Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/32/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného

R. M. , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G., proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2012, sp. zn. , podľa § 386

ods. 1, ods. 2 a a z dôvodu podľa , takto

rozhodol:

I.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2012, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , Tr. zák. a , Tr. zák.

v neprospech obvineného R. M..

Napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e.

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Trnava z 20. januára 2011, sp. zn.

.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Trnava sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa sa obvinený R. M. n e b e r i e do väzby s tým,

že pokračuje vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, uloženého

mu rozsudkom Okresného súdu Trnava z 22. mája 2008, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Trnava z 20. októbra 2009, sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 20. januára 2011, sp. zn. ., bol

obvinený R. M. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

od presne nezisteného časového obdobia až do svojho zadržania dňa 9. apríla 2008

z bližšie nezisteného zdroja si bez povolenia zaobstaral a vo svojom byte v Trnave

na Č. ul. č. X. (byt č. X. na treťom poschodí) nedovolene držal psychotropnú látku

metamfetamín, ktorú následne predával konzumentom v meste Trnava, napr. M. M., nar. X.,

za 200 Sk až 500 Sk podľa hmotnosti dávky, pričom dňa 9. apríla 2008 pri domovej

prehliadke boli v jeho byte nájdené a zaistené jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom

obsahujúce metamfetamín o hmotnosti 32,979 g a o priemernej koncentrácii 72,4%

hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahuje 23,877 g absolútneho

metamfetamínu, čo zodpovedá 597 – 1 194 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej

látky v cene predstavujúcej na čiernom trhu 179 100 Sk až 358 200 Sk a biela prášková látka

voľne vysypaná na papieri obsahujúca metamfetamín o hmotnosti 2,113 g a o priemernej

koncentrácii 72,9% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahuje

1,540 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 39-77 obvykle jednorazovým dávkam

psychotropnej látky v cene predstavujúcej na čiernom trhu 11 700 Sk až 23 100 Sk;

metamfetamín je zaradený v zmysle o omamných

a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny

psychotropných látok,

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. l, § 37 písm. h/, písm. m/

a § 38 ods. 7 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov

a 1 (jeden) mesiac, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní

1 (jedného) roka.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol uvedeným rozsudkom zrušený výrok o treste uloženom

obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. (správne má byť, sp. zn.

), z 22. mája 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn.

, z 20. októbra 2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci -

kuchynského noža s čiernou rukoväťou s dĺžkou 17 cm, pričom podľa § 60 ods. 6 Tr. zák.

rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený R. M..

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave odvolanie obvineného podľa

zamietol ako nedôvodné.

Obvinený R. M. podal v zákonnej lehote uvedenej v

prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. (v zmysle doloženého plnomocenstva - č.l. 566 spisu)

proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie. V dovolaní poukázal na naplnenie

dovolacích dôvodov podľa , a navrhol, aby dovolací súd

podľa napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a tomuto podľa

ods. 1 prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa prišlo podľa

dovolateľa tým, že príkaz na domovú prehliadku vydaný Okresným súdom Trnava dňa

3. apríla 2008 pod sp. zn. OS-TT-V-62-1/2008- OUSS-Ntt, nebol vzhľadom k podozreniu

z trestnej činnosti a k úmyslu spáchať trestný čin odôvodnený konkrétnymi skutkovými

okolnosťami, pričom bez bližšieho popisu skutkových okolností nespĺňa požiadavku

preskúmateľnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 26. októbra 2011, sp. zn. , a na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z ktorých vyplýva, že nedostatok odôvodnenia príkazu

na domovú prehliadku je z pohľadu zákonnosti zabezpečenia dôkazu podstatný.

Dovolací dôvod podľa bol podľa obvineného R. M.

naplnený tým, že závery oboch súdov o spáchaní obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. sú postavené výlučne

na domnienkach súdov, ktoré neboli podložené procesne vykonaným dokazovaním. Poukázal

na to, že nemohol poznať možnosť výroby takého počtu dávok, ako to určil Kriminalistický

a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“), nakoľko nedisponuje

technologickým zariadením na určenie koncentrácie účinnej látky v droge, a preto ani

nemohol poznať hodnotu drogy tak, ako ju stanovila Národná protidrogová jednotka Úradu

boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NPJ“).

Argumentoval tým, že jeho úmysel v zmysle § 16 Tr. zák. a § 18 Tr. zák., a to predávať

drogu po dávkach v počte určenom rozsudkom okresného súdu a naviac zriedenú v pomere,

ktorý nemohol ani len poznať, nebol v trestnom konaní žiadnym spôsobom dokázaný.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Trnava. Prokurátor krajskej prokuratúry v písomnom

vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov nie je v danej

veci splnený a navrhol, aby dovolací súd podľa dovolanie odmietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

K bodu I. výroku rozsudku:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote (

ods. 1 ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až ,

ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Najvyšší súd ďalej vo veci skúmal existenciu dovolateľom uplatnených dovolacích

dôvodov podľa ,

Podľa dovolanie možno podať, ak

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí

o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného,

sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386

a

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného R. M. naplnenie

dovolacieho dôvodu uvedeného v treba uviesť,

že neopodstatnenosť námietok dovolateľa ohľadom zákonnosti vydania príkazu na domovú

prehliadku bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná už v trestnom konaní nasledujúcom

po vydaní zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2010, sp. zn.

. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco zaoberal všetkými

skutočnosťami, ktoré ho viedli k opätovnému záveru, že príkaz na domovú prehliadku

(vydaný Okresným súdom Trnava dňa 3. apríla 2008 pod sp. zn. OS-TT-V-62-1/2008- OUS-

Ntt) sudca pre prípravné konanie riadne odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami (výsluch

D. M., záznamy z OPČ).

Rovnako ako súdy nižších stupňov, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá

pochybnosti o tom, že v posudzovanej veci z odôvodnenia predmetného príkazu na domovú

prehliadku vyplývajú (mimo iného) konkrétne skutočnosti, ktorými možno verifikovať,

že v čase jeho vydania bolo nevyhnutné uprednostniť verejný záujem na ochranu spoločnosti

pred nedovoleným šírením omamných a psychotropných látok pred súkromným záujmom

na ochranu súkromia a domovej slobody. Z uvedeného vyplýva, že predmetný príkaz

na domovú prehliadku (ako súdne rozhodnutie, ktorým sa zasahuje do základných ľudských

práv a slobôd) je preskúmateľný, a preto ho s použitím interpretačných pravidiel

definovaných judikatúrou (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. sp. zn.

, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2011,

sp. zn. ) možno označiť za zákonný. Nakoľko aj dôkazy získané na jeho

podklade treba potom a priori považovať za zákonné a dovolací súd nezistil, že by boli

v priebehu trestného konania vykonané súdmi nižších stupňov v rozpore so zákonom,

uzatvára, že v posudzovanej veci neprišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. g/

Pokiaľ však ide o dovolací dôvod uvedený v , Najvyšší

súd Slovenskej republiky po preskúmaní procesného spisu zistil, že tento naplnený bol.

Podstatu skutku v posudzovanom prípade zakladá konanie obvineného R. M.

spočívajúce podľa skutkových zistení v tom, že od presne nezisteného časového obdobia

až do svojho zadržania dňa 9. apríla 2008 si z bližšie nezisteného zdroja

bez povolenia zaobstaral a vo svojom byte v Trnave nedovolene držal psychotropnú látku

metamfetamín, ktorú následne predával konzumentom v meste Trnava za cenu 200 Sk

až 500 Sk - podľa hmotnosti dávky. Pri domovej prehliadke boli v byte obvineného nájdené

a zaistené jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce metamfetamín o hmotnosti

32,979 g v koncentrácii 72,4% hmotnostného, ako aj biela prášková látka voľne vysypaná

na papieri obsahujúca metamfetamín o hmotnosti 2,113 g v koncentrácii 72,9%

hmotnostného, t.j. celkové množstvo psychotropnej látky (metamfetamínu) zaistenej

pri domovej prehliadke bolo 35,092 g (v priemernej koncentrácii 72,42 % hmotnostného).

Podľa obžaloby sa dalo uvedené množstvo psychotropnej látky na čiernom trhu

v danom čase predať za 190 800 Sk až 381 300 Sk. Podľa obhajoby bola táto cena

niekoľkonásobne nadhodnotená a zaistené množstvo psychotropnej látky sa v danom období

dalo predať na čiernom trhu maximálne za cca 70 000 Sk. Obe procesné strany predložili

súdom v kontradiktórnom procese dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Obžaloba vychádzala zo znaleckého posudku KEÚ PZ z 2. júna 2008, v ktorom KEÚ

PZ najskôr stanovil, že zaistené množstvo psychotropnej látky (35,092 g) obsahuje 25,417 g

„absolútneho metamfetamínu“ a následne matematickým prepočtom dospel k záveru

že uvedené množstvo „absolútneho metamfetamínu“ zodpovedá „obvykle

jednorazovým dávkam“ psychotropnej látky. Ďalej argumentovala stanoviskom NPJ

zo 16. apríla 2008, v ktorom NPJ uviedla, že jedna jednorazová dávka metamfetamínu stojí

na čiernom trhu 300 Sk, čo pri množstve obvykle jednorazových dávok stanovených KEÚ PZ

zodpovedalo cene 190 800 Sk až 381 300 Sk.

Obhajoba obvineného R. M. spočívala v tom, že NPJ nevie potvrdiť,

či sa na čiernom trhu za 300 Sk predáva ako „jednorazová dávka“ to, čo za „obvykle

jednorazovú dávku“ považuje KEÚ PZ. Poukazovala aj na skutočnosť, že NPJ si uvedomila

terminologickú nepresnosť a od roku 2009 vo svojich odborných vyjadreniach priamo

upozorňuje KEÚ PZ, že ňou vyčíslená hodnota omamných látok na čiernom trhu vychádza

z predpokladu, že „množstvo drogy na čiernom trhu predávané ako dávka zodpovedá obvykle

jednorazovej dávke drogy uvedenej vo Vašej žiadosti“. Obhajca obvineného poukázal

na výpovede svedkov mjr. Ing. M. Š. a kpt. Ing. M. K., ktorí uviedli, že presne nevedia,

aké množstvo omamnej látky sa na slovenskom čiernom trhu predáva

ako jednorazová dávka. Zároveň boli ako dôkazy predložené listinné dôkazy (zápisnice

o výsluchoch svedkov a o hlavných pojednávaniach v iných trestných veciach, vyjadrenie

NPJ z 19. novembra 2008) dokumentujúce problematiku čierneho trhu so psychotropnými

látkami v Trnave a okolí, ako aj časti správ Národného monitorovacieho centra pre drogy

o stave drogovej problematiky na Slovensku za roky 2006-2008. Z predložených dôkazov

vyplývalo, že jedna dávka metamfetamínu (0,1 g - 0,2 g) sa v Trnave v danom čase

3

na čiernom trhu predávala od 200 Sk do 300 Sk, a gram, resp. kubík (cm) metamfetamínu

sa predával po 600 Sk až 1 800 Sk, t.j. zaistené množstvo psychotropnej látky sa v danom

období v Trnave dalo predať na čiernom trhu maximálne za cca. 70 000 Sk.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

v znení účinnom do 14. decembra 2008 v , inter alia,

stanovoval, že väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy

8 000 Sk a toto hľadisko sa má použiť rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci

a rozsahu činu.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú

sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

Podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie

alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť

psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne

správanie.

Podľa § 135 ods. 2 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe

po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré

zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre vlastnú

potrebu.

Podľa § 172 ods.1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. kto neoprávnene kúpi, predá, vymení,

zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo

prekurzor, alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky

až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

V posudzovanej veci okresný súd i krajský súd pri stanovení rozsahu činu vychádzali

z údajov z poskytnutých KEÚ PZ prameniacich zo zaužívanej praxe, v ktorej KEÚ PZ

postupuje spravidla tak, že zo zaisteného množstva psychotropnej látky a jej koncentrácie

vypočíta množstvo absolútnej psychotropnej látky, z ktorej potom stanoví počet jednotlivých

obvykle jednorazových dávok a následne NPJ na základe počtu týchto dávok a ceny

jednotlivej dávky stanoví finančné vyjadrenie hodnoty psychotropnej látky.

V tomto smere dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyššie popísaný postup nemá

oporu v zákone ani vo vykonaných dôkazoch.

Najvyšší súd v prvom rade pripomína, že ustanovenie § 135 ods. 2 Tr. zák.

je interpretačné ustanovenie len a výlučne pre výklad pojmu prechovávanie psychotropnej

látky pre vlastnú potrebu vo väčšom množstve uvedený v § 171 ods. 2 Tr. zák., čo predstavuje

najviac desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

V posudzovanej veci je však obvinený R. M. stíhaný pre § 172 Tr. zák.

a z vykonaného dokazovania vyplýva, že nemal v úmysle zaistený metamfetamín držať

či prechovávať pre vlastnú spotrebu, ale ho chcel ďalej predávať. Citované ustanovenie piatej

hlavy prvej časti pri výklade pojmov navyše hovorí

o množstve psychotropnej látky a nie o množstve absolútneho metamfetamínu či koncentrácii

účinnej látky, o čo sa opiera KEÚ PZ.

Ani § 135 Tr. zák., ani § 171 Tr. zák. a ani § 172 Tr. zák. neuvádza pojem absolútnej

psychotropnej látky, ktorý je uvedený pojmom absolútny metamfetamín v skutkovej vete

obžaloby a ktorý KEÚ PZ použil v rámci znaleckého dokazovania. Citované ustanovenia

výlučne používajú pojem množstvo psychotropnej látky.

Keďže sa vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázalo, že obvinený zaistenú

psychotropnú látku nemal pre vlastnú potrebu, nie je v žiadnom prípade prípustné použiť

pri stanovení počtu obvykle jednorazových dávok v rozsahu stanovenom v § 172 ods. 2

písm. e/ Tr. zák. ustanovenie § 135 ods. 2 Tr. zák., pretože pojem uvedený v tomto

ustanovení, t.j. vo väčšom množstve nie je totožný s pojmom vo väčšom rozsahu uvedenom

v § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Z ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. veta posledná totiž jednoznačne vyplýva,

aký postup sa má zvoliť pri zisťovaní, či bol alebo nebol naplnený pojem väčšieho rozsahu

trestného činu, pretože zákonodarca tu uviedol, že sa má použiť postup uvedený v § 125

ods. 1 Tr. zák., t.j. vychádzať z mechanizmu, ktorý sa používa pri zisťovaní výšky škody.

Rovnako aj interpretačné pravidlo uvedené v § 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák. poskytuje

súdom jasný návod na určenie výšky škody, keď uvádza, že sám pri nej vychádza z ceny,

za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak ide

o vec, ktorá môže byť predmetom legálnej držby, cenou sa rozumie jej peňažná hodnota

pri legálnom predaji koncovému spotrebiteľovi. Ak však ide o vec, ktorej držba je ilegálna

a je predmetom obchodovania na čiernom trhu, pri stanovení rozsahu činu, resp. hodnoty

psychotropnej látky, ktorá je primárne určená na takýto trh, je potrebné vychádzať z cien

na tomto trhu v období spáchania trestného činu, zohľadniť pritom miestne špecifiká tohto

trhu ako aj zistenú prax koncových konzumentov psychotropných látok.

Drogovou problematikou na území Slovenskej republiky sa už od roku 2004

komplexne zaoberá Národné monitorovacie centrum pre drogy, ktoré je národným zastúpením

špecializovanej európskej agentúry European Monitoring Centre for Drugs and Drugs

Addiction (ďalej len „EMCDDA“), monitorujúcim situáciu v oblasti psychotropných látok

na národnej úrovni s cieľom priamej a pravidelnej výmeny oficiálnych informácií o drogách

vyžadovaných EMCDDA.

Národné monitorovacie centrum pre drogy získava z národných zdrojov (NPJ, KEÚ

PZ) relevantné, spoľahlivé a porovnateľné informácie, ktoré sa týkajú všetkých stránok

drogového fenoménu a každoročne pre EMCDDA vypracováva Národnú správu o stave

drogových závislostí a kontrole drog v Slovenskej republike (ďalej len „správa“).

V procesnom spise sa na č. l. 433 nachádza tabuľka č. 10.3.1 z desiatej kapitoly správy za rok

2008 dokumentujúca malo/veľkoodberateľské ceny drog v rozdelení podľa regiónov

Slovenskej republiky (údaje poskytnuté od NPJ, 2009). Podľa nej sa v roku 2008

v západoslovenskom regióne predávala dávka metamfetamínu na čiernom trhu za 200 Sk

až 300 Sk a pri odbere vo väčšom množstve stál 1 gram metamfetamínu 600 Sk až 1 800 Sk.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu (str. 16, 18) , tento spochybnil

prípustnosť zistenia hodnoty drogy podľa údajov NPJ a podľa správy Národného

monitorovacieho centra pre drogy (zaistené množstvo psychotropnej látky sa vynásobí cenou

za 1 g tejto látky uvedenou v správe) z dôvodov, že predložená správa neobsahuje údaj

o čistote drogy, teda priemernej koncentrácii absolútnej drogy a „ani NPJ, ani výročne správy

nerozlišujú koncentráciu účinnej látky“. Takýto záver však svedčí o neznalosti obsahu správy

Národného monitorovacieho centra pre drogy za rok 2008. Pokiaľ by si totiž okresný súd

alebo krajský súd na objasnenie rozporov vo vykonaných dôkazoch vyžiadali od Národného

monitorovacieho centra pre drogy kompletnú správu za rok 2008, našli by v časti A „Vývoj

a nové trendy“ v kapitole 10.3.2. „Čistota a zloženie drog“ tabuľku 10.3.2 „Počet vzoriek,

vážený priemer a medián obsahu účinnej látky u vybraných druhov drog v Slovenskej

republike v rokoch 2005 – 2009 – údaje pre ST 14, KEÚ PPZ (Bolf, A.) 2009.“ Z nej

vyplýva, že v roku 2008 analyzoval KEÚ PZ celkovo 1 000 vzoriek metamfetamínu,

z ktorých zistil medián obsahu účinnej látky na úrovni 69,8 %.

Dovolací súd dospel preto k záveru, že v prípade posudzovania trestnosti trestného

činu podľa 172 Tr. zák. je nutné pri stanovení rozsahu činu postupovať v zmysle § 125 ods. 1

Tr. zák. a vychádzať z minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo možné zaistenú omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor predať na čiernom trhu v období spáchania trestného

činu a v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pričom je potrebné zohľadniť špecifiká čierneho

trhu a prax koncových konzumentov návykových látok, ako to ustanovuje § 126 ods. 1 veta

prvá Tr. zák.

Všetky uvedené údaje sú pritom zadokumentované v správach Národného

monitorovacieho centra pre drogy za príslušný rok, ide o verejne prístupné dokumenty

a ich znalosť zo strany súdu je pri posudzovaní rozsahu trestného činu podľa § 172 Tr. zák.

pre správnu aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia § 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák. conditio

sine qua non.

Najvyšší súd dodáva, že nemá pochybnosti o tom, že aj metodika používaná KEÚ PZ

má svoje opodstatnenie, a to pri posudzovaní trestnosti trestného činu podľa 171 Tr. zák.,

kedy pojem „obvykle jednorazová dávka“ používaný KEÚ PZ vychádza z interpretačného

ustanovenia § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Na nesprávnosť použitia metodiky KEÚ PZ v prípade posudzovania trestnosti

trestného činu podľa 172 Tr. zák. a z toho vyplývajúce absurdné výsledky však už od roku

2010 poukazuje i rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej republiky (viď uznesenie Krajského

súdu v Bratislave z 13. mája 2010, sp. zn. , obdobne porovnaj uznesenie

Krajského súdu v Trnave z 20. mája 2010, sp. zn. ). Výsledkom jej použitia sú:

neprimeraný vysoký počet jednotlivých dávok, neprimerane malý obsah účinnej látky v jednej

dávke a neprimerane vysoká cena drogy, ktoré nezodpovedajú podmienkam existujúcim

na čiernom trhu.

Ak sa v posudzovanej veci vychádza z predložených údajov a spornej metodiky,

a vydelí sa množstvo zaisteného metamfetamínu, teda 35,092 gramu počtom dávok 636

výsledok znie 0,0551 gramu na jednu dávku. Pri delení 35,092 gramu počtom dávok 1 271

výsledok znie 0,0276 gramu na jednu dávku. Nikto pritom neskúmal skutočnosť, či je možné

z technického hľadiska reálne takúto dávku namerať a následne aj aplikovať.

Ak sa v posudzovanej veci vychádza z predložených údajov a spornej metodiky,

a vydelia sa cenové hodnoty metamfetamínu na čiernom trhu, teda 190 800 Sk, resp.

381 300 Sk množstvom zaisteného metamfetamínu, teda 35,092 gramu, výsledkom je cena

5 437 Sk, resp. 10 865 Sk za jeden gram metamfetamínu, čo niekoľkonásobne prevyšuje cenu

metamfetamínu uvádzanú NPJ i Národným monitorovacím centrom pre drogy, ba dokonca

prevyšuje i cenu kokaínu, ako najdrahšej omamnej látky dostupnej na čiernom trhu

v Slovenskej republike, ktorého gram sa v roku 2008 predával za 2 200 Sk až 3 000 Sk.

Za daného stavu bolo preto podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. februára 2004, sp. zn.

) povinnosťou súdov zamerať dokazovanie na zistenie minimálnej výšky ceny,

za ktorú sa dalo na čiernom trhu predať zaistené množstvo psychotropnej látky. V tomto

smere bolo úlohou súdov objasniť už zadovážené avšak rozporné dôkazy a na ich objasnenie

prípadne dokazovanie doplniť, všetky vykonané dôkazy následne vyhodnotiť a spravodlivo

rozhodnúť.

Okresný súd si túto povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho si nekriticky osvojil tvrdenie

obžaloby o hodnote zaistenej látky, ktorá však predstavovala maximálnu hodnotu, za ktorú

sa dala predať na čiernom trhu. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by obvinený

R. M. disponoval podobným laboratórnym vybavením ako KEÚ PZ, t.j. plynovým

chromatografom (v cene niekoľko desiatok tisíc eur) a váhami merajúcimi s presnosťou

na 0,001 g, bez ktorých obvinený objektívne nemal možnosť nariediť psychotropnú látku

do príslušnej koncentrácie tak, aby z nej dokázal vyrobiť počet dávok uvedený v obžalobe

a získať tým na čiernom trhu maximálny peňažný zisk. Okresný súd pri stanovení rozsahu

trestného činu nevychádzal z hodnoty veci zaistenej pri domovej prehliadke a jej množstva,

ale z hodnoty celkom inej veci, akéhosi hypotetického množstva omamnej látky, ktorú

by obvinený dokázal získať tým, že by zaistenú omamnú látku pridaním iných látok nariedil

do minimálnej koncentrácie, ešte spôsobilej nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo

jeho sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.).

Ani druhostupňový súd bližšie neskúmal, aká bola minimálna výška ceny, za ktorú

sa dalo na čiernom trhu zaistené množstvo psychotropnej látky predať, namiesto toho

odvolanie obvineného zamietol podľa

Za toho stavu, napriek tomu, že v posudzovanej veci možno na základe skutkovej vety

ustálenej vo výroku o vine prvostupňového rozsudku dospieť k záveru o naplnení formálnych

znakov obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., treba uviesť, že tento záver nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Dovolací súd pripomína, že určenie rozsahu trestného činu nemení totožnosť

skutku, iba individualizuje škodlivý následok trestného činu, ktorý nastal, resp. mal nastať

na záujme chránenom . Správne určenie rozsahu trestného činu (v súlade

s § 125 Tr. zák. a § 126 Tr. zák.) je pritom nevyhnutnou podmienkou pre správnosť právnej

kvalifikácie zisteného skutku. Pokiaľ bol v prípade obvineného R. M. pre stanovenie rozsahu

činu použitý postup na základe metodiky KEÚ PZ, ktorý nemá oporu v zákone, došlo

k porušeniu práva obvineného na spravodlivý proces.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len

„Dohovor“) upravujúceho právo na spravodlivé súdne konanie, každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Článok 7 ods. 1 Dohovoru, inter alia, stanovuje, že nikomu takisto nesmie byť uložený

trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

Je potrebné uviesť, že ani dovolacie konanie nestojí mimo rámca práva na spravodlivé

súdne konanie (spravodlivý proces) garantovaného článkom 6 dohovoru. Podstata práva

na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv

na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby uplatneným právam

bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Právo na spravodlivý proces pritom nespočíva

len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite aj dostať.

Podľa článku 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný

zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Vychádzajúc z týchto princípov dovolací súd napriek tomu, že v zmysle § 385 ods. 1

je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, poukazuje na skutočnosť,

že v dôsledku porušenia práva obvineného R. M. na spravodlivý proces došlo

k nezákonnému právnemu posúdeniu jeho činu a v dôsledku toho k uloženiu trestu v rozpore

so zákonom.

Pokiaľ by totiž súdy nižších stupňov správne použili hmotnoprávne ustanovenie § 126

ods. 1 Tr. zák. a skutok obvineného právne kvalifikovali podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/

Tr. zák., pri ktorom zákon rovnako ako pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od štyroch rokov až do desať rokov, mohli

obvinenému pri úprave trestnej sadzby podľa § 42 ods. 1 a § 38 ods. 7 Tr. zák. uložiť trest

odňatia slobody vo výmere od osem rokov a osem mesiacov až do trinásť rokov a štyroch

mesiacov. Trest odňatia slobody v trvaní pätnásť rokov a jeden mesiac, je preto trestom

prísnejším, čo je v rozpore s Dohovorom.

Pokiaľ ide o prostriedky, pomocou ktorých chcú členské štáty Rady Európy vyhovieť

požiadavkám Dohovoru, či vo všeobecnej rovine alebo v konkrétnom prípade na základe

rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP“) platí, že štáty

majú pri ich výbere úplnú voľnosť (viď napr. Belilos proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP

z 29. apríla 1988, ods. 78).

Tým, kto by mal na vnútroštátnej úrovni aplikovať Dohovor pritom nemusí byť vždy

zákonodarný orgán. V rozpore s Dohovorom totiž nemusí byť nutne samotný text zákona,

ale iba jeho určitá interpretácia zvolená orgánom povolaným k jeho aplikácií. Pokiaľ

v posudzovanej veci v rozpore s Dohovorom interpretoval ustanovenia zákona okresný

a krajský súd, najefektívnejšie môže zabezpečiť s Dohovorom súladnú aplikáciu právnych

predpisov práve Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutím i právnym názorom

sú súdy nižších stupňov viazané.

Najvyšší súd ako súd dovolací preto podľa , vyslovil

porušenie zákona v ustanoveniach , Tr. zák. a

Tr. zák. v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

i predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa a nadväzujúce rozhodnutia. Podľa § 388 ods. 1

potom Okresnému súdu Trnava ako súdu prvého stupňa prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K zrušeniu prvostupňového rozsudku a prikázaniu veci na nové rozhodnutie došlo

preto, že k vytýkaným nedostatkom došlo už v konaní predchádzajúcom napadnutému

uzneseniu krajského súdu.

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd

a je povinný vykonať dôkazy na zistenie skutkového stavu veci, tieto dôkazy dôsledne

vyhodnotiť a v rozhodnutí sa s nimi náležite vyrovnať tak, ako to predpokladajú ustanovenia

.

K bodu II. výroku rozsudku:

Podľa ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody

uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

Nakoľko zrušením prvostupňového rozsudku sa právne postavenie obvineného R. M.

navrátilo do stavu, ktorý existoval pred jeho vyhlásením, vyžiadal si dovolací súd

od Okresného spisu Trnava spis v trestnej veci obvineného vedenej pod sp. zn. .

Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený

R. M. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. , z 22. mája 2008 uznaný

za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol

rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. , z 20. októbra 2009 uložený trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Po zrušení prvostupňového rozsudku znovu vstúpilo do platnosti i nariadenie výkonu

trestu vydané Krajským súdom v Trnave dňa 20. októbra 2009, sp. zn. ,

na základe ktorého obvinený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 10. novembra 2009

a tento v súčasnosti stále vykonáva.

Za toho stavu sú u obvineného R. M. vylúčené dôvody útekovej väzby podľa písm. a/

i preventívnej väzby podľa písm. c/ a keďže nie je daný ani dôvod väzby

kolúznej podľa písm. b/ uvedeného zákonného ustanovenia a nie je dôvod

na uloženie obmedzení obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody postupom podľa § 84

ods. 1 , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené pod bodom

II. tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová