Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 256/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, Š., zastúpeného

advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

v spojení s porušením jej základného práva na súdnu ochranu podľa a 4

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 11. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. februára 2013 doručená a podaním z 28. marca 2013 doplnená sťažnosť spoločnosti R., s.

r. o. „v likvidácii“ (ďalej len „sťažovateľka“, resp. „žalobca“) vo veci namietaného

porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 v spojení s porušením jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a 4 (ďalej len „“) a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci

vedenej pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 11. decembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka

bola v procesnom postavení žalobcu v súdnom spore o zaplatenie 9 230,67 €

s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . V merite veci rozhodol okresný súd rozsudkom z 25. februára

2008, ktorým zamietol návrh sťažovateľky. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd

v poradí druhým rozsudkom sp. zn. z 11. decembra 2012, ktorým potvrdil

prvostupňový rozsudok a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho

a dovolacieho konania.

3. Sťažovateľka v súvislosti s v sťažnosti uvedenou podrobnou skutkovou

argumentáciou a popísaným priebehom nielen posudzovaného súdneho sporu

k napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu krajského súdu, ako aj jemu

predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu v podstatnom uviedla (tvrdila), že

„Vzhľadom na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúce skutočnosti je evidentné, že

rozsudok OS Bratislava III... a rozsudok KS... sú zmätočné , chybné - klasicky

arbitrárne...

Namietané rozsudky... v svojich odôvodneniach nereagujú na žalobcom predkladané

dôkazy. Tým sa priečia požiadavkám, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru a čl. 46

ods. 1 SR, keď nedostatočným a nepreskúmateľným spôsobom odôvodňujú

zamietnutie sťažovateľovej žaloby.“.

4. Podľa názoru sťažovateľky po poukázaní na „neodôvodnenú a absolútnu

protichodnosť“ posudzovaného rozsudku krajského súdu s inými „detailne a fundovane

argumentovanými rozsudkami KS Ba“ došlo postupom krajského súdu v konaní

sp. zn. k „účelovému, hrubému a zjavnému porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces“, ktorého „Výsledkom sú učebnicovo

arbitrárne súdne tituly (rozsudok OS Ba III... z 25. 02. 2008 a rozsudok KS Ba... z 11. 12.

2012)“.

5. Okrem porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý

proces sťažovateľka v texte odôvodnenia svojej sťažnosti namietala „aj porušenie práva

vlastniť majetok podľa SR a práva pokojne užívať majetok podľa

dodatkového protokolu k cit. Dohovoru“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. Krajský súd... v konaní vedenom pod č. porušil právo s. r. o. R.

„v likvidácii“, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná

v spravodlivom procese. Základné právo s. r. o. R. „v likvidácii“, priznané čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, v spojení s ods. 4 ..., Listiny... a

Dohovoru... bolo porušené rozsudkom KS... č. z 11. 12. 2012.

2. Ústavný súd... zrušuje rozsudok KS... č. z 11. 12. 2012 a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu... sa v konaní vedenom pod č. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“, Ičo:..., sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 8.000,- €...

5. Krajský súd... je povinný uhradiť sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“..., trovy

konania...»

7. Sťažovateľka uviedla, že «„paralelne“ predkladáme tento text ako podnet

na podanie mimoriadneho dovolania k rukám Generálneho prokurátora SR». V „doplnení

podania“ z 28. marca 2013 ústavnému súdu oznámila, že proti namietanému rozsudku

krajského súdu z 11. decembra 2012 nepodala dovolanie. Súčasne predložila kópiu podnetu

z 21. marca 2013 na podanie mimoriadneho dovolania.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania (jeho petitom), okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

11. Podľa (podobne listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa

každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná.

12. Predmetom sťažovateľkinej sťažnosti je namietané porušenie označených práv

zaručených , listinou a dohovorom (body 1 a 6) postupom krajského súdu a jeho

rozsudkom č. k. -686 z 11. decembra 2012.

13. Podstatou sťažovateľkiných námietok boli tvrdenia o svojvoľnosti a zjavnej

neopodstatnenosti právnych záverov napadnutého rozsudku krajského súdu a aj okresného

súdu. Podľa názoru sťažovateľky dominantným nedostatkom rozhodnutia krajského súdu

bola jeho „zmätočnosť – klasická arbitrárnosť...“ spôsobená nedostatočným

a nepreskúmateľným odôvodnením jeho právnych záverov (pozri body 3 a 4). Tým podľa

názoru sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv (body 1 a 6).

II.A

K namietanému porušeniu , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom

konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom

nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

15. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. listiny) a práva podľa dohovoru

označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn. z 11. decembra

2012 sú zlučiteľné s označeným článkom , listiny, resp. dohovoru.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z v konaní zistených skutkových záverov. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd oboznámil výsledky konania prvostupňového súdu a následne

výsledky odvolacieho, a tiež dovolacieho konania. Potom uviedol svoj postup po rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 29. júla 2011,

ktorým bol zrušený odvolací rozsudok zo 4. mája 2010 a vec vrátená krajskému súd

na ďalšie konanie.

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal vec podľa § 212

ods. 1 s nariadením pojednávania podľa , oboznámil

sa s obsahom spisu, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania po zrušujúcom

rozhodnutí dovolacieho súdu, zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi a to kúpna zmluva

o dodávke surového kravského mlieka medzi p. F. N. a spoločnosťou S., a. s. č. l. 9-19 spisu,

dodatky k zmluve č. 2, 3, dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve na č. l. 24-25 zo dňa 09. 09. 2004,

faktúry ako aj doklady o zaplatení faktúr č. l. 27-36, faktúry, ktoré sú predmetom sporu č. l.

37-41, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 12. 2004 č. l. 44-46 podpísaná p. F. N.,

vypočutím svedka Mgr. R. P., doplnil dokazovanie vypočutím svedkov Ing. V. G., Ing. Z. V.

a p. F. N. a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je

možné vyhovieť.

Odvolací sud na základe doplneného dokazovania dospel k rovnakému skutkovému

stavu ako súd prvého stupňa, a to z nasledovných dôvodov:

V danej vecne nepochybné, že právny predchodca žalobcu ako predávajúci

a spoločnosť S., a. s. ako kupujúci uzavreli dňa 23. 03. 2004 Kúpnu zmluvu o dodávke

surového kravského mlieka, ktorou sa právny predchodca žalobcu (F. N. samostatne

hospodáriaci roľník, S.) zaviazal dodávať dohodnuté množstvo mlieka v dohodnutej kvalite

a kupujúci sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Taktiež je nesporné, že právnemu

predchodcovi žalobcu neboli za dodávku surového kravského mlieka uhradené faktúry

č. 4071280 na sumu 64.489,- Sk, splatná dňa 02. 09. 2004, č. 4081280 na sumu 61.556,- Sk,

splatná dňa 03. 10. 2004, fa. č. 4091280 na sumu 62.011,- Sk, splatná dňa 03. 11. 2004, fa.

č. 4101280 na sumu 65.949,- Sk, splatná dňa 03. 12. 2004, fa. č. 4111280 na sumu 21.062.-

Sk, splatná dňa 18. 12. 2004. Uvedené faktúry boli vystavené za realizované dodávky mlieka

spoločností S., a. s. do 10. 11. 2004, čo vyplýva zo samotného žalobného návrhu zo dňa 07.

01. 2005, ako aj zo svedeckej výpovede p. F. N., ktorý uviedol vo svojej výpovedi dňa

24. 04. 2012, že mlieko dodával spoločnosti S., zhruba do novembra, decembra 2004,

potom už ďalej mlieko spoločnosti S., ani L. nedodával.

Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu zisteniu, že právny predchodca žalobcu

nedodal mlieko žalovanému, ale spoločnosti S. a. s. na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo

dňa 23. 03. 2004. Dôkazom tejto skutočnosti sú i dodacie listy a samotné faktúry, vystavené

pre odberateľa S., a. s., ako aj výzva žalobcu spoločnosti S. zo dňa 22. 11. 2004 na

zaplatenie jeho pohľadávky.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo rovnako preukázané, že po tom,

ako sa spoločnosť S. a. s. dostala do finančných problémov a nebola schopná uhrádzať

svoje záväzky, došlo dňa 09. 09. 2004 k uzavretiu Dodatku č. 4 kúpnej zmluve, čo medzi

účastníkmi konania .ani nebolo sporné.

Keďže dodatok č. 4 bol uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou

S., a. s. a spoločnosťou L., a. s., sporným sa stal výklad prejavu vôle, teda čo sa uvedeným

dodatkom sledovalo, či išlo o zmluvu o prevzatí dlhu spoločnosťou L., a. s., resp. ručiteľský

záväzok, alebo nie. Posúdenie uvedenej otázky má rozhodujúci význam pre zistenie, či

žalovanému, t. j. pohľadávku žalobcu spoločnosti L., a. s., vznikla povinnosť zaplatiť, ktorú

mal voči spoločnosti S., a. s..

Podľa čl. I bodu 1) L. týmto dodatkom garantujú, že preberajú a splatia pohľadávky

voči dlžníkovi S. po lehote splatnosti a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatia najneskôr

do 15. 11. 2004.

Podľa čl. II bod 2) splatenie pohľadávky sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy

o postúpení pohľadávky uzavretej medzi predávajúcim a L., resp. U. ako kupujúcim.

Podľa čl. I bod 3) všetci účastníci tohto dodatku sa ďalej vzájomne dohodli,

že ku dňu vyplatenia pohľadávky L., a. s. prechádza zmluvný vzťah a všetky práva

a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke S. bude spoločnosť L., a. s. za štandardných

podmienok platných pre výkup mlieka L., a. s. a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho

podľa platnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim z kúpnej zmluvy o dodávku S. bude

spoločnosť L., a. s. a S. a. s. prestane byť zmluvnou stranou.

Podľa čl. I bod 4.) predávajúci a Kupujúci sa dohodli, že sa mení článok X Kúpnej

zmluvy o dodávke surového kravského mlieka takto:

Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31. 12. 2009.

Odsek druhý čl. X sa mení takto: Kupujúci a predávajúci môžu písomne vypovedať

túto zmluvu jednostranne pred uplynutím platnosti len v prípade, ak niektorá zo zmluvných

strán poruší zmluvu podstatným spôsobom a to písomnou výpoveďou doručenou druhej

strane s tým, že v takomto prípade je výpovedná lehota 3 mesačná a začína plynúť prvého

dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.

Podľa čl. III bod 1.) ostatné ustanovenia zmluvy sa nemenia a zostávajú v platnosti.

Podľa čl. III bod 3.) tento dodatok bol vypracovaný na základe vôle všetkých

účastníkov tohto dodatku, čo zmluvné strany potvrdzujú svojím podpisom.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,

ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá

sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,

ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa

významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa ods. 3 pri výklade podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky

okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú

strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha

veci.

V odseku 3 je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť

pri výklade vôle podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ide tu o snahu prihliadať pri výklade

prejavu vôle na také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán

pri robení právneho úkonu. Zákon preto prikazuje, pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať

náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov

právneho úkonu. Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne

akcentuje tri skutočnosti:

- rokovania o uzavretí zmluvy,

- prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli,

- následné správanie strán.

teda aj pri interpretácii právnych úkonov priznáva právny

význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné,

že práve tieto rokovania môžu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán.

Odvolací súd za účelom jednoznačného zistenia prejavu vôle účastníkov dodatku č. 4

vypočul ako svedkov osoby, ktoré za zmluvné strany dodatok podpísali, a to Mgr. R. P., Ing.

Z. V., Ing. V. G. a p. F. N.

Ing. V. G., v tom čase generálna riaditeľka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že

L. M. mali záujem zvýšiť produkciu surového kravského mlieka a hľadali dodávateľov. V

tom čase spoločnosť S. bola v zlej finančnej situácii a preto sa aj v L. M. objavili jej

dodávatelia, ktorí mali záujem dodávať mlieko do L. M.. Taktiež L. M. mali záujem o

dodávateľov S., chceli zvýšiť nákup mlieka o dvojnásobok. Začali jednať so S., pričom

cieľom dodatku č. 4 bolo eliminovať sankcie, ktoré malo S. voči svojím dodávateľom.

Zmluvy medzi dodávateľmi a S. nevideli, ale dodávatelia uvádzali, že tam boli vysoké

sankcie. L. M. nemali záujem prioritne o pohľadávky, resp. riešiť pohľadávky, ale záujem

bol o dodávku mlieka. S. neplatilo svoje záväzky a mlieko sa muselo odoberať, keďže je to

surovina, ktorá sa pokazí, preto L. M. pristúpili k tomu, že po podpísaní osobitnej zmluvy o

postúpení pohľadávky, ktorá bola splatná za júl, resp. v júli 2004, túto pohľadávku

dodávateľom uhradia a následne uzavrú s dodávateľom kúpnu zmluvu o dodávke surového

kravského mlieka, avšak za štandardných podmienok L. M. Ak dodávateľ súhlasil, prvý

kontakt dodávateľa mal byť s oddelením nákupu v L. M. a následne sa predložila

požiadavka o spísanie zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvy spracovalo ich právne

oddelenie, ale podklady predložil dodávateľ, teda mal predložiť faktúru, jej originál, ktorú

ekonomický úsek u S. preveril, či údaje sú pravdivé a potom došlo k podpísaniu zmluvy o

postúpení pohľadávky a až následne došlo k úhrade pohľadávky. Všetko bolo limitované do

15. 11. 2004. Svedkyňa taktiež uviedla, že pred uzavretím dodatku č. 4 sa s dodávateľmi

stretli na troch miestach, kde im predniesli, že majú záujem o mlieko s tým, že sú ochotní

uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktoré boli splatné v júli 2004. Vysvetlili im postup,

že sa uzavrie zmluva o postúpení, ku ktorej navrhovateľ predloží originál faktúry, S. potvrdí

pravdivosť, uzavrie sa zmluva o postúpení pohľadávky a pohľadávka sa uhradí. Potom sa

uzavrie Kúpna zmluva medzi dodávateľom a L. M., pretože žiadny dodávateľ nemôže

dodávať mlieko bez takejto zmluvy. Dodávateľom uviedli, že či k tomuto pristúpia, je ich

slobodná vôľa.

Svedkyňa Ing. Z. V. v tom čase predseda predstavenstva žalovaného uviedla, že

osobne na rokovaniach s dodávateľmi nebola, dodatok č. 4 podpísala v dobrej viere, že L.

M. majú záujem o dodávky surového kravského mlieka. Účel dodatku si nepamätala,

nevedela alebo L. M. mali urobiť ešte nejaký úkon uviesť, či dodávatelia po jeho podpise,

alebo L. M. mali urobiť ešte nejaký úkon.

Svedok Mgr. R. P., v tom čase obchodný riaditeľ, resp. generálny riaditeľ S., a. s., vo

svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konkrétne si už nepamätá, čo sa uzavretím dodatku

sledovalo, spomína si, že dodatky boli pripravené v období, keď S. malo problémy a

uskutočňovali sa stretnutia s farmármi, od ktorých odoberalo mlieko s cieľom, aby mali

komu ďalej dodávať mlieko, keď S. prestane vyrábať. Svedok uviedol, že chceli pomôcť

farmárom, preto im na stretnutí povedal, že pokiaľ zmluvy tzv. preklopia na L. M., že budú

pokračovať v dodávke mlieka pre L. M., budú sa v budúcnosti riešiť aj ich pohľadávky voči

S., ale len v prípade, že to prevezme U. Vie, že niektorí farmári, ktorých pozná, dodnes

dodávajú do L. M. mlieko a niektorí neprešli. Taktiež uviedol, že odišiel zo S. asi 2 až 3

mesiace po podpísaní dodatku č. 4. Dodatok č. 4 podpísal pred stretnutím s roľníkmi.

Z výsluchu svedkov, vypočutých v odvolacom konaní, v spojení s vykonaným

dokazovaním aj prvostupňovým súdom vyplýva, že cieľom uzavretia dodatku nebolo

prevziať dlh za S., a. s., ale získať nových dodávateľov mlieka pre L., a. s. a prevziať od nich

splatnú pohľadávku, ktorú mali voči S., a. s., a to osobitnou zmluvou o postúpení

pohľadávky, uzavretú do 15. 11. 2004. Až po uzavretí tejto zmluvy a vyplatení postúpenej

pohľadávky dodávateľovi mal ako nový kupujúci nastúpiť žalovaný.

Dodatok č. 4 – jeho právne pojmy - prevzatie a splatenie pohľadávok, zmluva

o podstúpení pohľadávok, v spojení so svedeckými výpoveďami, odvolací súd jednoznačne

posúdil tak, že sa nejednalo o prevzatie dlhu, alebo ručiteľský záväzok žalovaného.

Z čl. II bodu 2 dodatku č. 4 vyplýva, že žalovaný mal predstavovať kupujúceho

pohľadávky, teda postupníka, ktorý by žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za pohľadávku, a nie

kúpnu cenu za dlh. Vyplatenie však bolo podmienené uzatvorením zmluvy o postúpení

pohľadávky do 15. 11. 2004, k čomu v danom prípade nedošlo. Keďže nedošlo k uzavretiu

zmluvy o postúpení pohľadávky, nevznikla ani Kúpna zmluva, resp. neprešiel zmluvný vzťah

na žalovaného.

Zo svedeckej výpovede Ing. G., ako aj následného správania strán po uzavretí

dodatku č. 4, vyplýva, že žalovaný nezmaril podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávky,

pretože zo strany žalobcu mu nebola predložená do lehoty dohodnutej do 15. 11. 2004. Z

Dodatku č. 4 nevyplýva, kto mal návrh zmluvy o postúpení pohľadávok predkladať, avšak je

nesporné, že podklady k pohľadávke nemal žalovaný k dispozícii (nebol účastníkom vzťahu,

z ktorého pohľadávka pôvodného žalobcu vznikla), ale mal ich k dispozícii pôvodný žalobca

– F. N. Bolo preto na ňom, aby tieto podklady žalovanému predložil do dohodnutého

dátumu, aby mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Po uvedenej dobe

žalovaný takúto povinnosť nemal, pričom na rokovaniach s roľníkmi im bolo oznámené, ako

majú ďalej postupovať po uzavretí dodatku č. 4. Prioritným záujmom žalovaného nebolo

riešiť pohľadávky dodávateľov, ale získať nových dodávateľov mlieka a až následne na

základe dohody riešiť aj ich pohľadávky, ak sa stanú dodávateľom žalovaného. Bolo na

slobodnej vôli samostatne hospodáriaceho roľníka, či vstúpi do zmluvného vzťahu s L. a. s.

alebo nie. Taktiež bolo aj slobodnou vôľou žalovaného, či s jednotlivými dodávateľmi

surového kravského mlieka zmluvu uzavrie, pretože dodávateľ musel spĺňať jeho kritériá

kvality dodávaného mlieka.

Z čl. X. Kúpnej zmluvy uzavretej medzí pôvodným žalobcom a S. vyplýva, že pôvodný

žalobca nemohol počas viazanosti zmluvou zo S. dodávať mlieko inému kupujúcemu a v čl.

IX sa zaviazal, že bez súhlasu S. a. s. neprevedie svoju pohľadávku na tretiu osobu. Cieľom

uzavretia Dodatku č. 4 bola úprava možnosti dodávateľa nebyť viazaný kúpnou zmluvou zo

S. a. s.

Zo správania žalovaného a iných dodávateľov mlieka je zrejmé, že uzavreli zmluvu

o postúpení pohľadávok v zmysle dodatku č. 4 a žalovaný im na základe toho vyplatil

odplatu za postúpenú pohľadávku a zároveň došlo k zmene kupujúceho z kúpnej zmluvy

v súlade s čl. I bod 3.) dodatku č. 4, teda stali sa dodávateľmi do L. O tom, že žalobca vedel,

že bolo potrebné uzavrieť najprv zmluvu o postúpení pohľadávky, svedčí i samotné

správanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý žalovanému predložil návrh zmluvy o

postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák., avšak až po lehote uvedenej v

dodatku č. 4. Tým, že nedošlo k uzavretiu uvedenej zmluvy, žalovanému nevznikla povinnosť

uhradiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú predmetnou žalobou.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym

posúdením veci prvostupňovým súdom. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že právny

predchodca žalobcu dodával surové kravské mlieko na základe zmluvy zo dňa 23. 03. 2004,

uzavretej so spoločnosťou S., a. s., spoločnosti S., a. s., a to až do novembra 2004, teda aj

po uzavretí predmetného dodatku č. 4. Taktiež je nesporné, že nebola splnená podmienka

pre splatenie splatných pohľadávok spoločnosťou L., a. s., a to podmienka uzavretia zmluvy

o postúpení pohľadávky podľa bodu 2.) článku II Dodatku v lehote podľa bodu 1.) čl. I, t. j.

do 15. 11. 2004.

Dôvody odvolania žalobcu, že dodatok č. 4 je zmluvou o prevzatí dlhu v zmysle § 531

Obč. zák., sú právne irelevantné, pretože takto prejavená vôľa nebola v odvolacom konaní

preukázaná, a dodatok nespĺňa ani zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu,

s čím sa správne vysporiadal v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa.

K platnému prevzatiu dlhu podľa môže dôjsť

na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom),

na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal

súhlas, je neúčinná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje (zhodne so žalovaným)

na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996, z ktorého vyplýva, že súhlas

veriteľa s prevzatím dlhu musí byť daný akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti, že s prevzatím dlhu súhlasí. Ak je veriteľ s oznámením nečinný nemožno to bez

ďalšieho považovať za súhlas s prevzatím dlhu.

Ustanovenie upravuje prevzatie dlhu treťou

osobou, ktorá sa stane dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, a to na základe písomnej

zmluvy uzavretej veriteľom súhlas pôvodného dlžníka sa tu nevyžaduje. Záväzok pôvodného

dlžníka nezaniká, ale popri ňom vzniká nový záväzok toho, kto prevzal dlh. Nový dlžník je

zaviazaný v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník (ak sa nedohodli inak), a to popri ňom.

Keďže právny úkon musí byť vykonaný určite a zrozumiteľne, musí aj dohoda

o prevzatí alebo pristúpení k dlhu obsahovať presné vymedzenie preberaného dlhu, alebo

dlhu, ku ktorému nový dlžník pristupuje, teda rozsah preberanej povinnosti.

V predmetnom dodatku č. 4 nebol dlh riadne špecifikovaný a ani nie je jednoznačne

a nepochybne určená osoba, ktorá by mala dlh prevziať (či to je žalovaný alebo U. a. s.).

Rovnako nebolo špecifikované aký konkrétny ručiteľský záväzok by mal žalovaný na seba

prebrať priamo podpisom Dodatku č. 4. V rozpore s tvrdením žalobcu, že dodatkom č. 4

došlo k prevzatiu dlhu je aj deklarovaná vôľa účastníkov dodatku č. 4, ktorá ich viedla k

jeho podpisu a aj správanie sa účastníkov po uzavretí dodatku č. 4.

Dodatok č. 4 nie je zmluvou o prevzatí dlhu v zmysle § 531 Obč. zák., pretože nebolo

v odvolacom konaní preukázané, že by prevzatie dlhu bolo vôľou účastníkov dodatku č. 4,

a taktiež dodatok č. 4 nespĺňa ani zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu.

K postúpeniu pohľadávky osobitnou zmluvou uzavretou do dňa 15. 11. 2004 nedošlo,

a keďže predmetným dodatkom č. 4 nedošlo ani k prevzatiu dlhu S. voči žalobcovi, žalovaný

v spore nie je pasívne vecne legitimovaný.

Odvolací súd sa po vykonanom dokazovaní nestotožnil s tvrdením žalobcu,

že po podpise dodatku č. 4 do vyplatenia starých dlhov figuroval popri S. a. s. ako kupujúci

aj žalovaný spoločne a nerozdielne so S. a. s., pretože podmienkou pre to, aby sa žalovaný

stal kupujúcim, bolo splatenie pohľadávok žalobcu, k čomu však nedošlo.

Z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. , ktorý žalobca doložil

do spisu vyplýva, že žalovaný nebol účastníkom konania a je z neho zrejmé, že boli

započítané pohľadávky, ktoré dodávatelia postúpili na L. a. s. a tie následne na U.s a. s.

Právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávok neuzavrel.

Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom preto po doplnení dokazovania

napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil. Súd prvého

stupňa vec správne posúdil, vysporiadal sa so všetkými pre rozhodnutie veci podstatnými

námietkami a odvolací súd po zopakovanom a doplnenom dokazovaní považoval žalobcom

doplňovanú skutkovú a právnu argumentáciu za právne irelevantnú.“

17. Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

18. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd

sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

20. Ústavný súd v závere poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 11. decembra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto

rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený

ani povinný nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte

pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

21. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu dospel ústavný

súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a tiež ods. 4

a listiny a práva podľa dohovoru. S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,

resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II. B

K namietanému porušeniu ďalších v sťažnosti uvedených základných práv zaručených

a práva zaručeného Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

22. Sťažovateľka v bode 3 petitu sťažnosti žiadala prikázať krajskému súdu „konať

bez zbytočných prieťahov“, hoci v bode 1 petitu nežiadala o vyslovenie porušenia tohto

základného práva ( ) namietaným rozhodnutím krajského súdu a ani

v odôvodnení sťažnosti neuviedla, akým postupom tento súd spôsobil prieťahy v odvolacom

konaní. V súvislosti s požadovaným vyslovením porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd poukazuje na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému

právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo, lebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. V posudzovanom prípade

porušenie tohto základného práva bolo namietané v čase, keď predmetné konanie

na krajskom súde už bolo právoplatne skončené, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

v tejto jej časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

23. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namietala aj porušenie základného práva

vlastniť majetok podľa a práva pokojne užívať majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len dodatkový protokol“).

24. Podľa je ústavný súd pri rozhodovaní

o sťažnosti podľa viazaný návrhom na začatie konania

(koncentrovaným v jeho petite). Keďže sťažovateľka výslovne nenamietala porušenie

týchto práv (pozri bod 6), ústavný súd jej sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti ( ).

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd navyše poznamenáva, že podľa svojej

stabilizovanej judikatúry (napr. , ) všeobecný súd spravidla

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku

ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z , ako aj dodatkového

protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru,

teda o prípadnom porušení uvedených práv by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy,

ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných

práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až ,

resp. v spojení s ich porušením. V nadväznosti na záver prezentovaný v bode 21 je ďalším

možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti jej zjavná neopodstatnenosť, pretože

absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej

zodpovednosti orgánu verejnej moci za porušenie práv sťažovateľa hmotnoprávneho

charakteru (obdobne napr. , , , ).

26. V závere ústavný súd ešte poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľka namietala

porušenie a , ktoré predstavujú základné interpretačné pravidlá

(základné ustanovenia), ktorými sú orgány verejnej moci (teda aj súdy) viazané a ich

porušenie je možné namietať len v spojitosti s porušením základných práv a slobôd (nie

samostatne). Keďže v danej (posudzovanej) veci nebolo zistené porušenie označených práv

(bod 21), nemohlo dôjsť ani k namietanému porušeniu týchto článkov .

III.

25. Sťažovateľka v časti I („K faktografii a konaniu OS BA III.“) bode D 4 (strana 17

sťažnosti) namietala odňatie jej možnosti konať pred všeobecným súdom, ktoré bolo

spôsobené krajským súdom „deklarovaním žalobcu (sťažovateľky, pozn.) ako

insuficientného, čo do aktívnej legitimácie v danom spore“, čo bolo podľa názoru

sťažovateľky porušením „ústavne garantovaného práva účastníka civilného procesu

na súdnu ochranu a spravodlivý proces“. V bode D 5 uvedenej časti sťažnosti poukázala na

„ďalší protizákonný, ba až protiústavný moment“ v postupe krajského súdu „v koincidencii

s procesom č. na úrovni OS BA III“, keď označený sudca okresného súdu

„oznámil... predsedovi OS BA III, že nie je síce zaujatý, ale žalobca (firma R.) údajne stratil

voči nemu dôveru...“, preto on „hádže flintu do žita. S kauzou nech si robí kto chce čo

chce“. V danom obsahovom kontexte je možné túto námietku sťažovateľky chápať

v konečnom dôsledku – implicitne – ako namietanie možnej zaujatosti vec posudzujúceho

sudcu okresného súdu.

26. Vychádzajúc z uvedených sťažovateľkiných tvrdení ústavný súd v rozsahu takto

namietaných skutočností poukazuje na možnosť sťažovateľky domáhať sa nápravy

postupom podľa , resp. písm. g) Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov; uvedenú možnosť však sťažovateľka nevyužila

(bod 7).

27. Pokiaľ sťažovateľka dôvodila „detailne a fundovane argumentovanými

rozsudkami KS Ba č. z 04. 05. 2010 a č. z 11. 5.

2010“, ústavný súd poznamenáva, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru

všeobecných súdov (a ani zjednocovanie právnych názorov jednotlivých sudcov) a suplovať

právomoc, ktorá podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená najvyššiemu súdu.

28. Nad rámec doteraz uvedeného ústavný súd poukazuje na zrejmý nesúlad obsahu

argumentácie sťažovateľky s návrhom na rozhodnutie (body 5, 6 a 22), ktorý však

vzhľadom na kvalifikované zastúpenie sťažovateľky nepovažoval ústavný súd za potrebné

reparovať výzvou na odstránenie nedostatkov návrhu.

IV.

29. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite sťažnosti

(bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013