Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 309/2013
PDF · 155.52 KB
No categories available
IV. ÚS 309/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť D. C., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/20/2012 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť D. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra
2012 doručená sťažnosť D. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.
P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/20/2012.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že okresnému súdu bol doručený 17. januára
2012 jeho návrh na zníženie výživného a úpravu styku k maloletým deťom. V tejto súvislosti
tvrdí, že „... k prieťahom v konaní došlo predovšetkým v dôsledku nekonania súdu vo veci,
nakoľko do podania tejto sťažnosti nedošlo vo veci k žiadnym produktívnym úkonom, na
základe, ktorých by mohlo byť veci rozhodnuté.- vytýčenie termín pojednávania a pod. - a to
ani napriek urgenciám vytýčenia termínu pojednávania, tak ako to vyplýva s prešetrenia
písomnej sťažnosti predsedom Okresného sudu Žilina SprS/594/2012 zo dňa 5. 11. 2012.
... je v súčasnej dobe nezamestnaný a preto nie je schopný uhrádzať doteraz určené
výživné. Za súčasnej krízovej hospodárskej situácie sa snaží riešiť svoje finančné problémy
podľa možností a to formou nepravidelných pracovných príležitostí. Z tohto dôvodu mu
zatiaľ vypomáhali pri platení výživného jeho najbližší príbuzní formou pôžičiek, resp. je
nútený vypožičiavať si potrebné financie aj od iných osôb, nakoľko mu hrozí, že sa vystaví
trestnému stíhaniu pre zanedbanie povinnej výživy, pričom pri súčasnej praxi orgánov
činných v trestnom konaní, môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou riešený väzobne.
Predmetom konania je tiež návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, pričom
v dôsledku pasivity súdu k citovému odcudzovaniu detí voči otcovi, čo nemá dobrý dopad
tak zdravý a riadny vývoj detí ako aj na psychiku samotného otca - sťažovateľa.
Je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť že ide o vec poručenskú, týkajúcu
sa mal. detí a preto pasivita súdu spôsobuje následky, ktoré sa vzhľadom ich citový život
ako aj na citový život sťažovateľa majú trvalé škodlivé dopady. ...
... tvrdí, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby pripustil,
že k prieťahom dochádza z dôvodu zaťaženosti súdu, nemožno tým ospravedlniť častú
pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či pasivitou sťažovateľ
k prieťahom neprispel.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. základné právo C. D., nar..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a v čl. ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 181/2010 bolo
porušené.
2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod. spis. zn. 4P/20/2012 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov (správne má byť sp. zn. 9 P/20/2012, pozn.).
3. Sťažovateľovi C. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,
ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
269,58 € na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., vedený v T. a. s., č. účtu...“
Požadovanú sumu finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje neúmernou
dĺžkou prieťahov a psychickou ujmou, ktorá mu v dôsledku toho vzniká. Túto výšku
považuje za primeranú i z hľadiska existujúcej judikatúry ústavného súdu. Trovy konania,
ktorých náhradu požaduje, sú vypočítané podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (za dva úkony právnej služby:
prevzatie a príprava, ako aj písomné podanie sťažnosti 2 x 121,16 € a 2-krát režijný paušál
po 7,41 €, t. j. spolu 271,96 €).
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P/20/2012,
ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo
na okresnom súde 17. januára 2012 podaním návrhu sťažovateľa.
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že predseda okresného súdu sťažovateľovi
na jeho sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní v odpovedi z 5. novembra 2012 okrem
iného oznámil:
„Návrh na zníženie výživného a úpravy styku k maloletým deťom T. a A. C. bol súdu
doručený dňa 17. 01. 2012. Sudcovi Mgr. L. H. bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie dňa 08. 08. 2012, nakoľko zákonný sudca bol v čase od 26. 06. 2012 do 19. 10.
2012 neprítomný na pracovisku z dôvodu jeho práceneschopnosti. Prideliť nevybavené veci
neprítomného sudcu ostatným sudcom úseku je možné vykonať v súlade s platným
Rozvrhom práce pre Okresný súd Žilina na rok 2012 až po uplynutí doby 6-tich týždňov,
pretože až uplynutím tejto doby možno považovať neprítomnosť sudcu za dlhodobú.
Sudca Mgr. L. H. v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že v ten deň prevzal po
neprítomnom sudcovi 254 vecí. Z takéhoto množstva nebolo možné stanoviť, ktorú vec má
sudca vybaviť skôr a ktorú neskôr. So spismi sa postupne oboznamoval, vykonával potrebné
procesné úkony a pripravoval veci na prejednanie. V konkrétnej veci dal pokyn na
doručenie podania zo dňa 24. 07. 2012 účastníkom konania na vyjadrenie, nakoľko ide
o zmenu návrhu.
Po skončení dlhobobej PN pôvodného sudcu a jeho nástupe do práce dňa 22. 10.
2012 mu boli všetky nevybavené veci od jednotlivých sudcov vrátené na vybavenie, vrátane
Vašej veci.
Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených
nedostatkov. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí (§ 64 ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z.), že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na
odstránenie nedostatkov a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.
Po prešetrení všetkých skutočností konštatujem, že sťažnosť je dôvodná, pretože
činnosť sudcov, ktorým bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie nie je možné
hodnotiť ako činnosť správnu a efektívnu a efektívne smerujúcu k meritórnemu rozhodnutiu,
čím v predmetom konaní vznikli prieťahy, ktoré majú za následok porušenie práv účastníkov
konania.
Po návrate Vašej veci pôvodnému sudcovi zabezpečím, aby mu bola predložená Vaša
sťažnosť s pokynom, aby veci venoval náležitú pozornosť, vzhľadom na súčasný stav
konania.“
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, II. ÚS 199/02,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane
vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe
nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).
Na základe uvedeného a s prihliadnutím na to, že dĺžka napadnutého konania
v okolnostiach daného prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práv sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v označenom
konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na
ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2013