Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. marca 2013

predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici na začatie konania podľa

a a

písm. d) v spojení s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov o súlade § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1

v spojení s , s v spojení s

ods. 1 a tiež s Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. februára

2012 doručený návrh (ďalej aj „návrh“) Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného

sudkyňou JUDr. E. Ž. (ďalej „navrhovateľ“ alebo „krajský súd“), na začatie konania podľa

a (ďalej len

„ústava“) a § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) o súlade § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, s v spojení s ,

s v spojení s a tiež s Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z návrhu, ako aj z priloženého súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal

predmetný návrh v súvislosti s konaním vedeným na krajskom súde pod sp. zn. 51-24 K

71/96-Že vo veci konkurzného konania na majetok úpadcu L. s. r. o., L., o ktorom bolo

konanie z dôvodu podania predmetného návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením

krajského súdu č. k. 51-24 K 71/96-Že z 3. novembra 2011.

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol:

«Odôvodnenie návrhu:

Vyhláška MS SR č. zo dňa 04.10.2001, ktorou sa novelizovala, menila

vyhláška MS SR č. v znení vyhlášok MS SR č. , č.

a č. , ako všeobecne záväzný právny predpis k zákonu o konkurze a vyrovnaní

č. , v ustanovení ) upravuje, že „v začatých konaniach, v ktorých

k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich

zástupcov použijú § 6 až 9d. Preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa

nevracajú, aj keď presahujú najvyššiu hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1. Právne účinky

úkonov, ktoré nastali pred 8. októbrom 2001, zostávajú zachované.“

Podľa o konkurze a vyrovnaní má správca konkurznej

podstaty nárok na odmenu. Správca ako subjekt zúčastnený v konkurznom konaní, ktorý je

nositeľom práv účastníka konania v prípade, že si uplatňuje odmenu a náhradu výdavkov,

ak tieto neboli uspokojené pred vydaním rozvrhového uznesenia, vykonáva svoju funkciu

s nárokom na odmenu podľa platnej právnej úpravy. Spôsob výpočtu odmeny správcu je

ustanovený konkurznou vyhláškou, ako všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa

vykonávajú príslušné ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní.

Vyhláškou MS SR č. v znení vyhlášky MS SR č. , bola

odmena správcov konkurznej podstaty upravená v ustanovení § 7 ods. 1: „konkurzná

odmena je 10 % zo sumy uvedenej v § 6 písm. a), najmenej však 50.000,-Sk.“

Vyhláškou č. zo dňa 26. 9. 2001 MS SR určilo odmenu správcov

konkurznej podstaty v redukovanej podobe s výpočtom upraveným v § 7 ods. 1 až

3. Zároveň však v ust. § 11c ods. 3 určilo, že „na odmenu správcov a ich zástupcov sa

použijú ustanovenia doterajších predpisov, ak boli súdom ustanovení do funkcie pred

nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky.“ Je zrejmé, že táto právna úprava rešpektovala

zákaz retroaktívneho pôsobenia právnej normy.

Ďalšou novelizáciou, vyhláškou č. zo dňa 04. 10. 2001 MS SR však už

naopak, retroaktívne určilo odmenu v redukovanej podobe podľa úpravy odmeny určenej vo

vyhláške č. aj na konania, v ktorých nebolo skončené prieskumné

pojednávanie k 08. 10. 2001, i keď v takomto konaní bol správca súdom ustanovený do

funkcie pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky.

Podľa SR, Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny

štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ústavný súd v rámci výkladu

a aplikácie SR okrem iného uviedol nasledovné:

„v ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov

alebo ich ustanovení možno odvodiť z SR, podľa ktorého je Slovenská republika

právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka

(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je

i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada podľa ktorej ten, kto konal, resp.

postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť

vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého

jeho ustanovenia“ (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). ...

Ústavný súd už vo veci sp. zn. (tiež napr. , alebo

atď.) uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa

spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a

spravodlivého obsahu právnych noriem, a vo veci sp. zn. (tiež ,

) uviedol, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz

svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality). Je

potrebné uviesť, že uvedená úprava vyhl. č. 493/91 Zb. bola motivovaná snahou vedenia MS

SR v danom čase maximálne znížiť a obmedziť príjmy správcov, avšak pri plnom zachovaní

rozsahu a náročnosti ich práce, ba neskôr ich podstatnom rozšírení, čo je zrejmé aj z

uloženia nových povinností pre správcov KP stanovených v novej úprave konkurzného

práva, v

Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu

právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr.

). „S inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka

zachovania legálne nadobudnutých práv, vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu

nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného

právneho predpisu. Zo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je

neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred

účinnosťou nového zákona.“

Ochrana legitímnych očakávaní má právnu oporu aj v čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu č. 1 k európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V zmysle tohto pojem majetok, ktorého pokojné užívanie je Dohovorom chránené, má

autonómny rozsah, ktorý nie je obmedzený na vlastníctvo hmotného majetku. Môže

zahrňovať ako existujúci majetok, tak i majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, na ktorých

základe oprávnený subjekt môže tvrdiť, že na ich splnenie má prinajmenšom legitímne

očakávanie. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd má z pohľadu ochrany

práv z neho vyplývajúcich nesporne charakter medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná.

Súdnu ochranu legálne nadobudnutých práv - legitímneho očakávania v súvislosti

so zákazom retroaktivity riešia aj súdy iných štátov európskych spoločenstiev, ako

i Európsky súdny dvor, resp. Európsky súd pre ľudské práva. „Soudní ochrana legitimního

očekávání na uspokojení hmotného zájmu stojí na stejné úrovni jako právo vlastnícke.

Nárok plyne již z takto dovozovaného práva, neboť legitimní očekávání založená zákonem

požívají stejné ochrany, jako majetek sám“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS

167/05). Je možné uviesť tiež nález Ústavného súdu ČR (publikovaný v Sbírce

nálezu pod č. 154/2006 Sb.) podľa ktorého Ústavný súd ČR „k princípu legitimního

očekávání v souladu s judikaturou Evropského soudu pro lidská práva judikoval, že z ní

zřetelné vystupuje pojetí ochrany legitimního očekávání jako majetkového nároku, který byl

již individualizován individuálním právním aktem, anebo je individualizovatelný přímo na

základe právní úpravy“. Ústavný súd Českej republiky taktiež riešil prípad podobný situácii

s odmenou správcu, v ktorom (, ) konštatoval na základe ústavnej

sťažnosti pravú retroaktivitu s tým, že novú právnu úpravu nie je možné uplatniť tam, kde

došlo k nadobudnutiu určitého právneho statusu a s ním spojených legitímnych očakávaní

podľa úpravy predchádzajúcej, nakoľko v opačnom prípade by bolo porušené základné

právo legitímne očakávať zmnoženie vlastného majetku plnením zo strany štátu.

Neprípustnosť spätnej účinnosti právnych pravidiel sa v komunitárnej judikatúre

opiera o názor, že a priori porušuje právnu istotu jednotlivcov. Zásadná argumentácia

Európskeho súdneho dvora o retroaktivite bola produkovaná v prípade Racke tak, že

zásada právnej istoty všeobecne bráni tomu, aby počiatok časovej pôsobnosti aktu bol

stanovený na deň predchádzajúci jeho vyhláseniu, pričom ESD judikoval možnosť

prelomenia zákazu retroaktivity len vo výnimočných prípadoch, a to pokiaľ to vyžaduje

všeobecný záujem a pokiaľ je náležité rešpektované legitímne očakávanie dotknutých osôb

(Racke, 98/78, Recueil, s. 69, bod 20).

Obdobne Ústavný súd SR s odkazom na judikatúru Európskeho súdu na ľudské práva

pripustil výnimky zo zákazu retroaktivity na základe verejného záujmu, podľa

„zákonodarca v občianskom práve môže výnimočne uplatniť retroaktívne

ustanovenia na úpravu daných (existujúcich) právnych stavov. V právnom štáte však musí

preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu..., ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť

prelomenie zásady spätnej pôsobnosti...

Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní súladnosti retroaktívneho právneho

predpisu s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, je preto podstatné kritérium ochrany

legitímnych očakávaní dotknutých subjektov (), ako i požiadavka, podľa

ktorej prelomenie zákazu retroaktivity musí obstáť v teste verejného záujmu.

Je nesporné, že jedným z práv, ktoré vznikajú v rámci konkurzného konania, je aj

právo správcu priamo na základe zákona získať odmenu za svoju činnosť, t.j. získať peňažné

plnenie v určitej sume. Správca konkurznej podstaty pri jeho ustanovení do funkcie legálne

nadobúda očakávanie, že po splnení povinností vyplývajúcich z jeho funkcie získa odmenu

vo výške upravenej právnym predpisom platným a účinným v čase jeho menovania do

funkcie.

Môžeme teda hovoriť o „teste ústavnosti“ predmetného ustanovenia vyhlášky. Je

zrejmé, že retroaktívny výklad ust. §-u 11c ods. 3 Vyhlášky v znení platnom od 08. 10. 2001

nespĺňa kritérium všeobecného verejného záujmu, nakoľko len v danom prípade redukuje

odmenu správcu konkurznej podstaty a zásadným spôsobom porušuje zásadu ochrany

legitímnych očakávaní správcu konkurznej podstaty. ...

V záujme zákonnej rozhodovacej činnosti súdov, právnej istoty účastníkov

konkurzného konania (veriteľov), správcov konkurzných podstát, je potrebné ustáliť právnu

úpravu v súlade s princípmi právneho demokratického štátu a garantovaných práv.

Bez rozhodnutia Ústavného súdu o nesúlade v tomto návrhu uvedeného ustanovenia

vyhlášky, upravujúceho, resp. majúceho vplyv na spôsob výpočtu odmeny správcu

konkurznej podstaty, nie je možné, aby všeobecný súd objektívne rozhodol o uplatnenom

nároku na odmenu správcu konkurznej podstaty.»

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. nie je v súlade s v spojení s

ods. 1 .

Ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. nie je v súlade s v spojení s čl.

144 ods. 1 .

Ustanovenie § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. nie je v súlade s čl. l ods. l Dodatkového protokolu č. l k európskemu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade všeobecne

záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

s , ako aj s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada

Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom.

Plénu ústavného súdu bol predložený návrh sudcu spravodajcu na rozhodnutie

vo veci samej.

Podľa ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených

v... čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)... Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

Podľa je ústavný súd spôsobilý v pléne konať

a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní

dvanásti sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, ináč sa

návrh zamietne.

Pretože pri hlasovaní o návrhu sudcu spravodajcu nebola dosiahnutá nadpolovičná

väčšina hlasov všetkých sudcov, návrh bol podľa a zákona

o ústavnom súde zamietnutý.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013