Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 282/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. T., Š., zastúpenej advokátom JUDr. K. K., Š., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vednom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2013

doručená sťažnosť K. T. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka v šiestom

rade“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vednom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že na okresnom súde prebieha od 19. júla 2004

súdne konanie o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému

vydržaním. Ďalej poukázala na to, že od zrušenia rozsudku okresného súdu z 20. októbra

2006 uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -229

z 13. septembra 2007 „uplynulo takmer šesť rokov, ale doteraz vo veci nebolo rozhodnuté

napriek tomu, že krajský súd vo svojom uznesení uviedol, ktoré nedostatky má odstrániť

Okresný súd Nové Zámky v danom spore, a upriamil pozornosť okresného súdu, v akom

smere má postupovať“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka ako „Navrhovateľka v šiestom rade

v spore vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch číslo konacie , v

snahe dosiahnuť toho, aby do rozhodnutia vo veci samej mohla užívať prístupovú cestu a

tým i svoje nehnuteľnosti, sa domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by sa jej

umožnilo užívať pôvodnú cestu a aby sa jej zabezpečil prístup k nehnuteľnostiam v jej

vlastníctve, nakoľko v súčasnosti sa ku svojim pozemkom nemôže dostať žiadnym spôsobom,

čo dokazujú pripojené materiály, ako aj listy vlastníctva a snímok pozemkovej mapy. Návrh

na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľka v šiestom rade podala dňa 5. apríla 2011,

o ktorom súd rozhodol až 15. novembra 2011. V rozhodnutí súdu, ale navrhovateľka

v šiestom rade vôbec nie je uvedená. Súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v piatom

rade na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 5. 4. 2011 odmietol. Proti uzneseniu

o odmietnutí vydať predbežné opatrenie, navrhovateľka z opatrnosti, podala spolu

s navrhovateľom v piatom rade dňa 9. decembra 2011 odvolanie. Napriek tomu, že

od podania návrhu na predbežné opatrenie uplynuli dva roky a jeden mesiac, Okresný súd

v Nových Zámkoch doteraz nepredložil spis na rozhodnutie o predbežnom opatrení

na odvolací súd – Krajský súd v Nitre, ale ani nenariadil pojednávanie vo veci samej,

aby vo veci rozhodol s konečnou platnosťou.“.

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani napriek sťažnosti

sťažovateľky na prieťahy z 3. decembra 2012 adresovanej predsedovi okresného súdu a ani

napriek tomu, že „už Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto veci rozhodoval

a konštatoval, že boli spôsobené prieťahy v konaní a nariadil, aby Okresný súd v Nových

Zámkoch vo veci spisovej značky konal bez zbytočných prieťahov“, domáha

sa, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ďalej sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 20 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd posudzoval napadnuté konanie z hľadiska namietaného porušenia

sťažovateľkou označených práv v dvoch obdobiach, a to v období od začiatku konania

do rozhodnutia ústavného súdu nálezom sp. zn. z 10. mája 2012 a v období

nasledujúcom po vydaní uvedeného nálezu.

1. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v období do vydania nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 10. mája 2012

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka 13. mája 2013 doručila ústavnému súdu sťažnosť,

ktorá sa týka tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konal, resp. rozhodol 10. mája 2012

nálezom sp. zn. .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

podľa v spojení s odmietol ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 10. mája 2012

Ako už bolo uvedené, ústavný súd už označeným nálezom vyslovil porušenie práv

podľa a podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať v uvedenom konaní bez zbytočných

prieťahov a napokon priznal sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

a uložil okresnému súdu uhradiť jej trovy konania.

Vzhľadom na uvedené preskúmal ústavný súd napadnuté konanie, pokiaľ ide

o namietaný postup okresného súdu osobitne v období po vydaní nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 10. mája 2012. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd

od uvedeného dátumu až do predbežného prerokovania sťažnosti realizoval v napadnutom

konaní viaceré procesné úkony spojené s pribratím tlmočníka, ako aj úkony súvisiace

s urgovaním predloženia prekladov požadovaných listín. Okresný súd v uvedenom období

taktiež uznesením z 1. februára 2013 zamietol návrh navrhovateľov v 3. a vo 4. rade

na nariadenie predbežného opatrenia a v apríli 2013 zisťoval na Mestskom úrade v Štúrove

miesta trvalého pobytu označených navrhovateľov.

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia konštatuje, že okresný súd

v napadnutom konaní v posudzovanom období postupoval v zásade plynulo, aj keď jeho

činnosť mohla byť efektívnejšia. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ), resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné bez

ďalšieho kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle alebo

prejednávanie záležitosti v neprimeranej lehote, sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa

ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových

konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu

uplatňuje kontradiktórnosť konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho

poriadku (napr. )].

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu možno ako zjavne

neopodstatnenú posúdiť sťažnosť vtedy, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sťažovateľ namieta (napr. , , , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní v období po vydaní nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 10. mája 2012 nie je poznamenaný prieťahmi takej

intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

a dohovoru, a preto ju podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého

konania, resp. jeho neefektívna činnosť by mohla z pohľadu sťažovateľky spôsobiť

porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, čo nevylučuje, aby v takomto prípade podala ústavnému súdu novú sťažnosť

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013