Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 184/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť P. D., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. T., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo P. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 21. júna 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. D., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Sťažovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 22. 06. 2009 podanom na

Okresnom súde Košice I dňa 23. 06. 2009 uplatnil voči odporcovi: R., a. s., nárok na

zaplatenie sumy 356 € s príslušenstvom. Okresný súd Košice I viedol uvedené konanie pod

sp. zn. .

Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 05. 11. 2010 tak, že

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 356 € so 4 % ročným úrokom z omeškania

od 28. 02. 2009 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku

podal odvolanie odporca a to dňa 21. 12. 2010, v ktorom navrhoval, aby Krajský súd

v Košiciach ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (i) zmenil a žalobu v celom

rozsahu zamietol alebo aby rozsudok (ii) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie alebo aby rozsudok (iii) zrušil a prerušil konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)

. Súčasťou odvolania bol aj návrh na prerušenie konania podľa

. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 07. 11. 2011, sp. zn. zamietol

návrh na prerušenie konania podľa ust. . Krajský súd však ku dňu

podania tejto sťažnosti nerozhodol o odvolaní odporcu a to napriek tomu, že odvolanie bolo

odporcom podané už viac ako pred 13 mesiacmi.

(...) Sťažovateľ poukazuje na to, že účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. (...)

Podľa názoru sťažovateľa vec, s ktorou sa obrátil na súd nie je fakticky zložitá, ide

o štandardný spor o zaplatenie (žaloba na plnenie). K druhému kritériu sťažovateľ uvádza,

že svojim konaním žiadnym spôsobom nesťažil alebo nezabránil súdu vo vydaní rozhodnutia

vo veci samej, naopak v postupe súdu vidí sťažovateľ nedostatky, nakoľko tento ani po 13

mesiacoch od predloženia veci okresným súdom vo veci nerozhodol.

(...) Sťažovateľ má za to, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, preto žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1.000 €. Poukazuje na to, že najmä dĺžka rozhodovania Krajského súdu v Košiciach

vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorá podľa jeho názoru nie je právne ani fakticky

zložitá je nezdôvodniteľná a neospravedlniteľná, čo v ňom zároveň vyvoláva pocit právnej

a vnútornej neistoty. (...)

S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky(...) vydal tento nález:

Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. svojou

nečinnosťou porušil sťažovateľove základné právo podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky preto prikazuje Krajskému súdu v Košiciach

vo veci konať a vydať rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo výške 1.000 €, ktorú je

Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 € (2 úkony právnej služby

a 127,16 €, 2 x režijný paušál a 7,63 €) a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. zo 7. augusta 2012, ktorý uviedol

chronológiu vykonaných úkonov v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že vec, s ktorou sa obrátil na súd nie je

„fakticky“ zložitá, lebo ide o štandardný spor o zaplatenie (žalobu na plnenie).

Či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa nášho skromného názoru, je treba

skúmať okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to zložitosť veci, správanie sa účastníkov

a postup súdu.

Do pozornosti ústavného súdu dávame zložitosť veci nielen po skutkovej stránke, ale

aj zložitosť po právnej stránke; osobitne využívanie procesných inštitútov žalovanou,

s jediným cieľom, predlžovania súdneho konania. Odvolací súd si nemôže dovoliť

prehliadnuť žiaden procesný návrh, ktorý žalovaný počas konania (nielen odvolacieho)

produkuje (resp. produkoval).

Svedčia o tom rozsiahle podania žalovaného (viď odvolanie, návrh na prerušenie

konania, dovolanie, etc).

Nemožno vyčítať žalobcovi pasivitu v konaní, (i keď mohol urýchliť predloženie veci

dovolaciemu súdu, ak by sa bol vyjadril k dovolaniu a odvolací súd by nemusel vyčkávať na

uplynutie doby na vyjadrenie).

Zaiste pozornosti ústavného súdu neujde „aktivita“ žalovanej, ktorá robí všetky

kroky na to, aby došlo k prolongácii predmetných súdnych sporov, kde vystupuje ako

účastníčka konania. Ide o rôzne procesné návrhy na prerušenie konania a postúpenie

„návrhu" ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, prerušenie konania a požiadať Súdny

dvor Európskych spoločenstiev (t. č. Európskej únie) o rozhodnutie o predbežnej otázke

podľa medzinárodnej zmluvy, etc.

Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu v danej veci poukazujeme na to, že na

odvolacom súde evidujeme niekoľko desiatok vecí s obdobnou právnou problematikou a tak

sme očakávali „zásadné“ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dovolacieho

konania.

Po obdržaní rozhodnutia z 29. 03. 2012, č. k. -315 je pripravených na

rozhodnutie o veci samej v III. Q a IV. Q 2012 niekoľko desiatok vecí. Predmetná vec, ktorá

je pranierovaná v ústavnej sťažnosti je pripravená na rozhodnutie v III. Q 2012.

Domnievame sa, že za čas, keď bol spis na Najvyššom súde SR (o čom sťažovateľ,

resp. jeho právny zástupca bol informovaný - bolo mu doručené nielen dovolanie, ale aj

rozhodnutie dovolacieho súdu -), nenesie odvolací súd žiaden podiel viny.

Netrváme na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom SR v predmetnej veci.

(...) Navrhujeme ústavnú sťažnosť zamietnuť.»

3. Právny zástupca sťažovateľa nevyužil svoje právo, aby zaujal stanovisko

k uvedenému vyjadreniu krajského súdu, iba listom z 12. marca 2013 oznámil ústavnému

súdu, že:

„(...) netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Zároveň

oznamujem, že si uplatňujem trovy právneho zastúpenia vo výške 272,76 € [2 úkony právnej

služby z toho 1 úkon v hodnote 127,16 € a 1 úkon v hodnote 130,16 %, 2 x režijný paušál

z toho 1 v hodnote 7,63 € a 1 v hodnote 7,81 €).“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. :

Dňa 5. novembra 2010 Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) rozhodol

rozsudkom a žalobe sťažovateľa proti spoločnosti R., a. s. (ďalej len „žalovaná“),

o zaplatenie sumy 356 € s prísl. tak, že žalobnému návrhu vyhovel.

Dňa 21. decembra 2010 žalovaná podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie

a zároveň aj návrh na prerušenie konania.

Dňa 27. decembra 2010 okresný súd vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku

z odvolania a sťažovateľa na vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Dňa 25. januára 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k odvolaniu.

Dňa 4. februára 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom

prostriedku žalovanej.

Dňa 7. novembra 2011 krajský súd uznesením zamietol návrh žalovanej na

prerušenie konania.

Dňa 10. januára 2012 žalovaná podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.

Dňa 26. januára 2012 okresný súd doručil dovolanie sťažovateľovi.

Dňa 15. februára 2012 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní žalovanej.

Dňa 29. marca 2012 najvyšší súd dovolanie zamietol.

Dňa 7. mája 2012 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 30. októbra 2012 krajský súd rozhodol o odvolaní žalovanej tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. rozhodnutie

z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že priebeh

napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Skutkovú

alebo právnu zložitosť preskúmavaného konania inak vo svojom vyjadrení nenamietal ani

predseda krajského súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom,

teda dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

V daných súvislostiach však možno konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala

svoj podiel ďalšia účastníčka konania, a to žalovaná, najmä tým, že podala dovolanie proti

rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené jej návrhu na prerušenie konania. Samozrejme,

využitie možností daných žalovanej procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym

poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v napadnutom súdnom konaní

nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy, avšak aj

sťažovateľ si musí byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie priebehu

konania (mutatis mutandis ), ktoré nebolo možné pričítať na vrub krajskému

súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a zistil, že okrem

prípravnej fázy odvolacieho konania, ktoré trvalo neprimerane dlho (osem mesiacov),

krajský súd konal v danej veci priebežne. Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú

zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že krajský súd

od 7. novembra 2011, keď uznesením zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania,

konal vo veci v podstate efektívne. Je nesporné, že k predĺženiu konania prispela aj

žalovaná, avšak dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich

nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade,

keď súd o procesných návrhoch žalovanej konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov

(mutatis mutandis ). Po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní žalovanej

úkony krajského súdu v podstate plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (). Postup krajského súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

dohovoru v napadnutom konaní krajského súdu porušené nebolo.

Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, trov konania a pod.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013