Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 217/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. S. P., K., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. -77 zo 6. marca 2009 a rozsudkom Krajského súdu v

Trnave č. k. -119 zo 17. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011

doručená sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. S.

P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-77 zo 6. marca 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a

rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -119 zo

17. marca 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému

súdu Košice II 8. januára 2007 domáhal, aby bol žalovaný (Slovenská republika – zastúpená

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pozn.) zaviazaný nahradiť mu škodu vo výške

43 241 Sk, t. j. 1 435,33 € v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov z dôvodu, že „jeho sťažnosť, ktorú podal na postup vo vyšetrovaní jeho trestného

oznámenia pre krádež plynového kotla v obci L., vyhodnotila Sekcia Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Úrad kontroly MV SR ako dôvodnú“. K postúpeniu veci z Okresného

súdu Košice II na okresný súd došlo 5. marca 2007, pričom okresný súd rozsudkom č. k. 5

C 133/07-77 zo 6. marca 2009 žalobu zamietol. Krajský súd na základe sťažovateľom

podaného odvolania rozsudkom č. k. -119 zo 17. marca 2010 napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Vzhľadom na tú skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený

Krajským súdom, neboli dané podmienky na to, aby sťažovateľ mohol podať dovolanie proti

týmto rozsudkom. Z uvedeného dôvodu sme dňa 07. 12. 2010 podali Podnet na mimoriadne

dovolanie podľa a nasl. a navrhli sme, aby

generálny prokurátor SR na základe nášho podnetu ako účastníka konania po zistení, že

hore uvedenými právoplatnými rozsudkami súdov bol porušený zákon, a že to vyžaduje

ochrana práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, podal proti týmto rozhodnutiam

súdov mimoriadne dovolanie.

Krajská prokuratúra Trnava listom zo dňa 09. 02. 2011, ktorý bol doručený

právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 21. 02. 2011 naše námietky uvádzané v podnete na

podanie mimoriadneho dovolania neuznala za dôvodné a náš podnet ako nedôvodný

odložila.

Zo strany sťažovateľa boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky (podanie

žaloby a odvolania proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede), nebolo možné

podať dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti a taktiež bol podaný podnet na podanie

mimoriadneho dovolania, ktorý bol ako nedôvodný odložený. Vzhľadom k tomu, že

neexistuje ďalší riadny, či mimoriadny opravný prostriedok v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku, sú splnené podmienky na to, aby vec preskúmal v rámci svojej subsidiárnej

právomoci podľa ústavný súd. Je zachovaná 2-mesačná lehota, ktorá

začala plynúť doručením rozhodnutia Krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011...

Nemôžeme súhlasiť s právnym záverom súdov, že neboli splnené podmienky na

priznanie uplatneného nároku pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody

a zisteným nesprávnym postupom polície. Sme presvedčení, že právoplatné rozhodnutia

prvostupňového a druhostupňového súdu spočívajú a vychádzajú zo skutkového zistenia,

ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v nesprávnom právnom posúdení veci,

pretože sťažovateľovi bola spôsobná škoda nečinnosťou vyšetrovateľa, pretože keby si

riadne plnil svoje povinnosti, mohol byť páchateľ trestného činu krádeže odhalený

a sťažovateľ si mohol škodu uplatniť priamo od neho. V dôsledku toho, že vyšetrovateľ ani

nevykonal ohliadku miesta činu, nevypočul svedkov, zanedbal svoje povinnosti

a v konečnom dôsledku spôsobil škodu sťažovateľovi.“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. ako aj

Krajský súd Trnava potvrdzujúcim rozsudkom č. k. porušili základné práva

Ing. J. K. na súdnu ochranu podľa ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn.

ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu Trnava č. k.

Ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Ing. J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je Krajský

súd Trnava povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii

ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení

s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. apríla

2010, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 21. apríla 2011, teda zjavne po

uplynutí lehoty ustanovenej v .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov neukladá totiž

povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe

generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá

mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. , ).

Ústavný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že plynutie dvojmesačnej

lehoty podľa začalo až dňom doručenia mu

„rozhodnutia krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011“. Samotné podanie podnetu

v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nie je totiž

účinným právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje

každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je teda iným

právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011