Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 214/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. K., Ď., zastúpenej advokátom JUDr. P. Č., P.,

ktorou namieta porušenie bližšie neoznačených práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 24.

októbra 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. apríla

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ľ. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2013 doručená sťažnosť Mgr. Ľ. K., Ď. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. P. Č., P., ktorou namieta porušenie bližšie neoznačených práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. októbra 2011 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. apríla

2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala žalobou doručenou

okresnému súdu 31. januára 2011 určenia neplatnosti výpovede a určenia, že jej

štátnozamestnanecký pomer trvá.

O tejto žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -79 z 24. októbra

2011 tak, že ju zamietol. Sťažovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -102 z 11. apríla 2012 tak, že

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Úvodom je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vyššie špecifikovanými

právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, podľa názoru mandantky, bol

porušený zákon a ochrana jej práv a zákonom chránených záujmov zakotvených, či už

v , resp. v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných

slobôd súvisiacej právnej úprave priamo vyžaduje, aby generálny prokurátor Slovenskej

republiky podal proti vyššie špecifikovaným rozhodnutiam súdov mimoriadne dovolanie,

nakoľko nie je možné ochranu práv a oprávnených záujmov mandantky dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukazuje na ustanovenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), dohovoru, o štátnej službe

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a .

Poukazuje tiež na skutkové okolnosti predmetného prípadu a podrobnejšie uvádza svoju

právnu argumentáciu týkajúcu sa tejto veci.

Sťažovateľka v sťažnosti poznamenáva, že podala podnet Generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. V tejto súvislosti

uvádza:

„Práve vychádzajúc z uvedených skutočností máme za to, že sú dané dôvody pre

podanie mimoriadneho dovolania v súlade s ustanovením § 243e ods. 1, § 243f ods. 1

písm. c) , nakoľko napriek tomu, že súdy v podstate

objektívne zistili skutkový stav, na základe takto zisteného stavu dospeli k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci a nesprávnym právnym záverom.

S poukazom na uvedené dôvody a právne hodnotenie sme podaním zo dňa 28. 05.

2012 podali generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 10. 2011,

č. k. -79 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 04. 2012,

č. k. -102.

Krajská prokuratúra P. podaním zo dňa 28. 06. 2012, sp. zn. Kc 125/12 - 4 po

právnom zhodnotení predmetnej právnej veci vyslovila názor, že považuje rozhodnutie

odvolacieho súdu za zákonné a samotný podnet na podanie mimoriadneho dovolania za

nedôvodný.

Mandantka po oboznámení sa s predmetným rozhodnutím, uvedené pokladá za

neobjektívne a uvedeným rozhodnutím ním prezentovaní právny názor pokladá za

neobjektívny a nezákonný. V podaní, ktoré je prílohou vyslovuje vážne pochybnosti

o objektívnosti pracovníkov prokuratúry v P. a z uvedeného dôvodu žiada, aby jej podnet

bol preskúmaný prokuratúrou iného kraja Slovenskej republiky.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„... Rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 10. 2011, č. k. -79

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 04. 2012, č. k. 2/2011-

102 došlo k porušeniu Ústavných práv a práv vyplývajúcich Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd Mgr. Ľ. K.

... Mgr. Ľ. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia ktorú je Krajský súd v

Prešove povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu bližšie neoznačených práv podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 24. októbra 2011

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka v tejto časti namieta porušenie bližšie

neoznačených práv podľa dohovoru rozsudkom okresného súdu z 24. októbra 2011. Proti

namietanému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie podľa § 201 a nasl.

(ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodol krajský súd

rozsudkom č. k. -102 z 11. apríla 2012 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil. Právomoc krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní sťažovateľky

proti napadnutému rozsudku okresného súdu, vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu bližšie neoznačených práv podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 11. apríla 2012

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie bližšie neoznačených práv podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 11. apríla 2012.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo

nepodá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, že zistí, že

zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na

podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , ).

Ústavný súd preto konštatuje, že plynutie dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3

začalo právoplatnosťou namietaného rozsudku krajského súdu

z 11. apríla 2012, a nie až dňom doručenia prípisu, ktorým došlo k vybaveniu podnetu

sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania. Samotné podanie podnetu v prípade jeho

nevyhovenia generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nie je totiž účinným právnym

prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na

ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka v zmysle § 53

ods. 1 povinná vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo

slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že z jeho zistení vyplýva, že

namietaný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 17. apríla 2012, pričom

sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 6. februára 2013, t. j. zjavne po uplynutí

lehoty ustanovenej v , čo zakladá dôvod na jej

odmietnutie podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2013