Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. T., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., ktorou

namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva

podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Trnave sp. zn. z 19. apríla 2011 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 11. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2012 doručená sťažnosť I. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva podľa čl. 8

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2011 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 11. septembra 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola spolu s obžalovaným G.

S. rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. septembra 2010 uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), d)

a ods. 2 písm. a) a e) . Sťažovateľke bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu odňatia slobody bola

sťažovateľka zaradená do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Sťažovateľka podala

proti rozsudku okresného súdu z 9. septembra 2010 odvolanie, ktoré bolo uznesením

krajského súdu sp. zn. z 19. apríla 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) zamietnuté. Proti uzneseniu krajského súdu z 19. apríla 2011 podala

sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 11. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) odmietol.

3. Sťažovateľka namieta dva okruhy nedostatkov. V úvode sťažnosti poukazuje

na nedostatky, ktorými má byť postihnutý príkaz na domovú prehliadku rodinného

domu v jej vlastníctve vydaný sudkyňou pre prípravné konanie okresného súdu

sp. zn. OS PN-V-5-1/2008-OUS-Ntt z 28. augusta 2008 (ďalej len „príkaz na domovú

prehliadku z 28. augusta 2008“). Sťažovateľka ho považuje za nepreskúmateľný, pretože

v jeho výrokovej časti sú nedostatočne popísané veci, ktoré mali byť domovou prehliadkou

zaistené. Domová prehliadka bola realizovaná 12. septembra 2008, teda po vyše dvoch

týždňoch od jej nariadenia, preto podľa sťažovateľky nebola vykonaná bez meškania.

Takáto situácia je podľa sťažovateľky ústavne neakceptovateľná, pretože: „... v prípade

zásahu do ústavných práv je nevyhnutné ustanovenia zákona vykladať reštriktívne.“

4. Sťažovateľka vyjadrila tiež nesúhlas so spôsobom určovania hodnoty drogy, ktorá

bola nájdená pri domovej prehliadke. V danom prípade sa súdy opreli o závery znaleckého

posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru B. (ďalej len „KEÚ

PZ“). Týmto posudkom bolo určené, akému množstvu obvyklých jednorazových dávok

zodpovedá zadržaná droga. Zároveň si súdy vyžiadali správy Národnej protidrogovej

jednotky Prezídia Policajného zboru, ktorá určila, za akú cenu sa v čase spáchania skutku

predávala jednorazová dávka kokaínu a jednorazová dávka heroínu a metamfetamínu.

Na základe údajov o počte obvyklých jednorazových dávok drogy a ceny jednorazovej

dávky bolo určené finančné vyjadrenie hodnoty zadržanej drogy. Týmto spôsobom bola

určená hodnota drogy zadržanej pri domovej prehliadke u sťažovateľky na 10 625,35 €, čím

bola u sťažovateľky naplnená kvalifikovaná skutková podstata podľa § 172 ods. 2 písm. e)

– „vo väčšom rozsahu“. Podľa sťažovateľky je záver o jej vine za skutok

v zmysle založený na skutočnostiach, ktoré neboli

preukázané v procesnom dokazovaní. Podľa sťažovateľky v trestnom konaní nebolo vôbec

zisťované, či sa na čiernom trhu skutočne predáva ako jedna dávka práve taká obvykle

jednorazová dávka v množstve a akosti, ako ju určil v posudku KEÚ PZ. Sťažovateľka

uviedla, že jej úmysel „... predávať drogu po dávkach a naviac zriedenú v pomere, ktorý

nemohla ani len poznať, a určil ho až znalecký posudok, nebol v trestnom konaní žiadnym

spôsobom dokázaný, drogy sa predávajú aj v gramoch, nielen po dávkach“.

Sťažovateľka v doplnení sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 15. februára

2013, poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 27. novembra 2012,

ktorý sa týkal obdobnej drogovej trestnej činnosti. V tomto rozsudku najvyšší súd

pomenoval nedostatky pri takomto určovaní hodnoty drogy, ktorého výsledkom je

neprimerane vysoký počet jednorazových dávok, neprimerane malý obsah účinnej látky

v jednej dávke a neprimerane vysoká cena drogy, ktorá nezodpovedá podmienkam

existujúcim na čiernom trhu.

Najvyšší súd, ktorý rozhodoval o dovolaní sťažovateľky, a ani krajský súd

pri rozhodovaní o jej odvolaní však na túto nie bezúčelovú argumentáciu sťažovateľky

nereagovali a vôbec sa s ňou nevysporiadali, čo podľa sťažovateľky nemožno akceptovať.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR v trestnej veci

sťažovateľky vedenej na Krajskom súde v Trnave pod č. k. a na Najvyššom

súde SR pod č. k. , v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. -1755 zo dňa 19. 4. 2011 a uznesením Najvyššieho súdu SR

č. k. zo dňa 11. 9. 2012, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky

na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a k porušeniu jej ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8

ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. )

Uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. -1755 zo dňa 19. 4. 2011

a Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 11. 9. 2012 sa zrušujú.“

Sťažovateľka zároveň požiadala o náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Pod ústavnosťou v najužšom zmysle treba rozumieť dodržiavanie všetkými orgánmi

verejnej moci, ale aj právnickými osobami a fyzickými osobami. Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane

a . Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana , prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej

správy, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred orgánmi verejnej správy bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu orgán verejnej správy vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie orgánu verejnej správy v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery orgánu verejnej správy môžu byť teda predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , I. ÚS

139/02, ). Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. ), že ochrana

garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) , prípadne dohovorom nie

je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú

pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom ( ). Sú to teda všeobecné súdy, ktorým

ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej

úrovni.

Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov

pri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.

9. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny, základného práva podľa

ods. 2 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata

námietok sťažovateľky, ktorými poukazovala na porušenie svojich práv, sa týkala týchto

skutočností:

(a) domová prehliadka, ktorá bola vykonaná v jej dome, nebola vykonaná

bez meškania, pričom príkaz na vykonanie domovej prehliadky z 28. augusta 2008

je nepreskúmateľný,

(b) sťažovateľka nesúhlasí so spôsobom, ako súdy v jej veci určili hodnotu drogy,

ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke.

10. Námietky týkajúce sa realizovanej domovej prehliadky sťažovateľka uplatnila už

v odvolaní a tiež v dovolaní. Sťažovateľka predovšetkým poukazuje na skutočnosť,

že príkaz na domovú prehliadku bol vydaný 28. augusta 2008, no domová prehliadka bola

vykonaná až 12. septembra 2008, teda po 15 dňoch po jej nariadení. Domová prehliadka

tak nebola vykonaná bez meškania, čo však nemožno akceptovať, pretože ide o výrazný

zásah do garantovaných práv. Sťažovateľka tiež hodnotí príkaz na domovú

prehliadku ako nepreskúmateľný, pretože v ňom nie sú dostatočne popísané veci, ktoré mali

byť pri domovej prehliadke zaistené. Krajský súd sa pri rozhodovaní o odvolaní proti

rozsudku okresného súdu z 9. septembra 2010 zaoberal aj týmito námietkami sťažovateľky.

Podrobne preskúmal zákonnosť vykonanej domovej prehliadky, a to s osobitným

posúdením rýchlosti jej realizácie. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že pokiaľ mala

domová prehliadka splniť svoj účel, bolo vecou polície určiť, kedy sa vykoná. Preto

samotná skutočnosť, že domová prehliadka bola vykoná po 15 dňoch po jej nariadení,

nemôže zakladať jej nezákonnosť. Krajský súd sa tiež oboznámil so zápisnicou o vykonaní

domovej prehliadky, s fotodokumentáciou, ako aj s výpoveďami príslušníkov polície

a nezúčastnenej osoby zúčastnenej na domovej prehliadke. Na základe týchto poznatkov

dospel k záveru, že domová prehliadka bola vykonaná zákonným spôsobom.

Zákonnosťou domovej prehliadky sa zaoberal tiež najvyšší súd pri rozhodovaní

o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu z 19. apríla 2011. Sťažovateľka uplatnila tieto

námietky ako dovolací dôvod podľa ; t. j. že rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Najvyšší súd tak

opakovane preskúmal zákonnosť domovej prehliadky, ktorú vyhodnotil ako zákonnú.

Príkaz na vykonanie domovej prehliadky obsahoval všetky potrebné náležitosti a bol v ňom

definovaný aj jej účel – v daných priestoroch sa mali nachádzať drogy. Doba, ktorá

uplynula od vydania príkazu na domovú prehliadku po jej realizáciu (15 dní, pozn.), bola

vyhodnotená ako primeraná, ktorá nemôže spôsobovať jej nezákonnosť. Z uvedeného

dôvodu preto najvyšší súd dospel k záveru, že nebol ani naplnený dovolací dôvod podľa

.

11. Zákonnosť domovej prehliadky už bola predmetom posúdenia tak krajským

súdom, ako aj najvyšším súdom. Krajský súd v napadnutom uznesení z 19. apríla 2011

a najvyšší súd v napadnutom uznesení z 11. septembra 2012 svoj názor o zákonnosti

domovej prehliadky vysvetlili jasne, zrozumiteľne a zároveň výstižne. Domová prehliadka

bola posúdená komplexne, pretože predmetom posúdenia nebol iba samotný príkaz

na domovú prehliadku, ale aj dokumentácia o jej realizácii (zápisnica o vykonaní domovej

prehliadky, fotodokumentácia, výpovede osôb, ktoré sa na nej zúčastnili). Závery

o zákonnosti domovej prehliadky sú preto plne legitímne a ústavný súd nemá dôvod

pochybovať o správnosti tohto právneho názoru krajského súdu a najvyššieho súdu.

12. Sťažovateľka v sťažnosti zároveň vyjadruje nesúhlas so spôsobom, ako súdy

určili hodnotu drogy, ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke. V prípade sťažovateľky

išlo o ustálený postup, ktorý vychádzal zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, ktorý

určil, akému počtu obvyklých jednorazových dávok zodpovedá zadržaná drogy, a tiež

vychádzal zo správy Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru o cene

jednorazovej dávky kokaínu, heroínu a metamfetamínu. Týmto spôsobom bola vyčíslená

hodnota drogy zadržanej pri domovej prehliadke u sťažovateľky na 10 625,35 €,

čím sťažovateľka naplnila kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 172 ods. 2 písm. e)

„vo väčšom rozsahu“. V trestnom konaní však podľa sťažovateľky nebolo

uspokojivo preukázané, či sa na čiernom trhu skutočne predáva ako jedna dávka práve také

množstvo drogy a v takej koncentrácii, ako to určil v znaleckom posudku KEÚ PZ. Na túto

nejednoznačnosť pritom poukazovala aj Národná protidrogová jednotka Prezídia

Policajného zboru vo vyčíslení hodnoty drogy, kde uvádza, „... že nevie, či dávka podľa

nich a podľa KEÚ PZ je to isté“. Na tento rozpor či nejednoznačnosť pritom poukázal

aj najvyšší súd v rozsudku sp. zn. z 27. novembra 2012, ktorý sa týkal

obdobnej drogovej trestnej činnosti a ktorého predmetom posudzovania bola práve hodnota

zaistenej drogy. V tomto rozsudku najvyšší súd vyhodnotil ako nesprávne určovanie

hodnoty drogy metodikou používanou KEÚ PZ v prípade trestného činu podľa § 172

(pre ktorý bola obžalovaná sťažovateľka, pozn.). Metodika používaná

KEÚ PZ má opodstatnenie v prípade posudzovania trestnosti trestného činu podľa § 171

, keď sa vychádza z pojmu „obvyklá jednorazová dávka“. Avšak v prípade

posudzovania trestnosti trestného činu podľa je nutné

postupovať pri stanovení rozsahu trestného činu v zmysle

a vychádzať z

„... minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo možné zaistenú omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor predať na čiernom trhu v období spáchania

trestného činu a v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pričom je potrebné zohľadniť

špecifiká čierneho trhu a prax koncových konzumentov návykových látok, ako to ustanovuje

§ 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák.“.

13. Námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa vyčíslenia hodnoty drogy sa zaoberal

krajský súd v napadnutom uznesení z 19. apríla 2011 a aj najvyšší súd v uznesení

z 11. septembra 2012. Krajský súd pripustil obťažnosť určenia ceny obvyklej jednorazovej

dávky, pretože množstvo drogy sa odvíja od stupňa závislosti konkrétneho konzumenta.

V takýchto trestných veciach sa preto berie do úvahy najmenšie možné množstvo obvykle

jednorazových dávok zo zadržanej drogy a tomu zodpovedajúca hodnota. Takýto postup

je preto v prospech obvinených. Sťažovateľka uplatnila námietky týkajúce sa hodnoty drogy

aj ako dovolací dôvod podľa . Najvyšší súd

vyhodnotil hodnotu drogy ako spoľahlivo preukázanú znaleckým posudkom. V prípade

sťažovateľky preto nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)

. Najvyšší súd sa zaoberal aj ďalším sťažovateľkou uplatneným dovolacím

dôvodom podľa o zásadnom porušení práva

na obhajobu. Tento dovolací dôvod mal byť naplnený tým, že súdy vyhodnotili vykonané

dôkazy v jej neprospech, a teda že výsledok trestného konania nezodpovedá jej predstavám.

Najvyšší súd však nezistil splnenie ani tohto dovolacieho dôvodu, a preto dovolanie

sťažovateľky podľa odmietol.

14. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí ústavný súd konštatuje,

že tak krajský súd, ako aj najvyšší súd sa podrobne zaoberali podstatou argumentácie

sťažovateľky týkajúcej sa hodnoty drogy. Závery, ku ktorým v tejto otázke (hodnota drogy,

pozn.) súdy dospeli, resp. s ktorými sa súdy stotožnili, nemožno rozhodne považovať

za svojvoľné či arbitrárne. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru

ústavného súdu právne názory krajského súdu a ani najvyššieho súdu takéto nedostatky

rozhodne nevykazuje. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na rozpor v judikatúre najvyššieho

súdu pri posudzovaní hodnoty drogy s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. novembra 2012, je potrebné uviesť, že ústavný súd zastáva

v tejto súvislosti názor, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných

súdov (, , ). Otázka posudzovania hodnoty drogy

postráda ústavnoprávny rozmer. Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, za spáchanie

ktorej bola sťažovateľka právoplatne odsúdená a ktorej spáchanie v sťažnosti

nespochybňuje, považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že sťažovateľka sama svojím

konaním vyvolala postup orgánov činných v trestnom konaní, a teda aj súdov proti nej.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

a najvyššieho súdu konštatuje, že tieto všeobecné súdy konali v medziach svojej právomoci,

pretože príslušné ustanovenia relevantných právnych noriem (, Trestný

poriadok) podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali správne, a ich úvahy

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a ústavnoprávne

akceptovateľné.

16. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi predmetnými rozhodnutiami

a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa a

ods. 1 listiny, základného práva podľa čl. 8 ods. 2 listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, ).

17. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa už

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013