Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 20/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti Mgr. G. Š., H., zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. M., s. r. o., B., v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. T., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Trnava pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. G. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. G. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

Mgr. G. Š. v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet

obchodnej spoločnosti JUDr. M., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -13

z 15. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. G. Š., H. (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že 4. októbra 2007 podala Okresnému súdu Trnava žalobu

o ochranu osobnosti spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia; vec bola vedená

pod sp. zn. . Po postúpení veci okresnému súdu, ktorý jej pridelil

sp. zn. , tento 25. augusta 2009 vyzval sťažovateľku na oznámenie, či trvá

na návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Keďže po uplynutí dvoch rokov už

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy netrvalo, sťažovateľka vzala tento svoj návrh

späť. Následne okresný súd uznesením č. k. -159 z 9. septembra 2009 konanie

o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Uznesením č. k. -164

z 24. septembra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie a upresnenie jej

návrhu, čo urobila podaním z 22. októbra 2012. Ako z uvedeného vyplýva, ani po piatich

rokoch od začatia konania okresný súd nerozhodol vo veci samej.

Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 68/13 z 11. februára

2013 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla: „Okresný súd Piešťany je

v danej veci miestne príslušný od 01. 01. 2008, kedy mu bol spis odovzdaný v rámci

prechodu výkonu súdnictva. Od 01. 01. 2008 do 30. 06. 2010 bola daná vec pridelená

na prejednanie sudcovi Mgr. V. Z. a dňa 01. 07. 2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. R.

M., ktorá dňa 13. 09. 2012 do spisu zadala úpravu na vypracovanie uznesenia – výzvy na

opravu návrhu tak, aby jeho petit bol určitý a vykonateľný. Na základe uvedenej výzvy bolo

dňa 20. 11. 2012 súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom doposiaľ zákonná

sudkyňa nerozhodla v dôsledku svojej značnej preťaženosti, nakoľko má v súčasnosti vo

svojom senáte v hlavných agendách počet nevybavených vecí viac ako 700.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že procesné úkony

vo veci boli vykonané tak, ako ich opísali účastníci konania. Na doplnenie ešte uvádza, že:

Dňa 6. decembra 2007 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu

na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 29. januára 2008 bolo Okresnému súdu Trnava doručené doplnenie návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 18. februára 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľky o rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a konanie vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

na ochranu osobnosti. Ústavný súd konštatuje, že takýto typ konania nevykazuje znaky

skutkovej alebo právnej zložitosti takej intenzity, ktorá by odôvodňovala doterajšiu dĺžku

konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd nezistil

také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že prispela k predĺženiu

posudzovaného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu v danej veci.

Pokiaľ však ide o postup okresného súdu, je zrejmé, že tento svoju činnosť

neorganizoval v súlade s už uvedenou povinnosťou vec čo najrýchlejšie prejednať

a rozhodnúť. Okresný súd nielenže nedodržal zákonom ustanovenú lehotu na rozhodnutie

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( ), ale ignoroval aj urgenciu

právneho zástupcu sťažovateľky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Až po roku

a ôsmich mesiacoch okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či na tomto návrhu

trvá. Na základe oznámenia sťažovateľky z 3. septembra 2009, že nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy z konania odporcu už nepretrváva, okresný súd konanie o jej

návrhu na vydanie predbežného opatrenia uznesením z 9. septembra 2009 zastavil.

Ústavnému súdu neušla pozornosti ani skutočnosť, že okresný súd až 24. septembra 2012

vyzval sťažovateľku na doplnenie a upresnenie jej návrhu na začatie konania (t. j. vo veci

samej). Keďže v dôsledku uplynutia takej dlhej doby by rozhodnutie o pôvodnom návrhu

neodrážalo aktuálny stav vzťahov účastníkov posudzovaného konania, sťažovateľka

podaním z 19. novembra 2012 vzala časť svojho návrhu späť. O tomto návrhu okresný súd

dosiaľ nerozhodol.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že hoci predmetné

konanie trvá viac ako päť rokov, stále sa nachádza na jeho začiatku. Okresný súd dosiaľ

nedoručil návrh sťažovateľky odporcovi na vyjadrenie a nevykonal ani ďalšie procesné

úkony (napr. určenie termínu pojednávania, vykonanie dokazovania a iné) smerujúce

k rozhodnutiu vo veci samej, čo by viedlo k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľky. Okresný súd nepostupuje v tomto konaní dôsledne, čo ústavný súd hodnotí

ako ústavne neakceptovateľné.

Ústavný súd neakceptuje ani obranu predsedníčky okresného súdu založenú

na preťaženosti zákonnej sudkyne. V tejto súvislosti odkazuje na svoju ustálenú judikatúru,

z ktorej vyplýva, že personálne problémy (napr. nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť

sudcov a ich časté zmeny) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohli dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, avšak len v tom prípade, ak sa

na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. , , ,

a iné). V danom prípade sa tak nestalo. Napokon aj predsedníčka okresného

súdu uznala sťažnosť sťažovateľky na zbytočné prieťahy v konaní za dôvodnú.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a všetky okolnosti posudzovaného

prípadu ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne ].

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľky, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 323,52 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume

323,50 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume

po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 € plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť

okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013