Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 217/2011
PDF · 147.98 KB
No categories available
IV. ÚS 217/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. S. P., K., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 5 C 133/07-77 zo 6. marca 2009 a rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. k. 23 Co 223/2009-119 zo 17. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011
doručená sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. S.
P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) č. k.
5 C 133/07-77 zo 6. marca 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a
rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Co 223/2009-119 zo
17. marca 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému
súdu Košice II 8. januára 2007 domáhal, aby bol žalovaný (Slovenská republika – zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pozn.) zaviazaný nahradiť mu škodu vo výške
43 241 Sk, t. j. 1 435,33 € v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov z dôvodu, že „jeho sťažnosť, ktorú podal na postup vo vyšetrovaní jeho trestného
oznámenia pre krádež plynového kotla v obci L., vyhodnotila Sekcia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Úrad kontroly MV SR ako dôvodnú“. K postúpeniu veci z Okresného
súdu Košice II na okresný súd došlo 5. marca 2007, pričom okresný súd rozsudkom č. k. 5
C 133/07-77 zo 6. marca 2009 žalobu zamietol. Krajský súd na základe sťažovateľom
podaného odvolania rozsudkom č. k. 23 Co 223/2009-119 zo 17. marca 2010 napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Vzhľadom na tú skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený
Krajským súdom, neboli dané podmienky na to, aby sťažovateľ mohol podať dovolanie proti
týmto rozsudkom. Z uvedeného dôvodu sme dňa 07. 12. 2010 podali Podnet na mimoriadne
dovolanie podľa § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a navrhli sme, aby
generálny prokurátor SR na základe nášho podnetu ako účastníka konania po zistení, že
hore uvedenými právoplatnými rozsudkami súdov bol porušený zákon, a že to vyžaduje
ochrana práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, podal proti týmto rozhodnutiam
súdov mimoriadne dovolanie.
Krajská prokuratúra Trnava listom zo dňa 09. 02. 2011, ktorý bol doručený
právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 21. 02. 2011 naše námietky uvádzané v podnete na
podanie mimoriadneho dovolania neuznala za dôvodné a náš podnet ako nedôvodný
odložila.
Zo strany sťažovateľa boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky (podanie
žaloby a odvolania proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede), nebolo možné
podať dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti a taktiež bol podaný podnet na podanie
mimoriadneho dovolania, ktorý bol ako nedôvodný odložený. Vzhľadom k tomu, že
neexistuje ďalší riadny, či mimoriadny opravný prostriedok v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku, sú splnené podmienky na to, aby vec preskúmal v rámci svojej subsidiárnej
právomoci podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy ústavný súd. Je zachovaná 2-mesačná lehota, ktorá
začala plynúť doručením rozhodnutia Krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011...
Nemôžeme súhlasiť s právnym záverom súdov, že neboli splnené podmienky na
priznanie uplatneného nároku pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a zisteným nesprávnym postupom polície. Sme presvedčení, že právoplatné rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového súdu spočívajú a vychádzajú zo skutkového zistenia,
ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v nesprávnom právnom posúdení veci,
pretože sťažovateľovi bola spôsobná škoda nečinnosťou vyšetrovateľa, pretože keby si
riadne plnil svoje povinnosti, mohol byť páchateľ trestného činu krádeže odhalený
a sťažovateľ si mohol škodu uplatniť priamo od neho. V dôsledku toho, že vyšetrovateľ ani
nevykonal ohliadku miesta činu, nevypočul svedkov, zanedbal svoje povinnosti
a v konečnom dôsledku spôsobil škodu sťažovateľovi.“
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 133/07 ako aj
Krajský súd Trnava potvrdzujúcim rozsudkom č. k. 23 Co 223/2009 porušili základné práva
Ing. J. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj jeho právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2. Rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 133/07 ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 23 Co 223/2009
Ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Ing. J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je Krajský
súd Trnava povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedený v...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii
ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení
s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. apríla
2010, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 21. apríla 2011, teda zjavne po
uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne
prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov neukladá totiž
povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe
generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá
mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 19/01).
Ústavný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že plynutie dvojmesačnej
lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde začalo až dňom doručenia mu
„rozhodnutia krajskej prokuratúry Trnava dňa 21. 02. 2011“. Samotné podanie podnetu
v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nie je totiž
účinným právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje
každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je teda iným
právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu.
Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. mája 2011