Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 293/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

namietaného porušenia , práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv zaručených v čl. 3, čl. 16 a

čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v bližšie neoznačenom konaní Okresného súdu

Bratislava III a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2013

doručená sťažnosť A. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj namietaného porušenia ,

práva zaručeného v čl. 8 dohovoru a práv zaručených v čl. 3, čl. 16 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa v bližšie neoznačenom konaní Okresného súdu Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal okresný súd o návrhu sťažovateľa na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv

a povinností k trom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.

Potom, ako okresný súd rozsudkom č. k. -100 zo 6. marca 2012 návrh

sťažovateľa v celom rozsahu zamietol, sa v dôsledku sťažovateľom podaného odvolania

(18. mája 2012) vec nachádza na krajskom súde, ktorý o odvolaní sťažovateľa koná pod

sp. zn. . Podľa sťažovateľa krajský súd v tejto jeho veci koná so zbytočnými

a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje konanie v tejto veci a neustále sa prehlbuje

stav jeho právnej neistoty, ktorá je citeľná o to viac, že medzičasom matka maloletých,

ktorá je aj občianskou Egyptskej arabskej republiky, v dňoch 12. apríla 2012 až 16. apríla

2012 odviedla maloletých bez súhlasu a vedomia sťažovateľa do Egypta a sťažovateľ s nimi

nemá od tej doby takmer žiadny kontakt a má obavy o osud maloletých.

V súvislosti s postupom krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 9. 5. 2012 bol PZ sťažovateľa doručený rozsudok OS BA III č. k.

-100 IČS:1311204912 zo dňa 6. 3. 2012.

Dňa 18. 5. 2012 podal sťažovateľ/navrhovateľ odvolanie proti predmetnému

rozsudku. Odvolací súd - Krajský súd v Bratislave vedie odvolacie konanie pod č. k.

. Do dnešného dňa vo veci nerozhodol. ...

Krajský súd v Bratislave je odo dňa 18.5.2012 nečinný. K prieťahom nedochádza

v dôsledku zložitosti veci ani správania sa sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku

postupu súdu.

Z dôvodu neúmerne zdĺhavého postupu Krajského súdu v Bratislave trpí sťažovateľ

pocitmi márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcimi porušovanie jeho základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov uvedomujúc si, že toto porušovanie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné dostatočne vykompenzovať len

konštatovaním porušenia jeho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Naviac absentuje úkon súdu smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

počas súdneho konania o rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nachádza.“

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta aj porušenie , práva

zaručeného v čl. 8 dohovoru, ako aj práv zaručených v čl. 3, čl. 16 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa v petite sťažnosti bližšie neoznačenom konaní okresného súdu, pričom

svoju sťažnosť v tejto časti odôvodnil takto:

«Okresný súd Bratislava III prijal dňa 11. 3. 2011 pod spis. zn. návrh

na začatie konania označený ako „Návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností pre maloletých na čas do rozvodu“. ...

Sťažovateľ/otec dňa 2. 4. 2012 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na

zverenie detí do osobnej starostlivosti otca, ktorému konajúci súd vyhovel dňa 11. 4. 2012

a hoci matka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, Krajský súd v Bratislave uznesenie

súdu prvého potvrdil uznesením zo dňa 4. 7. 2012 č. k. , IČS: 1311202869.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31. 7. 2012. ...

Po poslednom súdnom pojednávaní v rozvodovom konaní č. k. dňa

6. 3. 2012, kedy bol návrh na rozvod zamietnutý, matka detí oznámila sťažovateľovi, že deti

potrebujú zmenu a že im naplánovala cestu do Španielska. S týmto sťažovateľ nesúhlasil

a výslovne odmietol, aby deti opustili Slovensko bez jeho súhlasu. Konanie matky vyústilo

do nedovoleného odchodu so všetkými 3 deťmi na vtedy neznáme miesto v dňoch 12. 4. až

16. 4. 2012. S týmto konaním matky sťažovateľ nesúhlasil. Konanie matky považoval

sťažovateľ za nelegitímne a bezdôvodné a v rozpore s rodičovskou dohodou o tom, že deti

budú vychovávané na Slovensku, budú tu žiť a navštevovať školy na Slovensku. Matka

v mesiaci apríl 2012 premiestnila maloleté deti do Egypta, mimo krajinu ich obvyklého

pobytu, protiprávne, čím bolo porušené právo otca na starostlivosť o maloleté deti. Matka

sa na Slovensko vrátiť nechce a rovnako nechce vrátiť deti. ...

Je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III nezabezpečil v konaní vedenom pod č. k.:

38 riadnu ochranu podľa Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý stanovuje

všeobecnú povinnosť zaistiť blaho dieťaťa všetkými vhodnými prostriedkami. Obsahom

citovaných ustanovení je pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých

sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené Dohovorom

o právach dieťaťa. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje tým, že s prihliadnutím na

okolnosti prípadu Okresnému súdu Bratislava III nebránilo nič v tom, aby o jeho návrhu

bolo právoplatne rozhodnuté ešte pred uplynutím lehoty, počas ktorej žiadal o nariadenie

predbežného opatrenia, o to viac aj z dôvodu, že pre

rozhodovanie v takýchto veciach stanovuje zákonnú lehotu. Dlhotrvajúca absencia

výchovného pôsobenia sťažovateľa/otca vytvára pre deti veľmi nevhodnú, škodlivú

a rizikovú bázu pre ich ďalší psychický vývin.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi A. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000

EUR (slovom stopäťdesiattisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

2/ Okresný súd Bratislava III porušil základné ľudské práva a slobody sťažovateľa

vyplývajúce z ako aj práva priznaného , 16,

18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

3/ Sťažovateľovi A. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 327,31

EUR vrátane DPH na bankový účet právneho zástupcu do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom konania ústavného súdu je v prvom rade sťažovateľom namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

dohovoru, a to konkrétne jeho atribútu spočívajúceho v záruke na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd najprv skúmal, či v súvislosti

s napádaným odvolacím konaním vedeným krajským súdom pod sp. zn.

sťažovateľ využil všetky jemu dostupné prostriedky, ktoré v zmysle svojej judikatúry

ústavný súd považuje za účinné prostriedky nápravy namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

Špecifickosť sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa totiž

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel

a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že za takýto účinný prostriedok

nápravy, ktorého využitie predchádza podaniu sťažnosti podľa ,

považuje sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi všeobecného súdu [podľa

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)]. V tejto

súvislosti ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny

stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 1

), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného

porušenia označených práv.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) označeného zákona].

V konaní pred ústavným súdom však sťažovateľ (súc kvalifikovane právne

zastúpený, pozn.) nepreukázal, že by na zjednanie nápravy ním tvrdených prieťahov

v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. využil sťažnosť na

prieťahy adresovanú predsedovi krajského súdu, a tiež nepreukázal existenciu žiadnych

dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), kvôli ktorým

tak neučinil, resp. kvôli ktorým by mu nesplnenie tejto podmienky (t. j. podanie sťažnosti

predsedovi všeobecného súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) bolo možné

odpustiť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nevyužitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy

v konaní) podľa zákona o súdoch, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v tejto

časti už po jej predbežnom prerokovaní pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 ).

Aj napriek uvedeným záverom však ústavný súd v záujme materiálnoprávnej ochrany

práv sťažovateľa, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide aj o maloleté

deti, vyžiadal od krajského súdu informáciu o stave sťažovateľom napádaného konania

vedeného krajským súdom pod sp. zn. . Z listu krajského súdu sp. zn.

Spr 3216/13 z 24. apríla 2013 ústavný súd zistil, že krajský súd v danej veci koná necelý

rok, a to od 18. júna 2012, keď mu bola vec predložená, pričom 22. apríla 2013 (t. j. po viac

ako 10 mesiacoch od začiatku konania, pozn.) krajský súd nariadil vo veci pojednávanie

na 21. máj 2013, na ktorom krajský súd aj rozhodol, a to tak, že rozhodnutie okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd už konštatoval (, ), že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu (menej ako rok,

pozn.) ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ,

, , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (, , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v tejto časti mohla byť sťažnosť

sťažovateľa odmietnutá aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

2. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie ,

dohovoru, ako aj čl. 3, čl. 16 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ústavný súd

podotýka, že sťažovateľ aj napriek tomu, že je kvalifikovane právne zastúpený advokátkou,

v petite sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný, pozn.) neuviedol, či označené práva

namieta v príčinnej súvislosti s postupom alebo s rozhodnutím okresného súdu, a neuviedol

ani to, v akom konkrétnom konaní k ich porušeniu malo dôjsť.

Ústavný súd však aj napriek uvedeným nedostatkom sťažnosti, v záujme vyhnúť sa

prílišnému formalizmu pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa, ako aj v záujme

zabezpečenia materiálnoprávnej ochrany práv sťažovateľa, najmä s ohľadom na skutočnosť,

že sťažovateľom v sťažnosti označené konania sa týkajú maloletých detí, vychádzajúc

z odôvodnenia sťažnosti, usúdil, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . V označenom

konaní sa sťažovateľ návrhom podaným okresnému súdu 11. marca 2011 domáhal úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom podaním

podaným 2. apríla 2012 sa sťažovateľ domáhal v danej veci vydania predbežného opatrenia

na zverenie mu maloletých do starostlivosti na čas do rozvodu. Okresný súd v danej veci

vydal predbežné opatrenie 11. apríla 2012, ktorým maloletých zveril do starostlivosti

sťažovateľa (otca maloletých, pozn.), ktoré bolo na základe odvolania matky maloletých

potvrdené aj rozhodnutím krajského súdu sp. zn. zo 4. júla 2012

(rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 31. júla 2012, pozn.).

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že v súvislosti s označeným konaním okresného

súdu vedeným pod sp. zn. sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv

v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorému sťažovateľ kladie za vinu, že

včas nezabezpečil náležitú ochranu jeho maloletým deťom, kým boli ešte na Slovensku, t. j.

ešte v čase pred ním podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podotýka, že práva zaručené v čl. 19 ods. 2

, dohovoru a v , a Dohovoru o právach dieťaťa

garantujúce právo na rešpektovanie a nezasahovanie do súkromného a rodinného života,

a tiež aj právo na zákonnú ochranu práv dieťaťa sťažovateľ dáva do príčinnej súvislosti,

resp. ich namieta v spojitosti so zdĺhavým postupom okresného súdu v konaní o jeho návrhu

na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktorú

v tomto kontexte nie je možné akceptovať.

V prípade, ak sa sťažovateľ domnieva, že postup okresného súdu v označenom

konaní bol vzhľadom na predmet konania neúmerne zdĺhavý, mohol a mal namietať

porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v príčinnej

súvislosti s týmto postupom okresného súdu (čo však kvalifikovane právne zastúpený

sťažovateľ neurobil, pozn.), samozrejme, po predchádzajúcom vyčerpaní účinných

prostriedkov nápravy v rámci kompetencií všeobecných súdov (sťažnosť na prieťahy

predsedovi okresného súdu, pozn.). Okrem toho v súvislosti s námietkou sťažovateľa

týkajúcou sa zdĺhavého postupu okresného súdu v čase do podania návrhu na vydanie

predbežného opatrenia ústavný súd podotýka, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby v prípade,

ak mal záujem na zabezpečení čo najrýchlejšej úpravy práv k maloletým, mohol a mal

podať návrh na vydanie predbežného opatrenia aj skôr, a dokonca ho mohol podať aj

súčasne so samotným návrhom, ktorým konanie o úprave rodičovských práv k maloletým

inicioval. Veď napokon o jeho návrhu z 2. apríla 2012 na vydanie predbežného opatrenia

okresný súd rozhodol promptne už po 9 dňoch, a to 11. apríla 2012.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd konštatuje, že v zmysle svojej judikatúry, podľa

ktorej sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietne v prípade zistenia nedostatku príčinnej

súvislosti medzi namietaným porušením práva na jednej strane a označeným postupom

alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci na strane druhej, predmetnú sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

V prípade, ak by sťažovateľ namietaním označených práv tvrdil nezákonnosť

rozhodnutia okresného súdu v ochrane poskytnutej maloletým deťom, bolo by potrebné jeho

sťažnosť tiež odmietnuť, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie,

pretože sťažovateľ má možnosť domôcť sa zjednania nápravy, resp. preskúmania tohto

rozhodnutia okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku v inštančnom

postupe všeobecných súdov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2013