Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 136/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. Ľ. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za účasti

Krajského súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. Ľ. H., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. JUDr. Ľ. H., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. Ľ. H., trovy konania

v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ ako žalobca sa žalobou zo dňa 08. 10. 2001, doručenou Okresnému

súdu Bratislava III dňa 18. 10. 2001, domáhal svojho práva na ochranu osobnosti... dňa 02.

04. 2008 vydal Okresný súd Bratislava III rozsudok sp. zn. , doručený

sťažovateľovi dňa 19. 09. 2008, ktorým uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa

sťažovateľovi a nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 500 000,- Sk a náhradu trov

konania.

Dňa 02. 10. 2008 podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalovaný a žiadal,

aby Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom

rozsahu zamietol, a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

prvostupňového a odvolacieho konania.

Dňa 17. 02. 2009 bol Krajskému súdu v Bratislave za účelom odvolacieho konania

predložený spis.

Dňa 08. 06. 2010 vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok sp. zn. ,

ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 18. 08. 2010, ktorým ako súd odvolací rozsudok

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -127 zo dňa 02. 04. 2008 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -180 zo dňa

19. 09. 2008 a s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 31/2001-

198 zo dňa 08. 01. 2009 v napadnutých častiach zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol

a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Dňa 13. 09. 2010 napadol predmetný rozsudok odvolacieho súdu sťažovateľ

dovolaním... dňa 10. 11. 2010 bol Najvyššiemu súdu SR predložený spis za účelom

dovolacieho konania, ktorý ho krátkou cestou vrátil odvolaciemu súdu.

Dňa 15. 03. 2011 vydal Krajský súd v Bratislave opravné uznesenie sp. zn.

, doručené sťažovateľovi dňa 24. 03. 2011, ktorým odvolací súd opravil časť

vety záhlavia a výrok rozsudku vo veci samej a vec 18. 04. 2011 opätovne predložil

Najvyššiemu súdu SR.

Dňa 30. 06. 2011 vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací

v predmetnej veci uznesenie pod sp. zn. , ktorým rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako súdu odvolacieho zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie... dňa

31. 08. 2011 bol spis vrátený Krajskému súdu v Bratislave za účelom ďalšieho konania,

pričom konaniu bola pridelená nová spisová značka .

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal dňa 14. 05. 2012

Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. zo dňa

09. 05. 2012.

Dňa 04. 06. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy

v konaní zo dňa 30. 05. 2012, v ktorej predseda Krajského súdu v Bratislave vyhodnotil

sťažnosť ako dôvodnú, nakoľko v konaní zistil prieťahy, ktoré môžu

byť dôvodom neprimeranej dĺžky súdneho konania.“

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím

nezákonným a svojvoľným postupom zapríčinil neodôvodnené prieťahy v konaní, ktoré

trvajú od roku 2009 až doposiaľ, teda viac ako 3 roky a aj v dôsledku toho vec ani

po 11 rokoch od podania žaloby nie je právoplatne skončená. Týmto postupom Krajského

súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 SR a práva

na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľ žiada o „priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

3 500 €, ktoré považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom k pretrvávaniu ujmy, ktorú utrpel

v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho táto

nesprávna činnosť krajského súdu dolieha“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v článku 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej

lehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. JUDr. Ľ. H. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 500,- € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. JUDr. Ľ. H. priznáva náhradu trov konania vo výške 325,50 €, ktorú je Krajský

súd v Bratislave povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu JUDr. M. F... do 2 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 8. marca 2013 prijal sťažnosť,

ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

), na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

vyzval predsedu krajského súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti

zo 14. decembra 2012 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr. 3652/2012 doručenom ústavnému súdu

26. apríla 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ďalej

oznámil, že nepovažuje za potrebné doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa sp. zn.

Spr. 3652/2012 zo 14. decembra 2012, v ktorom sa stotožnil so stanoviskom predsedníčky

senátu, ktorá uviedla že «spis Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , bol

odvolaciemu súdu prvýkrát predložený dňa 17. 02. 2009 s odvolaním odporcu voči

rozsudku č. k. -127 zo dňa 02. 04. 2008.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -216 zo dňa 08. 06. 2010,

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Na základe dovolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „NS SR“) uznesením sp. zn. zo dňa 30. 06. 2011, rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôsledku tohto rozhodnutia bol spis predložený odvolaciemu súdu opätovne

dňa 18. 07. 2011, ale vec bola nesprávne zapísaná senátu 3 Co. Po reklamácii nesprávneho

zápisu senátu bola vec zapísaná do senátu 14 Co, a to dňa 31. 08. 2011.

Následne bol dňa 12. 09. 2011 vydaný pokyn na expedovanie rozhodnutia

dovolacieho súdu právnym zástupcom účastníkov konania spolu s výzvou, aby sa vzhľadom

na rozhodnutie dovolacieho sudu v lehote 15 dní od prevzatia výzvy písomne vyjadrili, ktoré

dôkazy v tomto štádiu konania považujú za potrebné opätovne vykonať.

Na výzvu súdu reagoval iba právny zástupca navrhovateľa s tým, že nepovažuje

za potrebné v rámci odvolacieho konania vykonať žiadne dokazovanie. Spis bol sudcom

spravodajcom zaradený „do poradia“ podľa nápadu došlých veci, keďže mu predchádzalo

približne 140 nevybavených spisov v jeho oddelení, a nešlo o konanie vyžadujúce osobitnú

alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle Osobitných zásad pre všetky kolégia Krajského súdu

v Bratislave, stanovených v Rozvrhu práce na kalendárny rok 2012.

Podaním zo dňa 30. 05. 2012 bol senát upozornený podpredsedom Krajského súdu

v Bratislave na prieťahy v konaní, pričom sťažnosť navrhovateľa bola vyhodnotená

ako dôvodná. Preto súd dňa 25. 09. 2012 vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 11.

2012. Na tomto prerokovaní veci bolo zopakované dokazovanie čítaním listinných dôkazov

a bol vyhlásený rozsudok v merite veci.».

Predsedníčka senátu v závere vyjadrenia uviedla, že „senát 14 Co nespôsobil vo veci

subjektívny prieťah, pretože pridelenú odvolaciu agendu vybavuje priebežne, plynulo

a podľa poradia“.

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky senátu

v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad na svoje

rozhodovanie.

Dňa 30. apríla 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia

predsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 3652/2012 zo 14. decembra 2012 a sp. zn.

Spr. 3652/2012 z 25. apríla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 14. mája 2013

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, pričom nevyužil možnosť zaujať stanovisko

k vyjadreniam predsedu krajského súdu.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu krajského súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd vzal do úvahy

skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci.

Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o odvolaní účastníka konania, ktorým

sa domáha zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci ochrany osobnosti. Takéto právne

veci tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy krajských súdov ako súdov druhého

stupňa. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho

spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a spisov krajského súdu sp. zn.

a sp. zn. nesignalizuje ani faktickú zložitosť posudzovanej

veci. Ústavný súd na tomto základe dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou

veci nemožno ospravedlňovať dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu krajského súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. ,

, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Zo súdnych spisov sp. zn. a sp. zn. vyplýva, že vec

bola prvýkrát predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného

17. februára 2009 a bola jej pridelená spisová značka . Krajský súd nariadil

pojednávanie až po vyše 14 mesiacoch nečinnosti na 27. apríl 2010. Toto pojednávanie

bolo následne odročené na doplnenie dokazovania výsluchom svedka. Dňa 8. júna 2010

krajský súd vypočul svedka a vo veci samej v ten istý deň rozhodol rozsudkom

č. k. -216. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ

20. septembra 2010 dovolanie a okresný súd predložil 10. novembra 2010 spis Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolaciemu súdu, ktorý ho vrátil

okresnému súdu ako predčasne predložený na účely odstránenia vád procesného postupu.

Krajský súd v tejto súvislosti vydal 15. marca 2011 k svojmu rozsudku z 8. júna 2010

opravné uznesenie a spis bol opätovne predložený najvyššiemu súdu 18. apríla 2011.

Najvyšší súd ako dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 8. júna 2010 uznesením sp. zn. z 30. júna 2011 zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení označeného uznesenia najvyšší súd

poukázal na procesné pochybenia krajského súdu („Dovolací súd z obsahu spisu zistil,

že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové

zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci

v potrebnom rozsahu zopakoval alebo doplnil dokazovanie... Je neprípustné, aby odvolací

súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti návrhu, dospel

len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa...“) a na tomto

základe formuloval záver, že „konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci... preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia “.

Spisový materiál bol vrátený krajskému súdu 18. júla 2011 a bola mu pridelená nová

spisová značka . Dňa 12. septembra 2011 vydala predsedníčka senátu pokyn

na expedovanie uznesenia najvyššieho súdu účastníkom konania a na doručenie výzvy

na vyjadrenie v súvislosti s opätovným dokazovaním. Napriek tomu, že príslušný senát

krajského súdu bol 30. mája 2012 upozornený predsedom krajského súdu na prieťahy

v konaní, predsedníčka senátu nariadila pojednávanie až na 13. november 2012, teda

po vyše 14 mesiacoch od ostatného úkonu súdu. Na pojednávaní 13. novembra 2012 krajský

súd o veci sťažovateľa opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -279.

Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo

jednak k obdobiam dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti krajského súdu [najmä obdobie

od doručenia spisu (17. februára 2009) do nariadenia prvého pojednávania (na 24. apríl

2010) a tiež obdobie po vrátení spisu dovolacím súdom až do nariadenia pojednávania

vo veci na 13. november 2012], ako aj k neefektívnej, resp. nesprávnej činnosti krajského

súdu (dôvody zrušenia jeho rozsudku z 8. júna 2010 dovolacím súdom a opravné uznesenie

z 15. marca 2011), a tým aj k zbytočným prieťahom v konaní. Ústavný súd preto rozhodol,

že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Obranu krajského súdu založenú na „vysokom počte nevybavených spisov“

a konštatovanie, že „nešlo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť

v zmysle Osobitných zásad pre všetky kolégia Krajského súdu v Bratislave, stanovených

v Rozvrhu práce na kalendárny rok 2012“, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú

judikatúru (pozri napr. , , , , )

neakceptoval. Vysoká zaťaženosť sudcov nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá

povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané „finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €,

ktoré považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom k pretrvávaniu ujmy, ktorú utrpel

v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho táto

nesprávna činnosť krajského súdu dolieha“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc predovšetkým z celkovej dĺžky napadnutého konania, ako aj období,

v ktorých došlo k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej a nesprávnej činnosti

krajského súdu, zohľadňujúc skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti už krajský súd rozhodol v merite veci, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním JUDr. M. F. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon sumu 127,16 €, čo predstavuje sumu 269,58 €. Po zvýšení

tejto sumy o 20 % DPH tak celková odmena za poskytnuté právne služby predstavuje sumu

323,50 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013