Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 272/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. G., N., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 2 a

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 12. októbra

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2012 doručená sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa a 2

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 12. októbra 2012.

Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. novembra 2011 uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania

v spolupáchateľstve podľa k a zločinu hrubého nátlaku

v spolupáchateľstve podľa k , za čo mu bol uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 29. februára 2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pretože pred vyhlásením rozsudku

nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti a o návrhu na odňatie veci, ktoré podal

spoluobžalovaný.

Okresný súd následne rozhodol 3. mája 2012 rozsudkom, ktorý bol obsahovo totožný

s rozsudkom vyhláseným 15. novembra 2011. Sťažovateľ podal proti nemu odvolanie,

v odôvodnení ktorého odkázal v plnom rozsahu na dôvody uvedené v odvolaní proti

rozsudku z 15. novembra 2011. Krajský súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom

z 12. októbra 2012 zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že

uznal sťažovateľa za vinného z už uvedených trestných činov, za čo mu uložil úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní deväť rokov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Porušenie svojich práv sťažovateľ odôvodňuje tým, že krajský súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal s jeho podstatnými odvolacími námietkami týkajúcimi sa

hodnotenia vykonaných dôkazov, jeho skutkových záverov a ich právnej kvalifikácie ako

zločinu vydierania spáchaného spolupáchateľstvom. Sťažovateľ namieta aj právnu

kvalifikáciu skutku, s ktorou nesúhlasí; podľa jeho názoru nebolo vykonaným dokazovaním

preukázané naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku.

Krajský súd sa podľa tvrdenia sťažovateľa nevysporiadal ani s týmito odvolacími

námietkami a nevylúčil tak, že o otázke viny rozhodol na základe svojvôle v rozpore s čl. 46

ods. 1 a dohovoru.

Porušenie základného práva podľa a 2 sťažovateľ namieta z toho

dôvodu, že krajský súd použil pri uložení trestu odňatia slobody asperačnú zásadu podľa

, pričom nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012 bol vyslovený nesúlad ustanovenia

s .

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 12. októbra 2012 boli porušené jeho základné práva podľa

a 2 a a právo podľa dohovoru, a aby uvedený

rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktorý sa týka postupu a rozsudku krajského súdu,

vyplýva, že jej podstatou je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského súdu uvedeným

v napadnutom rozsudku.

V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal proti rozsudku krajského

súdu dovolanie prostredníctvom okresného súdu 21. januára 2013, a teda vo veci využil

opravný prostriedok, ktorý mu účinne poskytuje ( a nasl.). V čase

rozhodovania ústavného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľa

nerozhodol.

Ústavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až

vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu do

základných práv alebo slobôd napraviť.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, neznamená samotné

podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom

(, , ).

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využil všetky jemu dostupné právne prostriedky

súdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo slobody a nebol s ich uplatnením

úspešný, môže sťažnosťou podľa namietať porušenie tohto základného

práva alebo slobody na ústavnom súde. K tomu treba dodať, že sťažovateľ nemá podľa

, a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý

z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať

od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je

kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná

logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných

práv a slobôd na úrovni jeho právomoci.

Ústavný súd už vyslovil názor (podobne napr. , ,

, , , ), že v prípade

podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti

podľa je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. m. m. ,

, , , , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude v takýchto prípadoch

považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra

2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013