Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 310/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. Ď., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co

169/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2013

doručená sťažnosť Ing. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „je účastníkom konania

v postavení odporcu v právnej veci navrhovateľky: Ing. S. S. proti odporcovi: Ing. M. S. o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného Okresným súdom

Bratislava IV pod č. k.: 16 C/253/2G08, v ktorom dnešnému dňu prebieha odvolacie

konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. “.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov, ktoré boli v tejto veci od

návrhu podaného na okresnom súde vykonané, t. j. od 14. augusta 2008 do 25. januára

2012, keď bol okresným súdom vyhlásený rozsudok, neodôvodňuje porušenie označeného

základného práva na súdnu ochranu zaručeného postupom okresného

súdu, z obsahu sťažnosti by to bolo možné vydedukovať sťažovateľom tvrdený prieťah

v konaní okresného súdu.

Obdobne sťažovateľ neodôvodňuje ani ním tvrdené porušenie základného práva na

súdnu ochranu postupom krajského súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa Ing. M. S. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k.: 4

a postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k.: 16 C

253/2008 porušené boli.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.:

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi Ing. M. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- €... ktoré

sú mu Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava IV povinní vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu spoločne a nerozdielne.

Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava IV sú povinní uhradiť

sťažovateľovi Ing. M. S. trovy konania v sume 331,13- €... na účet jeho právneho zástupcu...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu zaručeného , základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd 25. januára 2012 vyhlásil

rozsudok. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu až 4. apríla 2013. Z uvedeného

vyplýva, že sťažovateľovi nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

oneskorene podanú podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Ústavný súd už uviedol, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neodôvodňuje krajským

súdom tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

.

Ústavný súd z dôvodu nezistenia príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením

označeného práva a označeným postupom krajského súdu sťažnosť v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že navrhovateľka 9. marca 2012 podala proti

rozsudku okresného súdu z 25. januára 2012 odvolanie. Okresný súd sťažovateľa 20. marca

2012 vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľky, na ktoré sťažovateľ reagoval

stanoviskom z 5. apríla 2012. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 4. apríla

2013.

Ústavný súd už konštatoval (, ), že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd

spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), tiež čl. 6 ods. 1 dohovoru, prípadne návrhu buď nevyhovel

(), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013