Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 260/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. R., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť JUDr. D. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Sťažovateľ JUDr. D. R.(...) podal dňa 07. 12. 2009 na Okresnom súde

Bratislava I návrh na začatie konania o ochranu osobnosti smerujúci proti JUDr. D. L.(...)

(ďalej aj ako „odporca“). Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

.

Sťažovateľ je advokátom zapísaným v zozname advokátov vedených Slovenskou

advokátskou komorou, ktorý zastupoval pred Ústavným súdom Slovenskej republiky skupinu

poslancov Národnej rady SR v konaní o súlade o zriadení

Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a o súlade ustanovení niektorých ďalších právnych predpisov

s , Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a s Dohovorom OSN proti korupcii.

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov rozhodol

dňa 20. 05. 2009 nálezom -238, v nadväznosti na čo sa toho istého dňa

sťažovateľ a odporca zúčastnili diskusnej relácie(...) na tému „Špeciálny súd je

protiústavný“, ktorá v zmysle poskytnutých informácií od vysielateľa mala byť vedená na

odbornej úrovni so zameraním na dopad prijatého nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky na Slovenský právny poriadok. Napriek garantovanej odbornosti diskusie,

odporca od začiatku televíznej relácie zmenil svojim správaním charakter relácie, keď sa

počas celej doby jej trvania snažil naznačovať možný priamy kontakt a ovplyvňovanie sudcu

spravodajcu zo strany sťažovateľa. Odporca počas televízneho prenosu v spojení s osobou

sťažovateľa používal slová ako „mafiánske praktiky“, „strata čestnosti advokáta“

a „ovplyvňovanie a podplácanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky“. Odporca sa

voči sťažovateľovi správal po celý čas defenzívne, kedy mimo iného k téme podplatiteľnosti

sudcov uviedol, že súdne konania vedené v predmetných právnych veciach budú z dôvodu

podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov zmarené.

Vzhľadom na skutočnosť, že správanie odporcu znamenalo pre sťažovateľa zrejmý

zásah do jeho práv, najmä ohrozenie a porušenie práva sťažovateľa na česť a dôstojnosť,

v záujme ochrany, pristúpil sťažovateľ k podaniu návrhu na začatie konania o ochranu

osobnosti.

Sťažovateľ nie je verejne činnou osobou a je namieste vysloviť názor, že nie je z tohto

titulu povinný strpieť akýkoľvek zásah do súkromia odporujúci všeobecne záväzným

právnym predpisom. Vyjadrenia odporcu v televíznej relácii mali negatívny dopad na osobu

sťažovateľa a predstavovali prvý impulz k rýchlo sa rozvíjajúcej vlne verejne

prezentovaných informácií, respektíve dezinformácií, ktoré znevažovali sťažovateľa v

očiach verejnosti, a to nie len ako človeka, ale i profesijne ako advokáta. Je nepochybné, že

odporca svojimi vyjadreniami hrubo zasiahol do práva sťažovateľa na ochranu osobnosti,

jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti tak ako sú garantované Slovenskej

republiky, čím zapríčinil zníženie vážnosti osoby sťažovateľa v očiach verejnosti a klientov,

ktorým poskytuje právne služby a právne poradenstvo. (...)

Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti(...) je česť občana v jeho rozmanitých

spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným

spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť

v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou.

K neoprávnenému zásahu v konkrétnom prípade došlo prostredníctvom televízneho

vysielania v rámci relácie s vysokou publicitou a výroky, ktoré v relácii odzneli boli neskôr

prevzaté i inými médiami. Česť a dôstojnosť človeka sú považované za významné hodnoty

každej fyzickej osoby, nakoľko sú prejavom úcty a vážnosti, ktorú fyzická osoba požíva

v spoločnosti. Odporcove vyjadrenia znamenali pre sťažovateľa vážne následky tak v

oblasti spoločenskej, súkromnej, ako aj profesijnej. (...)

Je základnou zásadou súdneho konania, aby súd postupoval vo veci tak, aby poskytol

účastníkom konania adekvátnu ochranu práv, teda ochranu účinnú a rýchlu, a je základným

právom účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná na nezávislom a nestrannom súde

v súlade so zásadou hospodárnosti konania pri zachovaní práva na súdnu ochranu

garantovaného . Napriek uvedenej skutočnosti, ale

predovšetkým faktu, že účinná ochrana osobnosti, cti a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby si

vyžaduje prijatie meritórneho rozhodnutia v čo najkratšom možnom čase, konajúci súd

v predmetnej právnej veci vytýčil termín pojednávania až na deň 07. 11. 2012, teda po

uplynutí takmer troch (3) rokov od podania návrhu na začatie konania.

Sťažovateľ sa odôvodnene domnieva, že takýmto postupom súdu boli porušené jeho

základné práva na súdnu ochranu a prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

a Dohovoru o základných právach a ľudských slobodách.

V dôsledku protiprávneho konania súdu, respektíve jeho nečinnosti, bol sťažovateľ nútený

vziať návrh na začatie konania späť, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že

i v prípade, ak by konajúci súd rozhodol na prvom pojednávaní vo veci samej, ochrana

poskytnutá takýmto meritórnym rozhodnutím súdu vyneseným po uplynutí troch (3) rokov

odo dňa kedy boli porušené osobnostné práva sťažovateľa, by nebola efektívna. Konanie

o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a následný vývoj

situácie, kedy odporca hrubo zasiahol do osobnosti sťažovateľa boli po dlhý čas odo dňa

prijatia rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 20. 05. 2009 ostro

medializované. Sťažovateľ bol v dôsledku nepravdivých výrokov odporcu hraničiacich

krivému obviňovaniu neustále pod drobnohľadom médií a bol podrobovaný opakovanej

kritike a osočovaniu.

Ako bolo vyššie uvedené, sťažovateľ vykonáva činnosť advokáta, kedy poskytuje

fyzickým a právnickým osobám právne služby a poradenstvo a chráni ich práva a právom

chránené záujmy. Je nežiaduce, aby advokát bol v takomto postavení v neúnosnej miere

medializovaný a jeho osoba v rozpore so zákonom bez akýchkoľvek relevantných dôkazov,

výlučne na podklade konšpiračných teórií, spájaná s mafiánskymi praktikami

a ovplyvňovaním sudcov.

Sťažovateľ v konaní o súlade právnych predpisov poskytol právnu pomoc 46

poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, kedy bolo preukázané, že spôsob akým bol

konštituovaný špeciálny súd bol nesprávny a v rozpore s .

Sťažovateľ v predmetnom konaní chránil a obhajoval nie len práva skupiny poslancov, ale

práva širokej verejnosti, štátnych občanov Slovenskej republiky. Napriek uvedenému bol

v dôsledku protiprávneho konania odporcu znevážený v očiach verejnosti. Dnes, viac ako

tri (3) roky odo dňa konania predmetnej televíznej relácie, kedy záujem médií a širokej

verejnosti o osobu sťažovateľa utíchol, sťažovateľ sa domnieva, že nie je žiaduce, aby bola

táto téma opätovne „otvorená“. V nadväznosti na túto skutočnosť, v dôsledku, že Okresný

súd Bratislava I neposkytol sťažovateľovi dostatočnú, účinnú a rýchlu ochranu jeho práv

a právom chránených záujmov, sťažovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Hoci konajúci súd v predmetnej právnej veci rozhodol o zastavení konania,

sťažovateľ sa z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolal voči

uzneseniu o zastavení konania v časti o náhrade trov konania. Sťažovateľ má za

preukázané, že nie sú splnené podmienky na to, aby bol zaviazaný na náhradu trov súdneho

konania, kedy návrh na začatie konania bol podaný odôvodnene, ako bolo preukázané

vyššie, a sťažovateľ bol nútený vziať tento späť nie z dôvodov na jeho strane, a ani z dôvodu

na strane odporcu, ale z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I nepostupoval v konaní

v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bez zbytočných prieťahov, čoho dôsledkom bol

sťažovateľ nútený objektívne posúdiť vývoj situácie. (...)

S poukazom na základné zásady a princípy právneho štátu, účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, a to nie len

samotným prerokovaním veci na súde, ale prijatím meritórneho rozhodnutia. Sťažovateľ sa

ako bolo vyššie uvedené nachádzal v nepriaznivej situácii spojenej so stavom právnej

neistoty takmer tri (3) roky, kedy konajúci súd v predmetnej právnej veci nepostupoval

v súlade s vyššie definovanými zásadami, práve naopak, v dôsledku pochybenia súdu bola

ochrana práv sťažovateľa zmarená. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

môže dôjsť v prípade, ak postup všeobecného súdu

v dôsledku zbytočných prieťahov vedie v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť

efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ktorých ochrany sa domáha

().

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky,

všeobecný súd je povinný organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie, pričom konajúci súd zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu zákon na tento účel zveruje (). Na základe vyššie

uvedených skutkových okolností je zrejmé, že v konaní došlo zo strany Okresného súdu

Bratislava I k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ods. (2) , ako aj základného práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktoré môžu byť s poukazom na ustálenú súdnu prax

a rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky naplnené až prijatím

meritórneho rozhodnutia a nadobudnutím jeho právoplatnosti a vykonateľnosti

(, , ),

Sťažovateľ predovšetkým upozorňuje na charakter osobnostných práv, ktorých

ochrany sa domáhal na nezávislom a nestrannom orgáne súdnej moci. Povaha veci

(konanie o povinnosti uverejniť opravu nepravdivých údajov v hromadnom informačnom

prostriedku) si vyžaduje pozornosť z hľadiska osobitnej rýchlosti konania, pretože sa

priamo týka osobného statusu sťažovateľa ().

Ústavný súd Slovenskej republiky ustálil, že v konaní proti namietanému porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov posudzuje v zásade tri (3) základné

kritériá, a to povahu veci, správanie sa sťažovateľa v konaní a postup súdu.

Je zrejmé, že sťažovateľ poskytol súdu všetku súčinnosť a svojim správaním nemal

akýkoľvek vplyv na jeho rozhodovaciu činnosť a vedenie konania a spôsobené zbytočné

prieťahy v konaní preto nemožno pričítať na jeho ťarchu. Ako bolo uvedené, je splnená

i podmienka týkajúca sa povahy veci, kedy právo človeka na česť a dôstojnosť sú kladené

na najvyššiu úroveň vyžadujúc si osobitnú rýchlosť konania. Naproti tomu je nepochybné,

že konajúci súd sa dopustil zbytočných prieťahov v konaní keď odo dňa podania návrhu na

začatie konania do vytýčenia prvého termínu pojednávania v merite veci uplynulo 35

mesiacov, čím porušil základné práva sťažovateľa garantované Slovenskej

republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V štádiu konania od

podania návrhu po nariadenie prvého pojednávania je úlohou súdu vo všeobecnosti

preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť prejednaná

na pojednávaní a spravidla na jedinom pojednávaní aj rozhodnutá (§ 114 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov). Súd v tomto štádiu

konania vykonáva spravidla jednoduché a časovo nenáročné úkony (doručenie návrhu

druhému účastníkovi, šetrenie splnenia podmienok konania a pod.). Len osobitne

mimoriadne okolnosti môžu odôvodniť (ospravedlniť) trvanie úvodného štádia konania viac

ako 45 mesiacov ().

Je zrejmé, že v predmetnom súdnom konaní nešlo o zložitú právnu vec a neexistoval

osobitný dôvod, aby úvodné štádium konania trvalo takmer tri roky (3), čo v konečnom

dôsledku zmarilo možnosť poskytnutia adekvátnej ochrany práv sťažovateľa. (...)

Je namieste sa domnievať, že v rámci rozhodovania súdu, sa Okresný súd

Bratislava I dopustil procesných pochybení majúcich za následok vznik protiprávneho stavu

a právnej neistoty sťažovateľa, kedy bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi vznikla v dôsledku správania odporcu

nenapraviteľná ujma na právach a následným nekonaním súdu, ktorý im mal poskytnúť

efektívnu ochranu i ďalšia ujma morálna, na jeho garantovaných právach, nakoľko

sa sťažovateľ nemohol týchto v primeranej lehote domôcť na nezávislom a nestrannom

orgáne.

Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR rozhodnúť o povinnosti Okresného súdu

Bratislava I uhradiť trovy konania sťažovateľa v konaní pred Ústavným súdom SR, a to za

právne zastúpenie sťažovateľa advokátom, ktorý vo veci vykonal dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti ) podľa ustanovenia § 11

ods. (3) vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3) 2x 7,81 €. Celkom predstavujú

trovy konania sumu 275,94 €, ktorú je porušovateľ povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa(...)

V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky rozhodol nálezom nasledovne

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo JUDr. D. R., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa

ods. (2) a jeho právo na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi JUDr. D. R. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

275,94 €, ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr.

Ľ. V., v lehote do dvoch (2) mesiacov od doručenia tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Podľa zistenia ústavného súdu

napadnuté konanie bolo 21. januára 2013 zastavené v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu

na ochranu osobnosti.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené späťvzatím. Podľa zistenia ústavného súdu bolo napadnuté konanie zastavené

21. januára 2013. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou

až podaním z 13. februára 2013, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. februára 2013, t. j.

v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis

mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd

odmietol jeho sťažnosť v predmetnej veci pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je sám

advokát, a je aj kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal

a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet

dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe

súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013