Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne Mgr. H. G., rod. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom W. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 08 Prešov, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -79 zo dňa 24. 10. 2011

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede danej žalovaným listom z 29. 11. 2010 a vyslovenia, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa dňa 3. 8. 1993 uzavrela pracovný pomer s Obvodným úradom v Sabinove v odbore štátnej služby - 2.11. V dôsledku organizačných zmien sa zamestnávateľom žalobkyne stal žalovaný. Listom zo dňa 29. 11. 2010 pod č. A/2010/09475-11 dal žalovaný žalobkyni výpoveď z dôvodov, ktoré by odôvodňovali postup pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru. Vytkol jej porušenie služobných povinností dňa 30. 8. 2010 tým, že porušila ustanovenie o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, porušenie ustanovenia , , Zákona o štátnej službe tým, že nesplnila povinnosti vyplývajúce z plánu dosažiteľnosti na rok 2010 štátnych zamestnancov oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zabezpečovaní sústavnej ochrany života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a tiež povinnosti vyplývajúce zo služobného predpisu č. 07/2010 o náhrade za služobnú pohotovosť, štátnu službu nadčas a príplatky v podmienkach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Žalobkyňa sa uvedených porušení mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30. 8. 2010 v čase zabezpečujúcom plán dosažiteľnosti sa nedostavila na základe vznesenej požiadavky policajnej hliadky vyslanej na ulicu A. C. č. XX, A., kde podozrivý M. B. v podnapilom stave vyhnal zo svojho bytu na ulicu svoju družku a nechcel jej dať trojmesačné dieťa, ktoré matka kojila a nepreverila tak podmienky a prostredie, v ktorých ostalo dieťa bez matky, pričom sa uspokojila len s tvrdením otca maloletého dieťaťa o tom, že sa o maloleté dieťa postará. Daniu výpovede predchádzalo podanie OO PZ Prešov - Juh zo dňa 27. 9. 2010 adresované vedúcemu oddelenia sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately žalovaného, ktorým ako zamestnávateľovi žalobkyne oznámil, že žalobkyňa ako sociálna pracovníčka odmietla výzvu policajného orgánu zasahujúceho dňa 30. 8. 2010 v čase o 20.17 hod na ulici A. hrádkom č. XX v A., kde podozrivý M. B. v podnapilom stave vyhnal z bytu na ulicu svoju družku M. H. a nechcel jej dať trojmesačné dieťa, ktoré bolo kojené.

Žalobkyňa sa odmietla dostaviť na miesto samé a takto preveriť podmienky a prostredie, v ktorých ostalo dieťa bez matky. Konanie žalobkyne bolo prejednané komisiou žalovaného zloženou zo štátnych zamestnancov dňa 20. 10. 2010 za prítomnosti žalobkyne, pričom dospela k záveru, že sa jednalo o neodborný a nekvalifikovaný postup pri plnení štátnozamestnaneckých úloh a pochybenia pri ich realizácii. Komisia navrhla skončiť so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Po doplnení stanoviska OO PZ Prešov - Juh dňa 23. 11. 2010 bolo konanie žalobkyne opätovne prejednané so záverom, že išlo o porušenie služobnej disciplíny, keďže žalobkyňa osobne nepreverila a nezmapovala situáciu v rodine, čím nemohla objektívne zhodnotiť situáciu, v ktorej sa dieťa ocitlo, ako aj posúdiť schopnosti otca postarať sa o dieťa. Komisia konanie žalobkyne opakovane klasifikovala ako závažné porušenie služobnej disciplíny a navrhla štátnozamestnanecký pomer skončiť. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie , , veta prvá, , ako aj , , Z.z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a . V nadväznosti na uvedené ustanovenia považoval výpoveď žalovaného za jasnú a určitú, teda nezohľadnil tvrdenia žalobkyne, že z výpovede nie je zrejmé, akého závažného porušenia sa dopustila. Žalovaný totižto uviedol presné ustanovenia právnych predpisov, porušenia ktorých sa žalobkyňa dopustila, kedy sa o tom dozvedel a podrobne skutkovo opísal rozhodujúce skutočnosti, pričom vo výpovedi zvýraznil okolnosti, ktoré považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny. Poukazujúc na metodický pokyn č. 4-2/2008 vydaný Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý bližšie upravuje povinnosti vyplývajúce z a súd prvého stupňa konštatoval povinnosť vykonávať sústavné zabezpečenie ochrany, života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu maloletých detí a vytváranie podmienok, ak riešenie starostlivosti o dieťa neznesie odklad. V zmysle tohto pokynu ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin, sociálny vývin vážne ohrozený, resp. narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany vykonáva všetky nevyhnutné úkony na odvrátenie tohto stavu. Zamestnanec zabezpečujúci dosažiteľnosť je povinný medzi iným zabezpečiť plnenie povinností týkajúce sa sústavného zabezpečovania života, zdravia a vývinu detí. Mal preukázané, že žalobkyňa mala v období od 24. 8. do 30. 8. 2010 zabezpečovať úlohy stanovené zákonom a metodickým pokynom, čo však dňa 30. 8. 2010 neurobila. Z podrobného opisu telefonických rozhovorov medzi žalobkyňou a príslušníkmi OO PZ Prešov - Juh mal preukázané, že policajti žiadali osobnú účasť žalobkyne pre posúdenie sociálnych a materiálnych podmienok dieťaťa v rodine, keďže oni nevedeli posúdiť prostredie, v ktorom trojmesačné dieťa ostalo. Žalobkyňa však odkázala matku do charitného zariadenia, aj keď dieťa v takom veku z hygienických dôvodov toto zariadenie neprijme. Napriek opakovanej žiadosti príslušníkov polície o osobnú prítomnosť žalobkyne žalobkyňa na miesto samé neprišla a vyslovila presvedčenie, že otec je schopný sa o dieťa postarať, keďže má Sunar a že dúfa, že do rána sa nič nestane. Uviedol, že žalobkyňa bola hodnotená v predošlých rokoch v stupnici mimoriadne dobre, veľmi dobre, čiastočne dobre a nevyhovujúco. Jej odborné vedomosti na plnenie pracovných povinností boli postačujúce. U žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu pracovala od roku 1993, teda mala dlhoročné pracovné skúsenosti. Súd prvého stupňa v závere uviedol, že závažným porušením služobnej disciplíny žalobkyne bolo to, že po dlhoročných pracovných skúsenostiach ponechala trojmesačné kojené dieťa bez matky v opatere otca v podnapilom stave napriek žiadosti prítomnej polície o jej osobnú účasť. Z tohto dôvodu považoval výpoveď za dôvodnú a žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa a úspešnému žalovanému trovy nepriznal, keďže tieto mu nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom, preto žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Tvrdila, že v konaní pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, aby z jej strany došlo k priamemu závažnému porušeniu služobnej disciplíny. Žiadna právna úprava totižto ju nezaväzuje na základe výzvy polície ustanoviť sa osobne k prevereniu podmienok, v akých sa maloleté dieťa priamo v danom momente nachádza, ale je to ponechané na skúsenostiach a vôli samotného zamestnanca. Citovala ustanovenia § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, v nadväznosti na ktoré zdôraznila, že samotný otec maloletého dieťa nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a tieto mu neboli ani obmedzené alebo pozastavené. Preto tento rodič v plnom rozsahu mal právo, dokonca povinnosť

zabezpečiť výchovu a výživu maloletého dieťaťa bez ohľadu na existenciu určitej konfliktnej situácie s matkou dieťaťa. V žiadnom konaní nebolo preukázané, aby otec tohto maloletého dieťaťa nebol ochotný a schopný zabezpečiť v uvedenom momente v plnom rozsahu jeho výchovu a výživu. Vo vzťahu k postoju samotných príslušníkov polície poukázala na to, že nebola povinná v zmysle platnej právnej úpravy na základe ich subjektívnych hodnotení sa osobne dostaviť k riešeniu problému, ale že táto otázka je ponechaná na jej úvahu a skúsenosti, ako aj políciou popísané okolnosti. Absentujú tak akékoľvek právne, ale aj faktické dôvody, pre ktoré by malo byť maloleté dieťa odňaté otcovi z priamej starostlivosti a dané do faktickej starostlivosti matky. Namietala tiež nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže absentuje zdôvodnenie jej protiprávneho konania, ako aj akého konkrétneho závažného porušenia štátnozamestnaneckej disciplíny sa uvedeným konaním dopustila. Za nedostatočné považovala konštatovanie, že závažným porušením služobnej disciplíny je ponechanie trojmesačného kojeného dieťaťa bez matky v opatere otca, a to i napriek apelu prítomnej polície. Tiež nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal, keď konštatoval podnapilosť otca uvádzanú políciou a keď uvádza, že otec bol v stave, keď nebol schopný sa riadne postarať o výživu maloletého dieťaťa. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Odvolanie podané prostredníctvom právneho zástupcu doplnila žalobkyňa. Poukázala na nepresnosti uvádzané v rozsudku vo vzťahu ku komunikácii medzi komisiou a OO PZ Prešov - Juh, ako aj na nepresnosť jej vyjadrení premietnutých do prvostupňového rozhodnutia. Namietala ovplyvnenie konajúcej sudkyne zo strany žalovaného. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že po 17 ročnej praxi by si nedovolila ohroziť dieťa, ale pri plnení úloh vyplývajúcich z pracovnej pohotovosti dňa 30. 8. 2010 nechcela vstupovať do rodičovských práv a povinností. Opísala situáciu, že pokiaľ by matka, ktorá najlepšie pozná otca svojho dieťaťa, pri konflikte vzala dieťa na ruky a odmietla ho otcovi vydať, určite by aj vlastným autom na tvár miesta prišla a riešila situáciu na mieste. Trvala na tom, že jej povinnosťou bolo vyhodnotiť situáciu a zaujať primerané stanovisko a nie osobná účasť na tvári miesta za každú cenu. Svoj postup pri riešení predmetnej udalosti považovala za správny.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25. 11. 2011. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že povinnosť žalobkyne dostaviť sa na miesto a preveriť podmienky, v ktorých sa ocitlo maloleté dieťa, vyplýva z , z internej normy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. IN 13/2008, z plánu dosažiteľnosti na rok 2010, zo služobného predpisu úradu č. 07/2010 a z opisu činností vykonávaných štátnych zamestnancom zo dňa 1. 3. 2010. Poukazujúc na internú normu č. IN 13/2008 zdôraznil, že ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany vykoná všetky nevyhnutné úkony na odvrátenie tohto stavu a pre obnovu jeho psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu. Ďalej je zamestnanec zabezpečujúci dosažiteľnosť povinný zabezpečiť plnenie povinností vyplývajúcich mu zo o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele týkajúce sa sústavného zabezpečenia života, zdravia a vývinu dieťaťa. Z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne zo dňa 1. 3. 2010 ďalej vyplýva, že jej bolo uložené zabezpečovať sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a aktívne zabezpečovať úlohy súvisiace s ochranou života a zdravia maloletých detí podľa plánu dosažiteľnosti. Žalobkyňa teda mala uloženú povinnosť aktívne zabezpečovať úlohy súvisiace s ochranou života a zdravia maloletých detí podľa plánu dosažiteľnosti, zabezpečovať sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ňou vykonávanú. Poukázal na to, že samotná žalobkyňa spochybnila svoje tvrdenie o nezáväznosti dostaviť sa na výzvu polície k osobnému prevereniu podmienok dieťaťa, keď uviedla, že v prípade, ak by matka dieťaťa bola mimo bytu a dieťa by odmietla vydať otcovi, určite by bola prišla a situáciu riešila na mieste, hoci ňou modelovaná situácia neohrozovala dieťa takou intenzitou, ako sa to udialo dňa 30. 8. 2010, keď trojmesačné kojené dieťa ostalo v byte s otcom v podnapilom stave. Trval na tom, že žiadnym relevantným spôsobom nebolo preukázané tvrdenie, že žalobkyňa postupovala pri plnení svojich služobných povinností podľa najlepšieho vedomia a svedomia, keď dostavenie sa na miesto konfliktu a preverenie podmienok, v ktorých zostalo maloleté dieťa bez matky, odôvodnila tým, že je 40 km od Prešova a otec dieťaťa sa vyjadril, že má pre dieťa Sunar a je schopný sa oň postarať. Pritom si vôbec neoverila, či dieťa je prikrmované Sunarom alebo je výlučne dojčené, čo znamená, že podaním Sunaru mohli nastať zdravotné komplikácie, či otec dieťaťa vôbec mal Sunar k dispozícii, či ho vedel pripraviť a podať, keďže bol agresívny a pod vplyvom alkoholu. Samotné konštatovanie žalobkyne pri telefonickom kontakte s príslušníkom PZ („dúfajme, že všetko

bude v poriadku“) bolo podľa žalovaného spochybnením jej vlastného postupu pri riešení prípadu, ako aj spochybnenie jej odbornosti. Na takéto profesionálne zlyhanie nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že dieťa do príchodu matky neutrpelo žiadnu ujmu a nemožno ani potvrdiť správnosť vyhodnotenia situácie zo strany žalobkyne. Za právne irelevantné považoval tvrdenie žalobkyne, že absentovali akékoľvek právne a aj faktické dôvody, pre ktoré by malo byť maloleté dieťa odňaté otcovi z priamej starostlivosti a dané do faktickej starostlivosti matky. Nikdy totižto netvrdil, že žalobkyňa mala odňať otcovi dieťa z priamej starostlivosti a odovzdať ho matke a takéto tvrdenie nebolo ani dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Nesúhlasil ani so spochybňovaním tvrdenia príslušníkov polície o podnapitom stave otca, keďže toto ich zistenie vyplývalo z preverenia situácie na mieste samom, bolo opakovane uvedené listami zo dňa 27. 9. 2010 a 30. 10. 2010, ako aj na pojednávaní. Mal za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym právnym záverom. Navrhol rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom z nich vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné. Je pravdou, že žiadna právna úprava nezaväzovala žalobkyňu na základe výzvy polície ustanoviť sa osobne k prevereniu podmienok, v akých sa maloleté dieťa v daný moment nachádza, avšak takéto konanie predpokladá ustanovenie o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby ochrana života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa bola sústavne zabezpečovaná. Nepretržitá ochrana bola žalovaným realizovaná podľa internej normy č. IN 13/2008 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa písmena C, v zmysle ktorej ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany vykoná všetky nevyhnutné úkony na odvrátenie tohto stavu a pre obnovu jeho psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálnej vývinu. Pre zabezpečenie týchto úloh mal žalovaný vypracovaný plán dosažiteľnosti na rok 2010, podľa ktorého sústavnú ochranu mala zabezpečovať v období od 24. 8. do 30. 8. 2010 žalobkyňa. Pod pojmom sústavné zabezpečovanie ochrany života a zdravia detí je potrebné rozumieť vykonávanie všetkej činnosti, ktorá súvisí s ochranou života a zdravia dieťaťa. Logickému výkladu sa tak vymyká konanie žalobkyne zo dňa 30. 8. 2010, kedy zabezpečenie ochrany zdravia dieťaťa ponechala na svojvôľu podnapitého otca dieťaťa. Pri telefonických rozhovor s príslušníkmi polície totižto žalobkyňa zisťovala len situáciu vzniknutú na mieste samom, avšak svojím vlastným konaním pre ochranu života a zdravia maloletého dieťaťa neurobila nič. Porušila tak závažným spôsobom služobnú disciplínu, z čoho žalovaný dôvodne vyvodil postih spočívajúci v skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Skutočnosť, že maloletému dieťaťu sa v konečnom dôsledku nič nestalo, je pre posúdenie porušenia služobnej disciplíny žalobkyňou právne irelevantné. Tiež nie je rozhodujúce, či otec dieťaťa bol obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv, pretože práve obdobná konfliktná situácia, ktorej dôsledkom by bolo poškodenie zdravia dieťaťa alebo ohrozenie jeho života, by k obmedzeniu rodičovských práv zo strany otca mohli viesť. Pre postih žalobkyne je právne významná čo i len teoretická možnosť ohrozenia zdravia alebo života dieťaťa, pričom takáto možnosť pri konflikte medzi rodičmi dňa 30. 8. 2010 vznikla. Neexistuje najmenší dôvod pochybovať o pravdivosti opísania situácie príslušníkmi polície, vrátane podnapitého stavu otca. V konečnom dôsledku, ak žalobkyňa mala akékoľvek pochybnosti o skreslení vzniknutej situácie, mala možnosť si ju preveriť na mieste samom. Jej tvrdenia uvádzané v odvolaní preto považoval odvolací súd za účelové.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobkyne o nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom

vyporiadal s vykonaným dôkazmi a situáciu, aká sa dňa 30. 8. 2010 odohrala, posúdil ako závažné porušenie služobnej disciplíny, čím považoval výpoveď žalovaného za dôvodnú a žalobu za neopodstatnenú.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keďže úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.