Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 202/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ,

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-411/OISZ-V-2012 a jeho prípisom

z 3. septembra 2012, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci vedenej

pod sp. zn. a jej prípisom z 9. októbra 2012, postupom Krajskej prokuratúry

v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. a jej prípisom z 23. októbra 2012

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/1 Gn 1852/2012 a jej prípisom zo 7. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. H. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť Mgr. I. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. J., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu

podľa a (ďalej len „“)

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – sekcie kontroly a inšpekčnej služby,

úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ (ďalej len „odbor inšpekčnej

služby“), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-411/OISZ-V-2012 a jeho prípisom

z 3. septembra 2012 (ďalej aj „namietaný prípis odboru inšpekčnej služby“), postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej

pod sp. zn. a jej prípisom z 9. októbra 2012 (ďalej aj „namietaný prípis

okresnej prokuratúry“), postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jej prípisom z 23. októbra 2012

(ďalej aj „namietaný prípis krajskej prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/1 Gn 1852/2012 a jej prípisom zo 7. decembra 2012 (ďalej aj „namietaný prípis

generálnej prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 28. mája 2012 trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa na tom základe, že vyšetrovateľ

Policajného zboru v čase od 27. januára 2012 do 28. mája 2012 v služobnom

úrade odboru inšpekčnej služby v trestnej veci sp. zn. ČVS: SKIS-459/OISZ-V-2011, ktorú

má ako vyšetrovateľ Policajného zboru pridelenú, neumožnil sťažovateľovi, ktorý

má v uvedenej trestnej veci postavenie poškodeného, nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu,

nevyhotovil mu fotokópiu vyšetrovacieho spisu, neinformoval ho o vykonaných úkonoch

a jeho žiadosti nevybavil v lehote 7 dní, čím mal porušiť jeho práva vyplývajúce so zákona.

Uznesením vyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby sp. zn. ČVS: SKIS-411/OISZ-V-2012

z 20. júla 2012 bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté s poukazom na to,

že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b),

c) a podľa ods. 2 . Predmetné uznesenie napadol sťažovateľ sťažnosťou,

ktorá bola uznesením okresnej prokuratúry zamietnutá.

Dňa 22. augusta 2012 požiadal sťažovateľ vyšetrovateľa, ktorý vydal

uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia sťažovateľa z 20. júla 2012, o zaslanie

fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu odboru inšpekčnej služby sp. zn.

ČVS: SKIS-411/OISZ-V-2012.

Vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby prípisom sp. zn. ČVS: SKIS-411/OISZ-V-

2012 z 3. septembra 2012 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o zaslanie fotokópie kompletného

vyšetrovacieho spisu, keďže s poukazom na podľa jeho

záveru sťažovateľ nemá postavenie ani jedného zo subjektov, ktorý je oprávnený

na poskytnutie fotokópie vyšetrovacieho spisu.

K rovnakému záveru dospela aj prokurátorka okresnej prokuratúry vo svojom prípise

sp. zn. z 9. októbra 2012, ktorým sťažovateľa upovedomila o vybavení jeho

podnetu na preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Prípisom krajskej prokuratúry sp. zn. z 23. októbra 2012 bolo

sťažovateľovi okrem iného oznámené, že „Právo na nazeranie do spisov a na obstarávanie

si ich kópií a častí na svoje trovy priznáva iba osobám taxatívne

uvedeným v ustanovení § 69 ods. 1, medzi ktoré osoba oznamovateľa nepatrí.“. Z tohto

dôvodu krajská prokuratúra podnet na preskúmanie postupu prokurátora odložila ako

nedôvodný.

Prípisom generálnej prokuratúry sp. zn. IV/1 Gn 1852/2012 zo 7. decembra 2012

bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľa na preskúmanie postupu krajskej prokuratúry,

pričom generálna prokuratúra sa stotožnila so stanoviskom krajskej prokuratúry

a opakovaný podnet sťažovateľa ako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ zastáva názor, že aj pred začatím trestného stíhania patria osobe,

ktorá o sebe vyhlasuje, že bola poškodená trestným činom, práva poškodeného podľa

, a preto postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mu odmietli

vyhotoviť fotokópiu vyšetrovacieho spisu, nebol správny a zasiahol do ním označených

základných práv.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

SR a postupom MV SR – sekcia kontroly inšpekčnej služby, úrad

inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby – západ B. dňa 3. 9. 2012, postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava III dňa 9. 10. 2012, postupom Krajskej prokuratúry Bratislava

zo dňa 223. 10. 2012 a Generálnej prokuratúry SR dňa 7. 12. 2012 porušené bolo.

2. Ministerstvo vnútra SR sekcia kontroly inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,

odbor inšpekčnej služby – západ B. je povinné sťažovateľovi zaslať kópiu spisového

materiálu vedeného pod ČVS:SKIS-411/OISZ-V-2011.

3. Ministerstvo vnútra – sekcia kontroly inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,

odbor inšpekčnej služby – západ Bratislava, Okresná prokuratúra Bratislava III, Krajská

prokuratúra Bratislava a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výše 5.000 EUR.

4. Ministerstvo vnútra – sekcia kontroly inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,

odbor inšpekčnej služby – západ B., Okresná prokuratúra Bratislava III, Krajská

prokuratúra Bratislava a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy

konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory príslušných orgánov verejnej moci, ktoré ich

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred týmito orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , , ,

).

Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také

rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody, resp. tiež také, v ktorých k porušeniu základného práva alebo slobody

došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne

závery príslušných orgánov verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , , ,

).

Sťažovateľ v postavení oznamovateľa podal 28. mája 2012 trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

, pričom sa označil za osobu poškodenú týmto

trestným činom. Označené trestné oznámenie sťažovateľa bolo uznesením vyšetrovateľa

odboru inšpekčnej služby sp. zn. ČVS: SKIS-411/OISZ-V-2012 z 20. júla 2012 odmietnuté

bez toho, aby vo veci bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Následne vyšetrovateľ

inšpekčnej služby v prípise z 3. septembra 2012 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o zaslanie

fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu, pričom poukázal na § 69 ods. 1 Trestného

poriadku, z ktorého vyvodil, že sťažovateľ nemá postavenie ani jedného zo subjektov, ktorý

je oprávnený na obstarávanie fotokópie vyšetrovacieho spisu. K rovnakému právnemu

záveru dospeli v namietaných prípisoch aj okresná prokuratúra, krajská prokuratúra

a generálna prokuratúra. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že v jeho veci

konajúce orgány verejnej moci nesprávne interpretovali príslušné ustanovenie Trestného

poriadku (§ 69 ods. 1), keď nevyhoveli jeho žiadosti o zaslanie fotokópie kompletného

vyšetrovacieho spisu, čím podľa jeho názoru porušili jeho základné právo na inú právnu

ochranu vyplývajúce z a .

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti posúdiť, či právny názor, na základe ktorého príslušné orgány verejnej moci

nevyhoveli žiadosti sťažovateľa o zaslanie fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu,

je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný, t. j. či ich postupom a namietanými

prípismi mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená

osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný

a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo

nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje

o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť

je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky

a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.

Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby,

ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne

úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu

a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné

na uplatnenie ich práv.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti pri interpretácii obsahu a rozsahu

základných práv a slobôd zohľadňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa jednotlivých ľudských práv a základných slobôd

garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“).

Základnému právu na súdnu a inú právnu ochranu podľa

zodpovedá v štruktúre práv garantovaných dohovorom právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný v prípade

poškodeného v trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným poškodeným bolo

odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová

proti Českej republike, rozhodnutie z 2. októbra 2006, č. 29858/03, oddiel 1).

Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že čl. 6 dohovoru je v zásade aplikovateľný, pokiaľ

sa poškodený k trestnému konaniu pripojil s cieľom získať náhradu škody, ktorá mu bola

trestným činom spôsobená. Namietať porušenie práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru nebude

môcť ten poškodený, ktorý sa trestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť

k odsúdeniu obvineného (Corbu proti Rumunsku, rozhodnutie z 31. marca 2009,

č. 27396/04, § 30 – 33).

Podľa názoru ústavného súdu sú uvedené právne názory ESĽP k výkladu čl. 6

dohovoru v plnom rozsahu uplatniteľné aj na interpretáciu základného práva na inú právnu

ochranu garantovaného predovšetkým prostredníctvom . Za týchto

okolností výklad obsiahnutý v namietanom prípise

vyšetrovateľa inšpekčnej služby, podľa ktorého v konkrétnych okolnostiach posudzovaného

prípadu sťažovateľ nie je osobou, ktorá disponuje právami vyplývajúcimi z § 69 ods. 1

, s ktorým sa v namietaných prípisoch stotožnili aj vo veci konajúce

orgány prokuratúry, je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska z ústavného

hľadiska akceptovateľný a udržateľný.

Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v postavení oznamovateľa trestného činu

nemôže účinne namietať porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ktorých obsah je potrebné vykladať v intenciách dohovoru),

keďže práva z nich vyplývajúce sú aplikovateľné len na poškodeného v takom

trestnom konaní, v ktorom bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Navyše musí

ísť o poškodeného, ktorému trestným činom vznikla škoda, náhradu ktorej si v tomto

trestnom konaní uplatňuje.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že medzi

obsahom základných práv vyplývajúcich z a a namietanými

postupmi a prípismi úradu inšpekčnej služby, okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej

by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru

o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013