Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 51/2018
PDF · 123.7 KB
No categories available
II. ÚS 51/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom, advokátska kancelária,
Živnostenská 2, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 418/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 418/2016 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 30. júna 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní sťažovateľa ako žalobcu proti rozsudku
krajského súdu sp. zn. 14 Co 541/2014 zo 14. októbra 2014 v dovolaním napadnutej časti,
v ktorej rozsudok prvostupňového súdu týkajúci sa povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu zmenil tak, že žalobu zamietol, rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na krajskom súde teda od októbra 2016 dosiaľ prebieha konanie a je vedené pod
sp. zn. 14 Co 418/2016.
Podľa sťažovateľa vec (predmetom konania je ochrana osobnosti) nemožno
považovať za právne ani skutkovo zložitú, čo v tejto veci už konštatoval aj ústavný súd
vo svojom náleze sp. zn. IV.ÚS 136/2013 z 8. marca 2013.
Pokiaľ ide o postup krajského súdu v napadnutom konaní, sťažovateľ poukazuje
na to, že krajský súd v období po rozhodnutí ústavného súdu v tejto veci rozhodol ešte
dvakrát, prvýkrát 13. novembra 2012 a druhýkrát 14. októbra 2014, avšak v obidvoch
svojich rozhodnutiach sa dopustil právne významných omylov, ktoré vyvolali potrebu
podania mimoriadnych opravných prostriedkov sťažovateľom ako dovolateľom.
Najvyšší súd vyhovel sťažovateľovi a obidve rozhodnutia krajského súdu z dôvodu
jeho nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil, čím sa konanie predĺžilo.
Krajský súd bol počas trvania odvolacieho konania nečinný, keď v období od októbra
2016 dosiaľ, teda po obdobie viac ako jedného roka vo veci neurobil žiaden úkon.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn. 14Co 418/2016 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
14Co 418/2016 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 8 000 eur,
ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 374,81 eur, ktoré je
povinný Krajský súd v Bratislave uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 418/2016.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Ústavný súd zo sťažnosti a spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si
zadovážil, zistil, že napadnuté konanie začalo 21. októbra 2016 a skončilo 28. novembra
2017 uznesením sp. zn. 14 Co 418/2016, ktorým krajský súd vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Trvalo teda 13 mesiacov.
Sťažovateľ napriek tomu podal 5. decembra 2017 sťažnosť ústavnému súdu, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu.
Vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky napadnutého konania ústavný súd
konštatuje, že namietané nedostatky v postupe krajského súdu v napadnutom konaní nemajú
takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie
záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2018