Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom, advokátska kancelária,

Živnostenská 2, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 30. júna 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní sťažovateľa ako žalobcu proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. zo 14. októbra 2014 v dovolaním napadnutej časti,

v ktorej rozsudok prvostupňového súdu týkajúci sa povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi nemajetkovú ujmu zmenil tak, že žalobu zamietol, rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na krajskom súde teda od októbra 2016 dosiaľ prebieha konanie a je vedené pod

sp. zn. .

Podľa sťažovateľa vec (predmetom konania je ochrana osobnosti) nemožno

považovať za právne ani skutkovo zložitú, čo v tejto veci už konštatoval aj ústavný súd

vo svojom náleze sp. zn. z 8. marca 2013.

Pokiaľ ide o postup krajského súdu v napadnutom konaní, sťažovateľ poukazuje

na to, že krajský súd v období po rozhodnutí ústavného súdu v tejto veci rozhodol ešte

dvakrát, prvýkrát 13. novembra 2012 a druhýkrát 14. októbra 2014, avšak v obidvoch

svojich rozhodnutiach sa dopustil právne významných omylov, ktoré vyvolali potrebu

podania mimoriadnych opravných prostriedkov sťažovateľom ako dovolateľom.

Najvyšší súd vyhovel sťažovateľovi a obidve rozhodnutia krajského súdu z dôvodu

jeho nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil, čím sa konanie predĺžilo.

Krajský súd bol počas trvania odvolacieho konania nečinný, keď v období od októbra

2016 dosiaľ, teda po obdobie viac ako jedného roka vo veci neurobil žiaden úkon.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základné právo sťažovateľa na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 8 000 eur,

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 374,81 eur, ktoré je

povinný Krajský súd v Bratislave uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

Ústavný súd zo sťažnosti a spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si

zadovážil, zistil, že napadnuté konanie začalo 21. októbra 2016 a skončilo 28. novembra

2017 uznesením sp. zn. , ktorým krajský súd vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Trvalo teda 13 mesiacov.

Sťažovateľ napriek tomu podal 5. decembra 2017 sťažnosť ústavnému súdu, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu.

Vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky napadnutého konania ústavný súd

konštatuje, že namietané nedostatky v postupe krajského súdu v napadnutom konaní nemajú

takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie

záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa (m. m. , ).

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018