpovedné
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Na záver poznamenávam, že nad touto vecou bol nariadený dohľad po tom, ako
dedič podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú sťažnosť doručil súdu
05.02.2018 a stav veci a plynulosť konania sú sledované pod 1SprS/1/2018 a to dňa
28.02.2018, 20.04.2018, kedy bol sťažovateľ o jednotlivých úkonoch a výsledku kontroly
oboznámený. Aj v rámci dohľadu bolo zistené, že adresa sťažovateľa
nezodpovedá uvedenej, vykonáva sa šetrenie jeho pobytu a bol vyzvaný jeho právny
zástupca, aby jeho adresu oznámil alebo aby do dedičského spisu založil plnú moc na
zastupovanie.“
8. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu písomne vyjadril aj zákonný
sudca, a to prípisom zo 7. júna 2018, v ktorom v podstatnom uviedol, že na dĺžku
napadnutého konania majú vplyv skutočnosti spočívajúce vo faktickej
náročnosti napadnutého konania, v správaní sťažovateľa ako účastníka konania
a v personálnej poddimenzovanosti okresného súdu.
9. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie predsedníčky okresného súdu
k sťažnosti, ako aj vyjadrenie zákonného sudcu k sťažnosti, v súvislosti s čím ho upozornil
na možnosť zaujať k predmetným vyjadreniam stanovisko v lehote 10 dní od doručenia, čo
sťažovateľ nevyužil a k vyjadreniam sa písomne nevyjadril.
10. Ústavný súd vyzval prípisom z 26. júna 2018 okresný súd a prípisom
z 27. júna 2018 sťažovateľa, aby oznámili ústavnému súdu, či trvajú na tom, aby ústavný
súd konal v merite veci na verejnom ústnom pojednávaní, alebo či súhlasia s tým, aby
ústavný súd od ústneho pojednávania v tejto veci upustil.
11. Okresný súd (vo svojom vyjadrení z 2. júla 2018, pozn.) súhlasil s upustením
od ústneho pojednávania. Podobne sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý vyjadril súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 9. júla 2018.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta, že napadnutým postupom okresného
súdu bolo porušené jeho základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18.1 Napadnuté konanie okresného súdu začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinného do 30. júna 2016, ktorý
v § 6 prikazoval súdom, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
18.2 Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania ústavného
súdu právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).
Zo základného princípu zakotveného v čl. 12 CMP vyplýva, že súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania
a iných osôb.
18.3 Ústavný súd však, postupujúc v súlade s § 396 ods. 1 CMP, podľa ktorého
konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov, hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho
jednotlivé procesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keďže
napadnuté konanie o dedičstve sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného
mimosporového poriadku.
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií
ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
20.1 Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci,
ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je prejednanie dedičstva po
nebohom poručiteľovi. Po právnej stránke možno danú dedičskú vec považovať
za štandardnú, ktorá sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu. Pokiaľ ide
o faktickú zložitosť veci, ústavný súd vzal do úvahy názor zákonného sudcu okresného
súdu, ktorý predmetnú vec považuje za fakticky zložitú, odôvodňujúc to prihlásením
18 pohľadávok do napadnutého konania zo strany sťažovateľa, potrebou vypracovania
znaleckého posudku v napadnutom konaní a následným spochybnením záverov uvedených
v znaleckom posudku sťažovateľom a z toho vyplývajúcou potrebou súdu vyzvať znalkyňu
a ostatných účastníkov konania k tomu, aby sa k námietkam sťažovateľa vyjadrili.
20.2 Ústavný súd je toho názoru, že napadnuté konanie ako také vzhľadom na jeho
predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú vec, postup v konaní
však komplikovali prihlásené pohľadávky a znalecké dokazovanie, čím sa vec stala
skutkovo aj právne zložitejšou, nie však do takej miery, ktorá by odôvodňovala namietané
predlžovanie jej ukončenia.
21.1 Pri hodnotení správania sťažovateľa v preskúmavanej veci ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu ako ďalšieho kritéria pri posudzovaní otázky, či v napadnutom
konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd poukazuje na to, že
k predĺženiu napadnutého konania čiastočne prispel aj samotný sťažovateľ okrem toho, že
rôznymi, právne dovolenými postupmi (napr. podanie opravného prostriedku proti
uzneseniu o ustanovení znalca, podanie odvolania proti uzneseniu o trovách znalca, podanie
odvolania proti rozhodnutiu v merite veci) oddialil konečné rozhodnutie v merite veci, aj
tým, že zmenil adresu pobytu a túto skutočnosť neoznámil súdu.
21.2 V súvislosti s procesnými návrhmi sťažovateľa v napadnutom konaní (podanie
opravného prostriedku proti uzneseniu o ustanovení znalca, podanie opravného prostriedku
proti uzneseniu o trovách znalca, podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu v merite
veci) ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností
daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa vtedy aktuálne platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva
v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
Sťažovateľ si za daných okolností musí byť vedomý toho, že k predĺženiu predmetného
konania došlo aj v dôsledku jeho procesnej aktivity, v súvislosti s čím vec nemohla byť
ukončená v kratšom časovom horizonte, avšak predĺženie napadnutého konania
z uvedeného dôvodu nie je možné pripísať na vrub okresnému súdu.
22.1 Pozornosti ústavného súdu neušlo, že 5. februára 2018 bola okresnému súdu
doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní adresovaná predsedníčke
okresného súdu, ktorá na jeho sťažnosť reagovala listom z 28. februára 2018. Z obsahu
podania, ktorým predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľa o spôsobe
vybavenia jeho sťažnosti, okrem iného vyplýva, že sťažovateľa oboznámila aj s tým, že
v napadnutom konaní okresný súd meritórne rozhodol a že v súčasnej dobe expeduje
uznesenie, ktoré bude doručené všetkým účastníkom konania.
22.2 Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ tým, že podal sťažnosť ústavnému
súdu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sleduje
najmä materiálny prospech z prípadného priznania finančnej satisfakcie, keďže v čase
podania sťažnosti mal preukázateľne vedomosť o tom, že okresný súd už v napadnutom
konaní meritórne rozhodol a že toto rozhodnutie bolo zo strany okresného súdu expedované
účastníkom konania. Z chronológie procesných úkonov (bod 24 odôvodnenia) vyplýva, že
okresnému súdu sa uznesenie, ktorým v napadnutom konaní meritórne rozhodol vo veci,
nepodarilo doručiť sťažovateľovi. Predmetná zásielka bola na adresu sťažovateľa odoslaná
5. marca 2018 s tým, že sa 12. marca 2018 , t. j. ešte pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu, vrátila na adresu okresného súdu s poznámkou adresát neznámy.
22.3 Sťažovateľ aj napriek tomu, že vedel, že zo strany okresného súdu mu je
doručovaná súdna zásielka, obsahom ktorej je meritórne rozhodnutie v merite veci,
okresnému súdu neoznámil svoju novú adresu, na ktorej sa v súčasnosti zdržiava a preberá
poštu a o ktorej okresný súd nemá vedomosť, a tak maril možnosť okresného súdu riadne
mu súdnu zásielku doručiť, a tým právoplatne vo veci rozhodnúť. Pokiaľ by sťažovateľ
skutočne mal záujem o to, aby okresný súd v napadnutom konaní čo najrýchlejšie
právoplatne rozhodol, svojou nečinnosťou by vedome neudržiaval stav, keď mu okresný súd
nebol schopný doručiť rozhodnutie v merite veci z dôvodu, že mu nebola známa jeho
adresa, na ktorej sa v súčasnosti zdržiava.
22.4 Uvedené správanie zo strany sťažovateľa ústavný súd zohľadnil pri vyčíslení
výšky finančného zadosťučinenia (bod 39 odôvodnenia).
23. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu vrátane postupu notárky ako súdnej
komisárky v konaní o dedičstve, keďže jej úkony sa podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu považujú za úkony súdu, ktorými možno spôsobiť zbytočné prieťahy
v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 3/05). Ústavný súd pri preskúmavaní
napadnutého konania vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej nielen
nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
24. Ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie trvalo päť rokov
a deväť mesiacov. Ústavný súd si pre účely preskúmania postupu okresného súdu
v napadnutom konaní ešte pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie zabezpečil súdny spis,
z ktorého zistil nasledujúci priebeh napadnutého konania:
- 9. mája 2012 – okresnému súdu doručené oznámenie o úmrtí poručiteľa,
- 29. mája 2012 – okresný súd vydal uznesenie o začatí konania v dedičskej veci
a poveril notárku ako súdnu komisárku konaním vo veci,
- 12. júna 2012 – predbežné vyšetrenie vo veci na notárskom úrade, žiadosť
adresovaná Poštovej banke, a. s., a Správe katastra Púchov na predloženie podkladov
potrebných na rozhodnutie v merite veci,
- 27. júna 2012 – notárke doručené vyžiadané podklady zo strany Poštovej
banky, a. s.,
- 3. augusta 2012 – notárka zo strany účastníčky dedičského konania informovaná
o existencii ďalších dedičov po poručiteľovi,
- 13. augusta 2012 – žiadosť adresovaná registru obyvateľov Slovenskej republiky
o oznámenie adresy osôb, ktoré v napadnutom konaní prichádzajú do úvahy ako dedičia po
poručiteľovi,
- 28. augusta 2012 – notárke doručená odpoveď zo strany Správy katastra Púchov,
- 3. septembra 2012 – notárke doručená odpoveď zo strany registra obyvateľov
Slovenskej republiky,
- 20. septembra 2012 – predvolanie dedičov na prejednanie dedičstva po poručiteľovi
na termín 3. október 2012,
- 3. októbra 2012 – prejednanie dedičstva po poručiteľovi na notárskom úrade,
- 4. októbra 2012 – predloženie spisu okresnému súdu pre účely ustanovenia súdneho
znalca,
- 23. októbra 2012 – vrátenie spisu notárke s poznámkou, že ona má vo veci vydať
uznesenie o ustanovení súdneho znalca,
- 8. januára 2013 – notárka kontaktovala dedičov s otázkou, či trvajú na ustanovení
súdneho znalca,
- 11. januára 2013 – dedičia oznámili notárke, že na ustanovení znalca trvajú,
- 18. februára 2013 – žiadosť o vyhotovenie podkladov k znaleckému dokazovaniu
adresovaná Správe katastra Púchov,
- 2. mája 2013 – notárke doručené vyžiadané podklady zo Správy katastra Púchov,
- 20. augusta 2013 – uznesenie o ustanovení súdneho znalca,
- 4. septembra 2013 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o ustanovení súdneho
znalca doručené okresnému súdu,
- 23. septembra 2013 – predloženie odvolania proti uzneseniu o ustanovení súdneho
znalca notárke,
- 26. septembra 2013 – odvolanie sťažovateľa predložené notárkou okresnému súdu,
- 30. októbra 2013 – uznesenie okresného súdu o ustanovení súdneho znalca,
- 4. decembra 2013 – žiadosť súdneho znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku,
- 3. januára 2014 – predloženie znaleckého posudku okresnému súdu,
- 21. januára 2014 – uznesenie okresného súdu o trovách súdneho znalca,
- 13. februára 2014 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o trovách znalca
doručené okresnému súdu,
- 18. februára 2014 – doplnenie odvolania sťažovateľom,
- 26. marca 2014 – výzva súdu na spresnenie odvolania,
- 10. apríla 2014 – odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu,
- 13. mája 2014 – predloženie súdneho spisu notárke,
- 8. septembra 2014 – predloženie súdneho spisu okresnému súdu,
- 21. novembra 2014 – vrátenie spisu okresným súdom notárke,
- 9. februára 2015 – pojednávanie na notárskom úrade,
- 14. decembra 2015 – uznesenie okresného súdu v merite veci,
- 7. januára 2016 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti
meritórnemu uzneseniu,
- v období od 22. januára 2016 do 14. marca 2016 okresný súd oboznamoval
účastníkov konania s jednotlivými vyjadreniami účastníkov konania k odvolaniu
sťažovateľa a s vyjadrením súdnej znalkyne k odvolaniu sťažovateľa, ktoré boli doručené
okresnému súdu,
- 16. júna 2016 – predloženie súdneho spisu Krajskému súdu v Trenčíne,
- 28. júna 2016 – uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
- 26. júla 2016 – vrátenie súdneho spisu okresnému súdu,
- 19. augusta 2016 – výzva okresného súdu adresovaná súdnej znalkyni na
vyjadrenie,
- 13. septembra 2016 – vyjadrenie znalkyne doručené okresnému súdu,
- 28. februára 2017 – zaslanie vyjadrenia znalkyne účastníkom konania,
- 17. marca 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie účastníkov konania
k vyjadreniu znalkyne,
- 3. apríla 2017 – okresnému súdu bola vrátená zásielka (vyjadrenie znalkyne)
adresovaná sťažovateľovi z dôvodu jej neprevzatia sťažovateľom v odbernej lehote,
- 12. februára 2018 – uznesenie v merite veci,
- 5. marca 2018 – zaslanie uznesenia v merite veci účastníkom konania,
- 12. marca 2018 – okresnému súdu bola vrátená zásielka (uznesenie v merite veci)
adresovaná sťažovateľovi z dôvodu, že adresát je neznámy,
- 6. apríla 2018 – lustrácia adresy sťažovateľa v registri obyvateľov Slovenskej
republiky,
- 11. apríla 2018 – okresnému súdu doručené vyžiadanie spisu od ústavného súdu,
- 18. apríla 2018 – žiadosť o doručenie zásielky (uznesenie v merite veci)
sťažovateľovi prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Gabčíkovo,
- 20. apríla 2018 – zaslanie spisu ústavnému súdu.
25. Ústavný súd s poukazom na chronológiu úkonov vykonaných v napadnutom
konaní konštatuje, že v priebehu napadnutého konania sa v období od jeho začatia, teda od
mája 2012, až do mája 2013 nevyskytovali obdobia, ktoré by bolo možné posúdiť ako
zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené konaním, prípadne nekonaním okresného súdu,
resp. notárky.
26. Počas obdobia od mája 2013 až do vydania rozhodnutia v merite veci
14. decembra 2018 možno konštatovať viacero úsekov krátkodobej nečinnosti alebo
nesústredenej činnosti súdu (notárky), ktoré je možné klasifikovať ako zbytočné prieťahy
v konaní, keďže prospeli k celkovej dĺžke konania, pričom v rámci uvedeného obdobia
napríklad:
- 2. mája 2013 boli notárke na základe jej písomnej žiadosti doručené podklady
k znaleckému dokazovaniu zo strany Správy katastra Púchov a následne až 20. augusta
2013 notárka vydala uznesenie o ustanovení znalca, hoci už v máji 2013 mala k dispozícii
všetky podklady nevyhnuté k tomu, aby v napadnutom konaní ustanovila znalca pre účely
vykonania potrebného znaleckého dokazovania,
- 13. mája 2014 bol notárke zo strany okresného súdu predložený spis na ďalšie
konanie a až 8. septembra 2014 predložila spis okresnému súdu pre účely rozhodnutia
o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o trovách znalca, pričom až 21. novembra 2014
okresný súd vrátil predložený spis notárke s poznámkou, že má vo veci konať
a o predmetnom odvolaní sťažovateľa bude rozhodnuté až po tom, čo bude v napadnutom
konaní rozhodnuté v merite veci, pričom okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby notárke
za daných okolností predložený spis vrátil obratom,
- od 9. februára 2015, teda od posledného pojednávania v napadnutom konaní, až do
14. decembra 2015, teda do vydania uznesenia okresným súdom v merite veci, nebol tak
notárkou, ako ani okresným súdom vykonaný vo veci žiaden úkon smerujúci
k právoplatnému ukončeniu napadnutého konania.
27. Za obdobie absolútnej nečinnosti súdu trvajúce takmer 16 mesiacov možno
považovať obdobie od 13. septembra 2016, keď bolo okresnému súdu doručené písomné
vyjadrenie znalkyne, do 28. februára 2017, keď súd predmetné písomné vyjadrenie
znalkyne zaslal účastníkom napadnutého konania, a následne obdobie od 3. apríla 2017, keď
bola okresnému súdu vrátená zásielka (vyjadrenie znalkyne) adresovaná sťažovateľovi
z dôvodu jej neprevzatia sťažovateľom v odbernej lehote, až do 12. februára 2018, keď súd
uznesením rozhodol v merite veci. V uvedenom období zo strany okresného súdu nebol (bez
zjavného dôvodu) vykonaný žiaden úkon vedúci k ukončeniu veci a odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako účastník napadnutého konania nachádzal.
28. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní po vydaní
uznesenia v merite veci 12. februára 2018 do okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu
konal plynulo.
29. Na základe uvedených skutočností celková doba nečinnosti a nesústredenej
činnosti okresného súdu predstavuje obdobie, ktoré ku dňu podania sťažnosti ústavnému
súdu presahuje polovicu celkovej dĺžky napadnutého konania, čo nie je možné považovať
za ústavne akceptovateľné.
30. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, resp. zákonného sudcu spočívajúcu
v argumentácii o neprimeranej zaťaženosti, vysokom nápade vecí a náročnosti agendy,
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
31. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že
doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 579/2012 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 D 579/2012 konal bez zbytočných
prieťahov.
III.
34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
35. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
36. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
37. Sťažovateľ v sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 €, čo stručne odôvodňuje tým, že v dôsledku prieťahov v napadnutom konaní
mu vznikla ujma vo výške požadovaného finančného zadosťučinenia.
38.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS
210/04).
38.2 Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa
pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je v prvom rade
reparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 84/02, tiež napr. IV. ÚS 592/2012).
39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,
ako aj na jeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní viac ako 3 rokov,
berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa ako účastníka
napadnutého konania, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
40.Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 456,34 € vrátane 20 % dane
z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH)].
41. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
42. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
43. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 390,50 €
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a)
a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy; oba úkony vykonané v roku 2018). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018
v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových
výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,21 € (1/100 výpočtového
základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) vrátane 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2018