Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 44/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť JUDr. V. B., D., zastúpeného spoločnosťou K., s. r. o., B., konajúcou

prostredníctvom advokáta JUDr. J. B., vo veci namietaného porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C

46/2006 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. V. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská streda j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. V. B. trovy

konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., K., s. r. o., B., do mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 22. januára

2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. V. B. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods.

3 o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. z 12. marca 2013.

Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádzajú tieto podstatné skutočnosti:

„... Podľa predmetu sporu neide o právne a skutkovo zložitú vec...

Návrh navrhovateľa: JUDr. V. B. proti odporcovi: Ing. T. N. o zaplatenie 29.039,50

Sk s prísl. na súd bol doručený 29. 9. 2005...

Dňa 19. 6. 2006 sudkyňa určila termín pojednávania 10. 7. 2006.

Dňa 10. 7. 2006 konanie bolo zastavené...

Dňa 9. 8. 2006 proti uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie...

Spisový materiál 17. 8. 2006 bol predložený na krajský súd, ktorý uznesením zo dňa

31. 10. 2006 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie...

Pojednávanie dňa 6. 2. 2007 bolo odročené na neurčito, právnemu zástupcovi

navrhovateľa bolo uložené doplniť návrh a s tým, že bude vyžiadaná správa od súdneho

exekútora...

Dňa 31. 5. 2007 bol na súd doručený návrh navrhovateľa o spojenie veci sp. zn.

a na spoločné konanie a na pripustenie zmeny návrhu.

Dňa 26. 6. 2007 sudkyňa rozhodla o spojení vecí sp. zn.

a ...

Dňa 2. 11. 2007 odporca zaslal na súd vyjadrenie k pojednávaniu určeného na 20.

11. 2007 a navrhovateľ dňa 16. 11. 2007 zaslal na súd návrh na čiastočné späťvzatie

návrhu.

Dňa 20. 11. 2007 na pojednávaní súd konanie v časti nároku zastavil a pojednávanie

odročil na neurčito. Písomné vyhotovenie uznesenia zo súdu bolo vyexpedované

11. 12. 2007...

Dňa 12. 12. 2007, 31. 12. 2007 a 15. 1. 2008 právny zástupca navrhovateľa zaslal

na súd ďalšie návrhy na čiastočné späťvzatie návrhu.

Dňa 22. 1. 2008 súd konanie čiastočne zastavil...

Dňa 22. 5. 2008 súd pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito s tým, že odporcovi v 1. rade bolo uložené doložiť doklady

preukazujúce čiastočnú úhradu dlhu...

Dňa 5. 6. 2008 sudkyňa dala pokyn na pripojenie exekučného spisu tunajšieho

súdu...

Dňa 10. 10. 2008 súdny exekútor zaslal súdu odpoveď na urgenciu súdu.

Dňa 27. 11. 2008 sudkyňa určila termín pojednávania na 13. 2. 2009, ktorý termín

podľa úpravy sudkyne zo dňa 2. 12. 2008 bol zrušený a bol určený nový termín na 17. 2.

2009...

Dňa 17. 2. 2009 súd pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorý za neúčasť

sa ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 17. 2. 2009. Pojednávanie bolo odročené na 27. 2.

2009 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 27. 2. 2009 bol vyhlásený rozsudok, účastníci sa na vyhlásení rozsudku

nedostavili. Písomné vyhotovenie rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 27. 2. 2009.

Rozsudok právnemu zástupcovi navrhovateľa bol doručený 2. 3. 2009, odporcovi v 1. rade

4. 3. 2009 a odporcovi v 2. rade 3. 3. 2009. Navrhovateľ dňa 9. 3. 2009 proti rozsudku

podal odvolanie...

Dňa 16. 3. 2009 na súd bolo doručené aj odvolanie odporcu v 2. rade a dňa 17. 3.

2009 na súd bolo doručení aj odvolanie odporcu v 1. rade.

Dňa 20. 4. 2009 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu na krajský súd...

Dňa 30. 11. 2009 krajský súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V období od 24. 4. 2009 do 30. 12. 2009 spisový materiál sa nachádzal

na Krajskom súde v Trnave...

Dňa 15. 1. 2010 sudkyňa určila termín pojednávania na 2. 2. 2010.

Dňa 2. 2. 2010 súd konanie prerušil do právoplatného ukončenia konania vedeného

na Okresnom súde Galanta o obnovu konania sp. zn. a prípade povolenia

obnovy až do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská

Streda sp. zn. ...

Dňa 4. 2. 2010 Najvyšší súd SR postúpil tunajšiemu súdu dovolanie navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave...

Dňa 22. 10. 2010 sudkyňa určila termín pojednávania na 11. 1. 2011.

Dňa 11. 1. 2011 súd pokračoval v konaní a zamietol návrh navrhovateľa na

prerušenie konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito...

Dňa 18. 1. 2011 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu

úradníkovi za účelom vykonania úkonov ohľadne dovolania navrhovateľa, ktoré bolo na

súd postúpené 4. 2. 2010 Najvyšším súdom SR (je založené na čl. 306 až 310).

Dňa 8. 2. 2011 bola vyplnená predkladacia správa a spisový materiál 11. 2. 2011 bol

doručený na Najvyšší súd SR, ktorý dňa 4. 7. 2011 dovolanie navrhovateľa odmietol.

Spisový materiál od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011 sa nachádzal na Najvyššom súde SR...

Pojednávanie dňa 4. 11. 2011 bolo odročené na 24. 1. 2012 z dôvodu, že sa

nedostavil navrhovateľ, ktorého právny zástupca písomne ospravedlnil pre

práceneschopnosť. Ospravedlnil sa aj odporca v 2. rade.

Dňa 19. 1. 2012 bol na súd doručený návrh navrhovateľa o pripustení zmeny

účastníka konania na strane navrhovateľa.

Dňa 24. 1. 2012 pojednávanie bolo odročené, o odročení odporcovia boli

upovedomení s tým, že bol na súd doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane

navrhovateľa...

Súd dňa 23. 8. 2012 návrh navrhovateľa na zmenu účastníka na strane navrhovateľa

zamietol...

Proti uzneseniu dňa 10. 9. 2012 navrhovateľ podal odvolanie.

Dňa 20. 12. 2012 krajský súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Spisový

materiál na súd bol vrátený 14. 1. 2013. Sudkyňa dňa 17. 1. 2013 dala pokyn na doručenie

uznesenia krajského súdu účastníkom konania, jej pokyn bol vykonaný 17. 1. 2013. Právny

zástupca navrhovateľa uznesenie prevzal 30. 1. 2013 a odporcovia uznesenie prevzali 22. 1.

2013.

... Prekážky konania podľa a nasl.

Konanie v období od 2. 2. 2010 do 11. 1. 2011 bolo prerušené v zmysle § 109 ods. 2

písm. c/

... Prieťahy, ktoré spôsobil sťažovateľ.

Neboli zistené.

... Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom.

Prieťahy v tejto veci som zistila iba čo do nepredloženia dovolania navrhovateľa na

Najvyšší súd SR. Dňa 27. 1. 2011 pod sp. zn. v tejto veci som vybavila

sťažnosť navrhovateľa. Posúdila som ju ako opodstatnenú z dôvodu, že sudkyňa nedala

pokyn na predloženie spisu na rozhodnutie o dovolaní navrhovateľa, ktoré dovolanie na

tunajší súd bolo postúpené 4. 2. 2010. Dovolanie na Najvyšší súd SR bolo predložené 11. 2.

2011. Najvyšší súd SR dovolanie odmietol. Spisový materiál od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011

sa nachádzal na najvyššom súde. V ďalšom som sledovala priebeh konania. Podľa môjho

názoru súd okrem uvedeného obdobia úkony vykonával plynulé. V prílohe Vám predkladám

kópiu vybavenia sťažnosti...

Pripúšťam, že prieťahy spôsobené nepredložením dovolania včas na najvyšší súd

možno považovať za zbytočné prieťahy. Ide o obdobie od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011, kedy

spisový materiál sa nachádzal na najvyššom súde.“

V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu zistil

aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. marca

2013 uviedol: „... naďalej trvám na podanej ústavnej sťažnosti a nepovažujme za potrebné

sa k spomenutému stanovisku predsedu okresného súdu osobitne vyjadrovať.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov... a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2)

a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o náhrade škody spôsobenej ublížením na zdraví ústavný súd nehodnotí ako právne

a skutkovo zložitú vec. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú

a právnu zložitosť veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V predmetnom prípade

sťažovateľ neprispel podľa názoru ústavného súdu významným spôsobom k predĺženiu

súdneho konania, bol v konaní aktívny a reagoval včas na výzvy okresného súdu, ale

na druhej strane je potrebné tiež uviesť, že okresný súd musel rozhodovať o jeho

opakovaných návrhoch na zmenu petitu žaloby a tiež súdny spis sa niekoľko mesiacov

nachádzal aj na krajskom súde a najvyššom súde (v dôsledku uplatnenia opravných

prostriedkov sťažovateľa, ktorý podal odvolania aj proti rozhodnutiam okresného súdu

o zastavení konania, zamietnutí jeho návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa

a proti rozsudku vo veci samej a tiež podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu).

Nutnosť rozhodovania o týchto procesných návrhoch sťažovateľa predlžovala súdne

konanie a hoci sťažovateľ mal nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie

konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, , ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd predovšetkým zastáva názor, že napadnuté konanie, ktoré nebolo

právoplatne skončené po viac ako 7 a pol roku od jeho začatia, nie je potrebné osobitne

vyhodnocovať a uvádzať prípadne jednotlivé menšie obdobia nečinnosti okresného súdu

(m. m. ), keďže v okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je

z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná.

K tomu považuje za potrebné uviesť, že i keď okresný súd v priebehu konania

vykonal množstvo procesných úkonov, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia k sťažnosti,

a rozhodol aj vo veci samej, odvolací súd jeho rozsudok z 27. februára 2009 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne

zisteného skutkového stavu, čím stav právnej neistoty sťažovateľa dosiaľ neodstránil

(, , ), a konanie sa tým značne predĺžilo.

Občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho,

ako to je v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v i právom podľa

ods. 1 dohovoru (m. m. , , , ,

).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany

základných práv sťažovateľa prikázal v zmysle

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa

rozhodnutia súdu v jeho veci

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom na jeho žiadosť, dĺžku konania, a to, že konanie nie je pred okresným

súdom ešte právoplatne skončené, ústavný súd preto priznal sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie v požadovanej sume 500 € (bod 3 výroku).

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý je platcom DPH, žiadal

úhradu trov konania v sume 331,13 € za dva úkony právnej služby, ktoré bližšie

špecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

predstavovala sumu 781 €.

Ústavný súd mu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia v roku 2013 a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby v roku 2013 predstavovala sumu 130,16 € a režijný paušál 7,81 €. K tomu je

potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože advokát je jej platcom. Úhrada bola

teda priznaná v celkovej sume 331,12 € (bod 4 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013