Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 257/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kurucová, s. r. o.,

Hurbanova 486/2, Senica, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Jany

Kurucovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a 3 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 9. októbra 2012 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 31. januára 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra

2013 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1,

a 3 a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. januára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola zmenkovým platobným

rozkazom okresného súdu sp. zn. z 11. septembra 2012 zaviazaná zaplatiť

zmenkovú sumu 60 000 € s príslušenstvom.

Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podala sťažovateľka námietky,

o ktorých rozhodol okresný súd napadnutým uznesením z 9. októbra 2012 tak, že ich

odmietol ako oneskorene podané.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 31. januára 2013 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka podrobne poukazuje na skutkové okolnosti týkajúce sa vydania

zmenky. V sťažnosti ďalej uvádza:

„Ja som sa obrátila na pána , aby podal námietky

(splnomocnila som ho na podanie námietok), lebo mal všetky doklady, ktoré sa celej

záležitosti týkali a tieto doklady preukazovali, že pán použil zmenku, ktorá mala byť

podľa našej dohody roztrhaná, nakoľko bola vystavená len ako zábezpeka, aby som sa z

bytu, ktorý pán odo mňa odkúpil, vysťahovala v dohodnutej lehote. Námietky v

lehote pán nepodal.

Preto som podala námietky oneskorene prípisom zo dňa 28. 9. 2012. Okresný súd

v Trnave uznesením č. zo dňa 9. 10. 2012 moje námietky odmietol.

Následne na to som dňa 7. 11. 2012 podala odvolanie, avšak KS v Trnave uznesením číslo

zo dňa 31. 1. 2013 napadnuté uznesenie OS v Trnave potvrdil.

V mojom odvolaní som uviedla dôvody, prečo som podala námietky voči

zmenkovému platobnému rozkazu oneskorene, čím som súd v podstate žiadala i o

odpustenie lehoty. Súd však moje podanie neposúdil podľa obsahu a mojím návrhom na

odpustenie zmeškania lehoty sa nezaoberal. Súd porušil , čím mi

vznikla škoda.“

K využitiu opravných prostriedkov a právnych prostriedkov nápravy sťažovateľka

uvádza:

„Snažila som sa vec riešiť i trestným oznámením zo dňa 11. 3. 2013. MV SR sekcia

kontroly a inšpekčnej služby uznesením č. ČVS: SKIS 190/OISZ V 2013 zo dňa 30. 4. 2013

moje oznámenie odmietla. Voči tomuto uzneseniu som podala sťažnosť dňa 9. 5. 2013.

Okresná prokuratúra v Senici uznesením č. zo dňa 26. 7. 2013 mojej sťažnosti

vyhovela a nariadila vyšetrovateľovi vo veci znova konať. Do dnešného dňa však trestná vec

nie je skončená.

Využila som všetky právne prostriedky, aby som rozhodnutia oboch súdov zrušila

a aby súdy vo veci opäť konali, čo sa mi nepodarilo. Navyše som podala i trestné oznámenie

v snahe domôcť sa spravodlivosti, ale do dnešného dňa trestné konanie nie je skončené.

Podala som podnet na generálnu prokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania.

Generálny prokurátor mimoriadne dovolanie doposiaľ nepodal.“

K namietanému porušeniu označených základných práv podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľka uvádza:

„Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava sa neriadili ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku čím porušili moje ústavné právo podľa SR,

ods. 1 a 3 SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa SR.

Nesprávnym rozhodnutím oboch súdov mi neoprávnene zasiahli do môjho súkromného

a rodinného života. Pán zneužil svoje vlastníctvo na ujmu mojich práv a konal

v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva

nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad

mieru ustanovenú zákonom.

Okresný súd Trnava i Krajský súd Trnava porušili moje právo na spravodlivý súdny

proces. Nebola som súdom poučená, že môžem žiadať súd o navrátenie lehoty, keďže som

až po lehote zistila, že môj splnomocnený zástupca nepodal v mojom mene námietky.

Nie z vlastnej viny, som nepodala včas námietky. Navyše súdy porušili zákon,

keď neposúdili moje podanie podľa svojho obsahu, čím mi znemožnili sa v zmenkovom

konaní o zaplatenie 60.000 eur brániť.

V konaní som nebola ako účastník riadne poučená, čo je potrebné považovať za vadu

konania. Táto vada konania nebola v ďalšom priebehu konania zhojená a preto som nemala

úspech. Konanie bolo postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného

postavenia účastníka, resp. porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

Napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Trnava i Krajského súdu Trnava porušujú

označené ústavné práva sťažovateľa v dôsledku toho, že boli arbitrárne a zjavne

neodôvodnené, pretože okresný a krajský súd prekračujúc rozumné medze výkladu právnej

normy sa odmietol zaoberať mojou vecou.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo... podľa čl. 19 ods. 1... podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 3... podľa čl. 46

ods. 1 a právo... podľa Dohovoru... uznesením

Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 9. 10. 2012 a uznesením Krajského

súdu Trnava sp. zn. zo dňa 31. 1. 2013 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 9. 10. 2012

a uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 31. 1. 2013 zrušuje a

vec vracia Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €..., ktorú je Okresný

súd Trnava povinný vyplatiť na účet jeho splnomocneného zástupcu... do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1

a 3 a a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu z 9. októbra 2012

Podľa je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd

rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka v tejto časti namieta porušenie označených

základných práv podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného

súdu z 9. októbra 2012. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie podľa a nasl. (ďalej len „OSP“), o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 31. januára 2013 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil. Právomoc krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní

sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, vylučuje právomoc ústavného

súdu.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1

a 3 a a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu z 31. januára 2013

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu z 31. januára 2013.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky o podaní trestného oznámenia

a tiež o podnete na podanie mimoriadneho dovolania ústavný súd poukazuje na to, že z § 53

ods. 1 použitím argumentu a contrario vyplýva, že sťažnosť

je prípustná po vyčerpaní opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje sťažovateľovi

a na použitie ktorých je tento oprávnený podľa osobitných predpisov. Opravným

prostriedkom, ktorým je podľa podmienená prípustnosť

sťažnosti, nemôže byť však každý v zákone predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký, po

podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné vzťahy v príslušnom konaní, ktoré vedú k

meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (m. m. , IV. ÚS

547/2012, ).

Rovnako tak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za

účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods.

1 neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na

voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo

nepodá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí,

že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie

na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že plynutie dvojmesačnej lehoty

podľa začalo právoplatnosťou napadnutého uznesenia

krajského súdu. Nemožno prihliadnuť na prípadné rozhodnutia príslušných orgánov

o trestnom oznámení sťažovateľky. Rovnako tak nie je relevantné, že sťažovateľka

do podania sťažnosti nemá vedomosť o spôsobe vybavenia jej podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania. Samotné podanie podnetu v prípade jeho nevyhovenia

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nie je totiž účinným právnym prostriedkom,

ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na ochranu

jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet na podanie mimoriadneho dovolania nie

je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde povinná vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že z jeho zistení vyplýva,

že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2013, pričom

sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, podala sťažnosť na poštovú

prepravu 27. novembra 2013, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa zákona

o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015