Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 610/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., T., zastúpenej advokátom

JUDr. J. K., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a 3 a a podľa a 3 a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -445 z 26. apríla 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I č. k. -418 z 22. marca 2011, prípisom Krajskej prokuratúry v B.

č. k. Kc 273/12-13 zo 17. septembra 2012 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VI/2 Pz 1030/12-10 z 2. mája 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a 3 a (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -445 z 26. apríla 2012 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 21 C 193/2008-

418 z 22. marca 2011, prípisom Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. Kc 273/12-13 zo 17. septembra 2012 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 1030/12-10 z 2. mája 2013.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. októbra 2008

okresnému súdu návrh proti Slovenskej republike, zastúpenej v 1. rade Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), v 2. rade

generálnou prokuratúrou a v 3. rade Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, na

zaplatenie sumy 18 576 146 € ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom orgánov činných v trestnom konaní pri výkone verejnej moci. Sťažovateľka

odôvodnila svoj návrh tým, že uznesením z 28. júna 2004 bolo začaté trestné stíhanie

a súčasne vznesené obvinenie trom členom jej predstavenstva Ing. J. O., V. P. a Ing. J. P. za

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny v

jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného. Na základe návrhu

obvinených prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry (ďalej len

„úrad špeciálnej prokuratúry“) zastavil trestné stíhanie uznesením z 29. marca 2006, pretože

skutky, ktoré sa im kládli za vinu, neboli trestnými činmi.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Postup orgánov činných v trestnom konaní v dobe od vznesenia obvinenia, t. j.

od 28. 6. 2004 do zastavenia trestného stíhania, t. j. do 29. 3. 2006 sťažovateľ považoval

za nesprávny úradný postup, pretože orgány činné v trestnom konaní vo veci nekonali,

nerealizovali žiadne vyšetrovacie úkony vo vzťahu ku skutočnostiam, na základe ktorých

bolo voči členom predstavenstva vznesené obvinenie a zároveň orgány činné v trestnom

konaní opakovane ignorovali žiadosti, podnety a námietky členov predstavenstva

sťažovateľa. V dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní

vznikla sťažovateľovi škoda, ktorú vyčíslila znalecká organizácia v znaleckom posudku

č. 2/2007 zo dňa 5. 4. 2007 na stanovenie všeobecnej hodnoty škody a ušlého zisku

sťažovateľa /S., a. s. T./ ako škodu spočívajúcu v zápornej obchodnej marži vyplývajúcej zo

znemožnenia poistenia cien motorovej nafty vo výške 44 867 000 Sk, ďalej ako škodu

spočívajúcu v znemožnení rozmnoženia majetkových hodnôt, ušlý zisk vo výške 414 578 000

Sk.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom

konaní došlo aj k poškodeniu dobrého mena sťažovateľa, ktorý v tejto súvislosti sa domáhal

zaplatenia ujmy vo výške 100 000 000 Sk...

Členovia predstavenstva sťažovateľa boli a sú predstaviteľmi sťažovateľa, preto

preukázanie protiprávneho konania, v tomto konkrétnom prípade nesprávneho úradného

postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní voči členom predstavenstva

sťažovateľa Ing. J. O., Ing. J. P. a V. P. malo za následok vznik nároku sťažovateľa na

náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy.“

Okresný súd zamietol žalobu sťažovateľky rozsudkom č. k. -418

z 22. marca 2011, pretože dospel k záveru, že sťažovateľka nepreukázala nesprávny úradný

postup orgánov činných v trestnom konaní, a preto nemôže existovať ani príčinná súvislosť

medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, v nadväznosti na čo sa už okresný

súd nezaoberal výškou škody. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd v občianskom

súdnom konaní nie je oprávnený podľa (ďalej len

„OSP“) preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti alebo

rýchlosti, a preto ani nevykonal navrhovaný dôkaz a nevyžiadal z úradu špeciálnej

prokuratúry tzv. dozorový denník, resp. odpovede na otázky smerujúce k posúdeniu

účelnosti vykonávania vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k obvineným členom

predstavenstva sťažovateľky.

Sťažovateľka podala proti rozsudku odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a),

c), d) a f) a namietala, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred súdom tým,

že odmietol vykonať všetky ňou navrhované dôkazy, ako aj neúplne zistil skutkový stav,

keď nevykonal navrhnuté dôkazy, ktorými sa sťažovateľka snažila preukázať, že celé

trestné konanie bolo od začiatku v rozpore so zákonom. Ďalej namietala, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď

posudzoval iné, sťažovateľkou nenamietané skutočnosti a nevysporiadal sa s jej tvrdením,

že nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní spočíval v tom, že tieto

neboli schopné konkretizovať vznesené obvinenie. Napokon namietala, že právne závery

okresného súdu vo vzťahu k sú nesprávne a zmätočné.

Krajský súd rozhodol o odvolaní bez pojednávania rozsudkom č. k.

445 z 26. apríla 2012, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

Sťažovateľka podala 6. júna 2012 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa

, ktorý odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa, ako aj odvolacím súdom a namietala aj iné vady v konaní, a to nesprávne skutkové

zistenia a neúplné zistenie skutkového stavu. Sťažovateľka argumentovala rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. augusta 2010

a uznesením krajského súdu v obdobnej právnej veci č. k. -168 z 28. apríla

2011 (návrh Ing. J. P. proti Slovenskej republike, zastúpenej ministerstvom spravodlivosti,

na náhradu škody), ktorým krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na

ďalšie konanie s odôvodnením, že je potrebné skúmať, či nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, a na ten účel doplniť dokazovanie najmä oboznámením sa s trestným spisom úradu

špeciálnej prokuratúry. Podnet sťažovateľky bol postúpený na priame vybavenie krajskej

prokuratúre, ktorá ho prípisom č. k. Kc 273/12-13 zo 17. septembra 2012 odložila s

odôvodnením, že nebolo zistené porušenie zákona. Sťažovateľka nesúhlasila s týmto

rozhodnutím a považovala ho za protiprávne a nedostatočne odôvodnené, a preto podala

opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Prokurátorka generálnej

prokuratúry naň odpovedala v mene generálneho prokurátora prípisom č. k.

VI/2 Pz 1030/12-10 z 2. mája 2013, v ktorom sťažovateľke oznámila, že opakovanému

podnetu nemožno vyhovieť, pretože nezistila ani jeden z dôvodov na podanie

mimoriadneho dovolania a stotožnila sa s vybavením podnetu krajskou prokuratúrou.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „V konaní súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym odôvodnením došlo

k nesprávnej aplikácii právneho poriadku, čo má za následok porušenie príslušných

zákonov a tým aj porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces. To sa týka

aj konania a postupu Generálneho prokurátora SR.“.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa

Článku 20 ods. 1, Článku 46 ods. 1, ods. 3, Článku 48 ods. 2 a Článku 149

Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1, ods. 3 a Článku 13 Dohovoru na ochranu ľudských

práv a základných slobôd, Článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, Článku 36 ods. 1, ods. 3, Článku 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd

a) Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 4. 2012, č. k.

-445 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 3. 2011,

č. k. -418,

b) Oznámením o odložení podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania

Generálnemu prokurátorovi SR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-445 zo dňa 26. 4. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

č. k. -418 zo dňa 22. 3. 2011 Krajskou prokuratúrou v B. č. k. Kc 273/12-13

zo dňa 17. 9. 2012 na základe poverenia Generálneho prokurátora,

c) Oznámením Generálneho prokurátora SR v zastúpení vedúcej občiansko-súdneho

oddelenia Generálnej prokuratúry SR č. k. VI/2 Pz 1030/12-10 zo dňa 2. 5. 2013

o nemožnosti vyhovenia opakovaného podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania Generálneho prokurátora SR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -445 zo dňa 26. 4. 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I č. k. -418 zo dňa 22. 3. 2011 bolo porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu zo dňa 26. 4. 2012, č. k. -445 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 3. 2011, č. k. -418 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa ,

listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu

č. k. -445 z 26. apríla 2012 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.

-418 z 22. marca 2011

Vychádzajúc z petitu sťažnosti, ako ho formulovala sťažovateľka, ktorým je ústavný

súd viazaný ( ), sa ústavný súd najskôr zaoberal

námietkou smerujúcou proti rozsudku okresného súdu, ktorý sťažovateľka navrhla zrušiť

a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že jeho právomoc poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sa riadi princípom subsidiarity a je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka mohla a aj využila možnosť podať proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Právomoc iného súdu (krajského súdu)

poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu

v tej istej veci, a preto je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti

rozsudku okresného súdu podľa pre nedostatok

právomoci.

Proti rozsudku krajského súdu už nebol prípustný riadny opravný prostriedok

a vzhľadom na podmienky prípustnosti dovolania podľa a nasl. nemožno

konštatovať ani prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného

vyplýva, že v časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu je daná právomoc

ústavného súdu. V nadväznosti na to ústavný súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky

konania, a dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti podaná oneskorene.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie lehoty podľa je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa a listiny

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu

č. k. -445 z 26. apríla 2012.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

17. mája 2012. Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 15. júla 2013, teda

zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov podľa , čo

zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa ako

oneskorene podanej.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka počítala plynutie lehoty podľa § 53

ods. 3 od momentu doručenia prípisu generálnej prokuratúry

z 2. mája 2013, ktorým sťažovateľku vyrozumela, že nevyhovela jej opakovanému podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd podľa svojej stabilnej judikatúry

nepovažuje podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania

za sťažovateľke dostupný účinný právny prostriedok, ktorého vyčerpanie by vyžadoval pred

podaním sťažnosti, a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti

ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. , , ,

a iné).

Opravným prostriedkom, ktorým je podľa

podmienená prípustnosť sťažnosti, nie je každý v zákone predvídaný opravný prostriedok,

ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné vzťahy v príslušnom

konaní, ktoré vedú k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (m. m.

, ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie

(táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti smerujúcej

proti rozsudku krajského súdu je podaná oneskorene, a preto sťažnosť odmietol z tohto

dôvodu podľa .

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a listiny a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu prípisom krajskej prokuratúry č. k.

Kc 273/12-13 zo 17. septembra 2012

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie

zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený

prokurátor (§ 54 ods. 2).

Ústavný súd považuje opakovaný podnet za účinný právny prostriedok, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii na uplatnenie ochrany svojich práv proti vybaveniu pôvodného

podnetu (pozri napr. ).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre v danom prípade poskytoval

sťažovateľke prostriedok nápravy proti napadnutému prípisu krajskej prokuratúry, ktorým

bol opakovaný podnet, o ktorom bol oprávnený a povinný konať nadriadený prokurátor

(§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z tohto dôvodu bol daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti proti prípisu krajskej

prokuratúry ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a listiny a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu prípisom generálnej prokuratúry č. k.

VI/2 Pz 1030/12-10 z 2. mája 2013

a) Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 1030/12-10 z 2. mája 2013 vyplýva,

že príslušná prokurátorka generálnej prokuratúry sa zaoberala preskúmaním vybavenia

podnetu, nezistila však splnenie podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa

a . V podrobnostiach odkázala na pôvodné vybavenie

podnetu krajskou prokuratúrou, s ktorým sa stotožnila.

Z obsahu prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 273/12-13 zo 17. septembra 2012

vyplýva, že prokurátor preskúmal súdny spis týkajúci sa návrhu sťažovateľky na náhradu

škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“)

a stotožnil sa s názorom okresného súdu potvrdeným krajským súdom, že sťažovateľka

nepreukázala splnenie podmienok na náhradu škody podľa

v súvislosti s trestným stíhaním troch členov jej štatutárneho orgánu za konanie súvisiace

s jej podnikateľskou činnosťou. Konkrétne sa v odôvodnení venoval posúdeniu dvoch

podmienok – nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri

vykonávaní trestného stíhania troch členov štatutárneho orgánu sťažovateľky a príčinnej

súvislosti medzi týmto postupom a vznikom škody spôsobenej sťažovateľke. Prokurátor

nezistil porušenie zákona v posudzovaní veci všeobecnými súdmi a doplnil svoj názor

na posúdenie podmienky príčinnej súvislosti, ktorú nepovažoval za splnenú.

Z odôvodnenia prípisu generálnej prokuratúry v spojení s prípisom krajskej

prokuratúry nevyplýva také posúdenie, ktoré by svedčilo o svojvôli pri plnení úloh

prokuratúry, osobitne v rámci pôsobnosti generálneho prokurátora. Ani skutočnosť, že

generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade s predstavami

sťažovateľky, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa

a listiny a práv podľa dohovoru, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

b) V súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľky prípisom generálnej

prokuratúry, ktorým nevyhovela podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ústavný súd

uvádza, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

nemožno považovať za právny prostriedok, s ktorého uplatnením by sa spájal nárok

sťažovateľky, aby generálny prokurátor v jej veci podal mimoriadne dovolanie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu

základného práva na inú právnu ochranu podľa možno vyvodiť len

povinnosť, aby sa prokurátor podnetom sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení

zákona o prokuratúre. Je však na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či

podá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie

na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (, , , atď.).

Ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho prokurátora podať

vo veci sťažovateľky mimoriadne dovolanie nie je v príčinnej súvislosti so základnými

právami sťažovateľky podľa a listiny a právami podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, a preto je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti prípisu

generálnej prokuratúry ako zjavne neopodstatnenej. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti

z tohto dôvodu podľa odmietol. Tento záver sa

vzťahuje aj na sťažovateľkou označený , ktorý neobsahuje žiadne základné

právo, a preto ani nemôže byť predmetom posúdenia v konaní o sťažnosti.

Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu podľa § 25

ods. 2 ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013