Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 148/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., I., zastúpeného advokátom JUDr. A. E., N.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. októbra 2010,

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 13. apríla 2011 a prípisom Krajskej prokuratúry v N. č. k. Kc 54/11-5 z 24.

júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2012 doručená sťažnosť Ing. Ľ. S., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. A. E., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18.

októbra 2010, postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011 a prípisom

Krajskej prokuratúry v N. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 13. novembra 2009

okresnému súdu návrh na určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze

Poľnohospodárskeho družstva I. (ďalej len „PD I.“) z 13. októbra 2009 a tento následne

rozšíril tak, že sa domáhal aj určenia neplatnosti uznesenia PD I. zo schôdze konanej 22.

apríla 2010.

O tomto návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -304

z 18. októbra 2010 tak, že ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -363

z 13. apríla 2011 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ následne podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) z 21. apríla 2011 na podanie mimoriadneho dovolania

proti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2011. Predmetný podnet vybavila krajská

prokuratúra prípisom č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011 tak, že podnet odložila.

Proti prípisu krajskej prokuratúry sťažovateľ podal Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podanie označené ako

„Sťažnosť“, ktoré generálna prokuratúra posúdila ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) a opakovaný podnet prípisom č. k. VI/2 Pz 759/11-8 zo 16. decembra 2011

odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„... poukazujem na nezákonnosť rozhodnutí v predmetnej veci neplatnosti členských

schôdzí PD I. konaných 13. 10. 2009 a 22. 04. 2010, keď na členských schôdzach nebola

prítomná nadpolovičná väčšina členov PD I. Ako dôkaz predkladám Uznesenie z členskej

schôdze PD I. zo dňa 13. 10. 2009, a Zápisnicu zo zasadnutia Výročnej členskej schôdze

konanej dňa 22. 04. 2010... PD ku dňu konania členskej schôdze malo 147 členov. Podľa

evidencie vedenej PD členovia disponujú spolu 5 384 hlasmi. V skutočnosti sa na členskej

schôdzi 13. 10. 2009 zúčastnilo 40 zo 147 členov a dňa 22. 04. 2010 sa zúčastnilo 36 členov

zo 140 členov. Nebola splnená podmienka na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov, ako

to vyžaduje ust. § 238 ods. 3 obch. zákonníka. Nenaplnenie uvedenej zákonnej podmienky

pre platnosť členskej schôdze je vážnym nedostatkom a preto nie je možné uznesenia

takýchto schôdzí považovať za platné. V uvedenom pochybila i mandátová komisia, ktorá

uviedla členov PD I. do omylu, keď prehlásila členskú schôdzu za uznášaniaschopnú a

nepostupovala podľa § 239 ods. 8 Obch. zák. a nezvolala náhradnú členskú schôdzu.

Zároveň ako predseda predstavenstva PD I. som nezvolal zasadnutie predstavenstva PD a

ani mi nebolo známe, že niekto zvolal predstavenstvo PD. Bol mi však doručený doklad

predstavenstva PD o odvolaní mojej osoby z funkcie predsedu družstva a predsedu

predstavenstva družstva I. Uvedený doklad nemá žiadne právne náležitosti rozhodnutia

orgánu... Zároveň poukazujem na to, že predstavenstvo bolo zvolané v rozpore s § 243 ods.

6 Obch. zákonníka. ...

Neexistencia hlasovacích práv členov družstva spoločnosti T. a. s. so sídlom K. a

Ing. M. B., bytom P., resp. neexistenciu hlasovacích práv v takom množstve, v akom ich

deklarovali a s akými hlasovali na členských schôdzach dňa 13. 10. 2009 a 22. 04. 2010.

Ing. B. a T. a. s. neboli oprávnené osoby v zmysle zákona o úprave

majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších

predpisov. Z dôvodu, že nenaplnili podmienky, aby sa stali oprávnenými osobami...

... je potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou v tomto konaní domáhal určenia

neplatnosti uznesení členských schôdzí žalovaného zo dňa 13. 10. 2009 a zo dňa 22. 04.

2010, pričom poukazoval na dva dôvody neplatnosti týchto uznesení, a to:

• neexistencia hlasovacích práv členov žalovaného - spoločnosti T. a. s. a Ing. M. B.

v rozsahu v akom hlasovali na členských schôdzach, na ktorých bolo prijaté napadnuté

uznesenie,

• porušenie ust. , a to neprítomnosť

nadpolovičnej väčšiny členov na členskej schôdzi, t. j. neuznášania sa schopnosť členských

schôdzí, na ktorých boli prijaté napadnuté uznesenia.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza podrobnejšiu právnu argumentáciu, na základe

ktorej sa domnieva, že uznesenia PD I. prijaté na členských schôdzach 13. októbra 2009 a

22. apríla 2010 sú neplatné.

V súvislosti s namietanými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ

uvádza:

„Mám za to, že vyvodené závery vyššie uvedených rozhodnutí všeobecných súdov

boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň majú za následok porušenie môjho základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod spis. zn. rozsudkom

zo dňa 18. 10. 2010 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa listiny

základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

... Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

rozsudkom zo dňa 13. 4. 2011, porušil základné právo sťažovateľa... podľa

, základného práva... podľa listiny... a právo... podľa

ods. 1 dohovoru.

... Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 13. 4. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

... Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v N., sp. zn. Kc 54/11-5 sa zrušuje z dôvodu, že

boli naplnené zákonné podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania, predmetné

rozhodnutie sa zrušuje a generálna prokuratúra SR je povinná predmetnú vec opätovne

prejednať v súlade s nálezom ústavného súdu a podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší

súd SR...

... Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR

s DPH, ktoré sú Krajský súd v Nitre a Generálna prokuratúra SR povinní spoločne

a nerozdielne vyplatiť advokátovi... na jeho účet... do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. októbra

2010

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v tejto časti namieta porušenie označených práv

postupom okresného súdu a jeho rozsudkom z 18. októbra 2010. Proti namietanému

rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie podľa § 201 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.

-363 z 13. apríla 2011 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Právomoc

krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému

rozsudku okresného súdu, vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva podľa a listiny

a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2011, pričom sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú

prepravu 6. septembra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ

podal podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania proti

namietanému rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že z

použitím argumentu a contrario vyplýva, že sťažnosť je prípustná po vyčerpaní opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje sťažovateľovi a na použitie ktorých je tento oprávnený podľa

osobitných predpisov. Opravným prostriedkom, ktorým je podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde podmienená prípustnosť sťažnosti, nemôže byť však každý v zákone

predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť

procesné vzťahy v príslušnom konaní, ktoré vedú k meritórnemu prerokovaniu

a rozhodnutiu vo veci samej (m. m. , ).

V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta

porušenie svojich , listinou a dohovorom garantovaných práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu ako odvolacieho súdu, nebola podaná oneskorene, považoval

ústavný súd za potrebné poukázať na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na

podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi [podľa až ]

nepovažuje za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorého uplatnenie je

predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa ,

a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu

nemožno prihliadať (m. m. , , ,

a iné).

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prípisom krajskej

prokuratúry č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa

vychádzal z uvedenej zásady viazanosti petitom návrhu na začatie konania (§ 20 ods. 3

), ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľ je v tomto prípade zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , IV. ÚS

213/2010). Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd prerokoval sťažnosť len v rozsahu

namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na

rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre v danom prípade poskytoval

sťažovateľovi prostriedok nápravy podať proti napadnutému prípisu krajskej prokuratúry

opakovaný podnet, o ktorom bol oprávnený a povinný konať nadriadený prokurátor (§ 54

ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z príloh, ktoré sťažovateľ predložil so sťažnosťou, vyplýva, že sťažovateľ podal

generálnemu prokurátorovi podanie označené ako „Sťažnosť“ z 18. októbra 2011, ktoré

smeruje proti „rozhodnutiu Krajskej prokuratúry v N. č. k. -5“. Generálna

prokuratúra v prípise č. k. VI/2 Pz 759/11-8 zo 16. decembra 2011 vyhodnotila uvedené

podanie sťažovateľa ako opakovaný podnet, preskúmala predmetnú vec a opakovaný podnet

sťažovateľa odložila.

Ústavný súd konštatuje, že návrh petitu, ktorý je obsahom sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 7. septembra 2012, smeruje proti prípisu krajskej prokuratúry č. k.

Kc 54/11-5 z 24. júna 2011, nesmeruje však proti postupu, resp. záveru generálnej

prokuratúry, ktorá preskúmavala prípis krajskej prokuratúry č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna

2011, pritom len jej závery by prípadne mohli byť vzhľadom na požiadavky vyplývajúce

z v spojení s zákona o prokuratúre

predmetom preskúmavania v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol pri jej

predbežnom prerokovaní podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013